7. nedeľa po Svätej Trojici
Lebo tak súdim, že utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás. Stvorenstvo zaiste s dychtivou túžbou očakáva zjavenie synov Božích. Amen
Rímskym 8: 18 -19
Tento svet aj nebesia patria do vlastníctva Pána Ježiša Krista. On je dedič všetkého je jediný vlastník rozsiahleho Božieho stvorenia. On však nám dovolil, aby sme na všetko hľadeli ako na svoje vlastníctvo. Pretože sme uverili v neho. Zmocnil nás na to tým, že nás učinil svojimi spoludedičmi. Skvostné ulice, rieka života, prekypujúca blaženosť a nevýslovná nádhera – všetko to nám je dané skrze vyvýšeného Pána Ježiša Krista do večného vlastníctva. So všetkým čo má delí sa so svojím ľudom. Svoju korunu položil na hlavu svojej cirkvi a založil kráľovstvo. Jej synov učinil kráľovským kňazstvom, vyvoleným pokolením. Vzdal sa svojej koruny pre nás, aby sme my mohli mať účasť na jeho vláde milosti. Nechcel sedieť na svojom tróne, kým nepripraví miesto pre všetkých, ktorí víťazili skrze jeho krv. Pán Ježiš je ďaleko od všetkej žiarlivosti sebectva a chamtivosti tohto sveta. Bohatý človek by nezniesol, aby sa niekto stal jeho spoludedičom. Kristus pre našu záchranu to spravil. On je slávnejší, keď Jeho ľud má účasť na jeho sláve. Dôstojnosť Jeho vlastníctva je mu cennejšia, pretože Jeho ľud žiari v lesku tejto slávy. Jeho víťazstvá sú mu o to cennejšie, lebo víťazstvom sa aj Jeho vyvolený ľud učí víťaziť. Hľadí so záľubou na svoj trón, lebo poskytuje miesto aj nám. Neraz si ľudia vypočujú kázeň Evanjelia a zároveň nám zdelia, že je to všetko pekné, ale že by kresťanstvo malo ukazovať na prospešné stránky, ktoré kresťanstvo nesie so sebou. Iste každý radšej počuje o pokoji, radosti, spasení ako o nepriateľstve sveta a protivenstvách, ktoré postihujú veriacich nasledovníkov Pána Ježiša Krista. On však nikomu nesľuboval ľudskú priazeň a ľahké úspechy, skôr naopak vyzýval k dobrovoľnému vzatiu kríža. To pravda nie je lákavé a mnohí, čo s nadšením vykročili na cestu za ním odpadli a zapreli Ho, keď mali trpieť . Pán Ježiš má však pre svojich nasledovníkov silné povzbudenie: Blahoslavený ste, keď vás hanobia a prenasledujú a luhajú na vás všetko zlé pre mňa. Radujte sa a veseľte sa, pretože vaša odplata je hojná v nebesiach, veď tak robili prorokom pred vami. / Mt. 5 -11 /
Predpoveď utrpenia končí slovami uistenia: Dúfajte ja som premohol svet. /J.16:33 / Máme na svojej strane víťaza nad svetom, nad hriechom i nad smrťou, ktorý slávu prijatú od Otca dáva svojím verným. A tejto sláve sa zďaleka nevyrovná žiadne utrpenie, ktoré nás môže postihnúť. Veriaci človek tak nevidí v kríži na ktorom umrel Pán Ježiš len symbol, alebo len spomienku na utrpenie, ale predovšetkým v ňom nachádza prameň nádeje a moci pri vlastnej biede a bolesti. V prečítaných slovách Pavol utešuje kresťanov v utrpení a poukazuje im na budúcu nepredstaviteľnú a večnú slávu, ako sa bude zjavovať v budúcom svete.
Používa termín synov Božích, keď hovorí o kresťanoch. Toto synovstvo bolo už výsadou Izraela, ale kresťania sú synmi Božími v omnoho silnejšom zmysle slova, vierou v Krista. Apoštol používa termín slávy, kde sa myslí i na niečo hodnotné a cenné a pochádza to z obchodného výrazu ako vážiť, byť cenný ako napríklad zlato. Táto sláva má byť zjavená na veriacich ľuďoch. To sa deje na sprostredkovanie Bohom alebo Duchom a veriaci potom žijú vierou nie videním. Do večného života pre nich vedie úzka cesta a tesná brána. Božie kráľovstvo neprichádza potom cez ľudskú múdrosť, ale výlučne cez Božiu moc vierou z milosti. Deje sa tak v zapretí seba samého, nesení kríža a nasledovaní Pána Ježiša Krista ktorého krv očisťuje od každého hriechu. Človek tak poznáva svoju hriešnosť a činí pokánie, čím získava odpustenie hriechov a moc Svätého Ducha. Zvestovanie Božej pravdy cez pokánie ovplyvňuje svet a mení dušu človeka. Deje sa tak cez moc Svätého Ducha, ktorý dáva život, dáva svetlo a vedie do Božieho kráľovstva. Úzka cesta kríža pre mnohých nie je lákavá . Je úzka a človek musí byť pripravený vzdať sa mnohého čo má, keď o to Pán Ježiš požiada. Ľudia vo svete, ktorí aj dosiahli svoje ciele, ale spokojnosť v ničom nenašli. Nikto nemôže prísť k viere, ak mu Boh neotvorí myseľ a to z milosti dáva pokorným cez svoje Slovo, ktoré volá k pokániu a k poslušnosti v Pána Ježiša Krista. Človek poznajúc svoju hriešnosť musí zložiť duchovnú pýchu, samospravodlivosť, aby dostal milosť prejsť v sile Pána Ježiša do večného života s Ním. Martin Luther k tomuto textu hovorí: V tomto živote to musí byť inak ako v živote slávy. Ak hovoríte o tom, že budete spoludedičmi s Pánom Ježišom Kristom, že mu budete bratmi a nebudete trpieť a že budete Jeho bratmi a nebudeme mu podobní, Kristus vás určite v posledný deň neuzná ako brata a spoludediča. Skôr sa opýta kde je tvoja tŕňová koruna, tvoj kríž, či si bol ako On a jeho nasledovníci od začiatku vekov ohavnosťou pre svet. Stručne povedané všetci musíme trpieť s Božím Synom a byť mu pripodobnení ako uvidíme neskôr, alebo s Ním nebudeme vyvýšený v sláve. Vo viere v obeť Pána Ježiša na Golgote sme boli nielen očistení od hriechov a vykúpení s Jeho mocou, ale tiež zmierení s Bohom. Tento Svätý, najvyšší spravodlivý všemohúci silný a veľký Boh sa stal pre nás milujúcim Otcom. Vedomie týchto skutočností zbavuje strachu pred týmto Bohom. Avšak z výsady synov Božích vyplýva záväzok, aby sme chodili a žili primerane tomuto vzácnemu povolaniu. Keď sa necháme viesť Duchom Svätým za Pánom Ježišom Kristom, potom to tak určite bude. Miesto strachu je nám daný Duch moci, lásky a rozvážnosti. Ten Duch uisťuje veriaceho človeka, že patrí Bohu a že je Boží. Je to pekné radostné uistenie. Amen
Modlime sa: Dobrý Bože Otče nebeský, Ty sa otcovsky staráš o všetko stvorenstvo, tak sa priznaj i k nám ako k Tvojim deťom a daj nám v milosti patriť do Tvojej rodiny raz i v nebesiach. Amen
Mgr. Ivan Bojna
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy