12. nedeľa po Svätej Trojici

„Potom riekol Boh nech zem vydá živé tvory rozličného druhu dobytka, plazy a poľnú zver rozličného druhu. I stalo sa tak. Boh učinil rozličné druhy poľnej zvere, rozličné druhy dobytka a všetkých zemeplazov  rozličných druhov. A Boh videl že to bolo dobré. Potom riekol Boh učiním človeka na svoj obraz  nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi.“  Amen
1M 1, 24 – 26

Žijeme  v dobe technického rozvoja. V tomto čase je už možné všetko, ba skoro všetko vedecky objasniť. Teoreticky vyvrátiť, alebo potvrdiť. A predsa sa tu i tam vyskytnú otázniky v našom živote na ktoré nemožno odpovedať  rozumom len vierou. Jeden z otáznikov je smerovanie človeka tu na zemi. Odkiaľ  prišiel a kam  smeruje. Na tieto a podobné otázky dostáva človek odpoveď vo viere v stvoriteľa nášho nebeského Otca, ktorý spravuje celý svet aj naše životy. My veriaci ľudia  to poznáme pri počúvaní a čítaní Božieho  Slova v modlitbách a prosbách ich naplnení pre náš život. Vidíme to v každodennom živote však rovnako.

Keď som nedávno drobnému dieťatku zo sociálne  znevýhodneného prostredia venoval  malú pozornosť, rodičia  ho upozornili: poďakoval si sa. Je to určite drobný krok v živote drobného stvorenia skoro nazačiatku jeho púte životom, ale veľmi dôležitý. Keď človek chápe a vie preukázať  vďaku a úctu a poznávať  to krok po kroku svojho života už od prvých krokov tu na zemi čo je pre neho veľmi dôležité a podstatné. Keď má rodičov, veriacich rodičov  okolo seba. Patrí do kresťanskej rodiny.  Vtedy každý vie komu môže ďakovať za všetko čo má a dostal.  Je vďačný za to najcennejšie čo mu patrí  a čo dostal od nebeského Otca.

Iste sa v živote stretávame skôr s opačnými príkladmi. So stratou  vďačnosti a s tou sa však vytráca láska  a s ňou aj viera. Je to reálny obraz dnešných dní  hynúceho a zatrateného sveta,  ktorý potrebuje  pomoc  a záchranu  v pokání  a hľadaní  Pána Ježiša Krista.

Pán Boh dal zaiste i človeku už pri stvorení slobodnú vôľu, ale nám veriaci ľuďom nezostáva nič iné len denne čítať a milovať  Božie slovo  a vtlačiť si ho nielen do pamäti, ale aj srdca. Žiť podľa Neho, aby sme potom  v dobe utrpenia  a prenasledovania  mohli žiť z tohto zdroja sily.

Pri  všetkých ťažkostiach a neúspechoch  a neschopnostiach veriť  v Božiu všemohúcnosť  a Otcovskú pomoc,  nedávať žiadny  priestor duchu ustarostenosti, ale prenechávať to v plnej dôvere v Otcovskú starostlivosť  a lásku, ktorá nenaloží viac ako môžeme uniesť. V dobe skúšok sa tak staneme  vycvičení vo viere,  aby sme potom zakúsili Jeho pomoc .

Teraz vo viere v moc Ježišovej krvi, ktorá prenáša a dáva novú silu znášať malé zranenia, bolesti, pocity biedy a únavy  – ,aby sme ju mohli  zakúsiť pri ťažších telesných bolestiach.  Teraz viesť modlitebný  život, lebo odovzdane sa modliť  sa stane mojou záchranou  v dobe osamelosti  a opustenosti. Prináša mi to Ježiš Kristus z neba sem na zem. Pri všetkom čo mi je teraz ťažké, nezrozumiteľné, cvičiť  sa  stále v novú odovzdanosť vôle a hlbšie sa odovzdať pod  mocnú ruku Božiu so slovami: Áno Otče, Tvoje súdy sú spravodlivé, aj tie, ktoré prichádzajú. Neustále sa cvičiť v pohľade na Ježiša, Muža  plného utrpenia a bolesti, k tomuto víťazovi nad diablom  a hriechom.  Keď potom prenášame zbabelosť, rozhodne bojujeme proti páčeniu sa ľuďom, túžbe po ľudskej láske, cti a uznaní. V sile Božej zápasíme proti  strachu pred ľuďmi  a odovzdávame sa jasnému vyznávaniu v úsilí, aby Boh mal vo mne záľubu. Tým, ktorí nás zraňujú a činia nám bezprávie máme činiť dobre a žehnať im. V myšlienkach, slovách aj v skutkoch preukazovať lásku, aby sme potom mohli svojich neprajníkov stretávať  nie v odsudzujúco, ale plnom  zľutovaní.

Martin Luther hovorí  v diele O slobode kresťana  /1520 /: Ak máme dôkladne poznať čo znamená a ako má konať Kresťan v slobode, ktorú mu Kristus  vydobyl o čom nám  píše  apoštol Pavel chcem to zhrnúť do týchto dvoch téz:  Kresťan je slobodným pánom nad všetkým a nikomu nie je poddaný.    Kresťan  je poníženým služobníkom  všetkého a každému poddaný.  Pán Boh dal slobodnú vôľu každému človeku už od počiatku  a postavil ho nad celé stvorenie ako sa to dozvedáme z prečítaných slov Božieho slova, ba dokonca stvoril nás na svoj obraz.  Každý z nás dostal výnimočné schopnosti ako ich nemajú ostatné tvory.  Ak pri pochopení Božieho slova platí, že  je vždy potrebné pristupovať k Nemu s otázkou  ,,Čo chce nám Pán Boh povedať?“ Tak o tejto stati to platí zvlášť, že tu nie sme odvedení  naspäť, ale naopak  oproti a v pred novému stvoreniu.  Pán Boh Stvoriteľ  a Tvorca nielen bol, ale aj je v Kristovi Ježišovi sa staré veci pominuli a prišli nové.  Stalo sa tak z našej viny pre náš hriech z Božej lásky k tomuto svetu. Pán Boh sa nanovo ukazuje ako Tvorca všetkého a pri každom človeku rovnako pre našu vieru v umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Jeho Syna žil každý. Milosť  Božia nech je s Vami. Amen

Modlitba

Ďakujeme  Pane neba a zeme, že si učinil nebo a zem a že všetky veci činíš nové  pre nás v Pánovi Ježišovi, že nám prinášaš odpustenie a večný život.  Amen

Mgr. Ivan Bojna
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: pixabay.com