12. nedeľa po Svätej Trojici
Ó Bože, zachráň ma. Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc! Nech sa zahanbia a zapýria tí, čo mi siahajú na život; nech s hanbou odtiahnu tí, čo sa tešia z môjho nešťastia. Pre svoju hanbu nech sa odvrátia tí, čo mi vravia: Aha, aha! 5 Nech sa tešia a radujú v Tebe všetci, ktorí Ťa hľadajú! A tí, čo spásu Tvoju milujú, nech vždy hovoria: Veľký je Hospodin! Ja som však úbohý a chudobný, ó Bože, ponáhľaj sa ku mne! Ty si môj pomocník a vysloboditeľ, Bože môj, nemeškaj! Amen (Ž 70,2 – 6).
„Vskutku, len máličko ešte, a Libanon sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. V ten deň začujú hluchí slová knihy, z mrákavy a tmy rozhliadnu sa oči slepých. Zúbožení budú mať viac radosti v Hospodinovi a chudobní ľudia budú jasať nad Svätým Izraela. Lebo nebude viac ukrutníka, zahynie posmešník a vyťatí budú všetci, ktorí chystajú neprávosť, ktorí pri súdnom rokovaní obviňujú z hriechu človeka, rozhodcovi kladú v bráne osídla a prázdnymi dôvodmi odstrkujú toho, kto je v práve.“ Amen
Iz 29, 17 – 21 v.
Bratia a sestry,
Prečítaný text pojednáva o veľkej premene. Začítajme sa do tohto prorockého svedectva v dôvere, že je v ňom od Pána Boha i pre nás posolstvo v dnešnú 12. nedeľu po Svätej Trojici, ktorá v našej Agende má podnadpis: Boží dar reči.
Izraelský proroci neboli snívajúci samotári. Žili uprostred svojho ľudu, mali aktívnu účasť na náboženskom a politickom živote, napomínali, varovali, potešovali a ich slová boli namierené do určitej situácie a pomerov. Nie je preto jednoduché toto posolstvo tlmočiť do našich pomerov a situácie. Prosme o pomoc Ducha Božieho, ktorý prorokov viedol, aby pomáhal aj nám porozumieť ich posolstvu, aby nás ono oslovovalo.
1.Veriť v živého Boha znamená veriť, že On zasahuje do tvojho života, tvojej cirkvi, ba celého sveta.
Vskutku, len máličko ešte, a Libanon sa zmení na ovocný sad a ovocný sad budú pokladať za les. Libanon je vysoké pohorie na severe Palestíny, vyššie ako Tatry. Prorok hovorí, že toto pohorie bude premenené na ovocnú záhradu, zatiaľ čo záhrada bude pramenená na les. To je obrazná reč ktorou sa chce povedať, že Pán Boh prevracia to, čo sa zdá pevné a nemenné a tvorí tak nové skutočnosti. Vskutku, len máličko ešte – to znamená skoro, dnes. Ak veríme, bratia a sestry v živého Boha, potom veríme, že on jedná teraz, dnes, že on premieňa všetko, búra, čo sa zdá biť pevné, stavia nové, spôsobuje zmenu. Biblia je plná viery v túto Božiu činnosť. Keď Mária počuje, že ju, nepatrné dievča, si Boh vyvolil, aby sa stala matkou Božieho Syna vyriekne chválospev: „pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno“. (L 1, 49 – 53)
Viera, to je práve istota, že Boh jedná, zasahuje do života jednotlivcov i národov. Teraz, v prítomnosti. A ako jedná? Tak, aby bolo zjavné jeho kráľovstvo, jeho spravodlivosť, jeho milosrdenstvo. To je ten deň Hospodinov, o ktorom tak často hovoria proroci, deň Božieho súdu. S príchodom Ježiša Krista tento deň nastal. A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.(J 3, 19) Toto Božie pôsobenie v Ježiši Kristu je však mocou vnútornou nie vonkajšou. Ježiš ako dieťa je vydaný napospas zime, hladu, Herodesovi, neskôr po verejnom účinkovaní je vydaný Židom, Pilátovi, drsným vojakom. Nebráni sa. Ale tá vnútorná sila je tu, pôsobí, premáha. Je podobná horčičnému zrnku, nepatrnému na pohľad, ale z úžasnou vnútornou silou k rastu. Je podobná kvasu, nenápadnému, ale s nesmiernou vnútornou dynamikou, vôľou k prenikaniu a pretváraniu. Po krátkom čase. My by sme si priali, aby sme tie premeny videli ihneď, na vlastné oči. No Pán Boh nás učí trpezlivosti. Čas potrebuje zrno i kvas. Avšak Boží už nastal a deje sa, ten čas, v ktorom sú poslední prvými a prvý poslednými. Príchodom Pána Ježiša Krista je všetko prehodnocované. Nie je podstatný bohatý Herodes a mocná rímska ríša, Pán Ježiš si povoláva chudobných rybárov, stretáva sa s úbožiakmi, stoluje z hriešnikmi, neviestky vchádzajú do Božieho kráľovstva a zbožní a pyšní farizeji odchádzajú naprázdno. Takýto čas súdu a premien nastal v Ježišovi Kristovi a tento čas je stále i náš čas v ktorom nás On súdi a v ktorom nás pozýva k milosti.
2. Aby sme toto skryté a mocné pôsobenie mohli pozorovať Boh otvára naše oči i naše uši.
V ten deň začujú hluchí slová knihy, z mrákavy a tmy rozhliadnu sa oči slepých. Izaiáš verí, že v ten čas, ktorý spôsobí Hospodin, počujú aj hluchý slová proroctva, že slepí prehliadnu a uvidia svetlo Božej pravdy. Áno, to bola vlastná prorokova skúsenosť: Hovorí v mene Božom a ako by nikto nepočul, poukázal na Božie súdy, ale všetci boli ako slepí. Uvedomoval si, že je k tomu potrený Boží zásah, aby človek počul Božie slovo a otvoril oči pre jeho pôsobenie. A keď prišiel Boží Syn na mnohých miestach čítame, že vracal sluch hluchým a zrak slepým. Tieto jeho činy ukazovali vždy ďalej a hlbšie: Ty, človeče nech si kto si, potrebuješ Boží zásah, aby sa ti otvoril ten vnútorný sluch duše a ty si počul Božie slovo, aby sa ti otvorili oči a ty si uvidel Božie pôsobenie. A my vieme, že je tomu tak. Roky čítame Bibliu, počúvame kázne a ako by sme nič nepočuli, nepočujeme reč Božiu, alebo o ju nevnímame. A potom zrazu príde k divu: Započujeme svoje meno, Boh nás osobne oslovuje, vieme: Mňa sa to týka. Ako by niekto dal preč ruku, ktorú sme mali na ušiach: Počujeme. Ako by niekto sňal šatku, ktorou sme mali zaviazané oči: Vidíme skrytú Božiu slávu. Vždy s novou dôverou sa musíme učiť dôverovať tomuto Božiemu zásahu. Namáhame sa, ako ľuďom povedať pravdu evanjelia, skúšame rôzne metódy, ako tlmočiť, interpretovať zvesť Biblie. Je potrebné pracovať na tom, aby výklady kazateľov mierili do našej súčasnosti a nelietali ponad hlavy poslucháčov niekde do prázdna. No je však potrebné vedieť, že Pán Boh nepozerá na naše spôsoby a metódy, že jeho slobodná milosť rozhoduje, že Jeho Syn otvoril a vždy nanovo otvára sluch i zrak pre pochopenie Biblie a pôsobenie Božie.
Nesmú preto nikdy ustať prosby: Otvor uši, aby počuli hluchý, prebuď si všade svoj verný ľud, lebo sme v mnohom cirkvou hluchých a slepých. Ja málo v cirkvi Biblií, kázní, biblických výkladov – ale kto počuje, kto rozumie, kto vidí? Kazatelia sa môžu ukázať ak budú oči i srdcia zavreté, čo to pomôže? Avšak naša viera v budúcnosť Božieho ľudu je založená na istote, že Pán Ježiš Kristus i dnes premieňa ľudské srdcia. „Veď On hovorí: V čas príhodný som ťa vyslyšal a v deň spasenia som ti pomohol. Ajhľa, teraz je čas veľmi príhodný; ajhľa, teraz je deň spasenia!“ (2K 6,2) „Preto, ako Duch Svätý hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia“ ( Ž 3, 7.8a) Pri každom z nás ma dochádzať k tej veľkej premene, ktorú apoštol vyjadril slovami: „ Boli ste ako blúdiace ovce, ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší! (1Pt 2,25) Povolal nás z tmy do predivného svetla. Vystavme svoje životy pôsobeniu nášho Pána a Spasiteľa a budeme počuť: Odpúšťajú sa ti tvoje hriechy… Poďte ku mne všetci…. Pokoj svoj vám dávam…. Budete mi svedkami…. Uvidíme:Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky…. Videl som nové nebo i novú zem….. A pripojme sa k tým, ktorý prosia, aby našim cirkevným zborom bolo dané nové počutie a nové videnie, aby kráčali k veľkej premene.
3. Tá premena je vyjadrená sovami: Zúbožení budú mať viac radosti v Hospodinovi a chudobní ľudia budú jasať nad Svätým Izraela.
V českom preklade slovo zúbožení je preložené slovami pokorní, tichý. A to je Kristova cirkev. Tichý, ktorý sa naučili tichosti od Pána Ježiša. Ktorý žijú zmierením, ktoré od neho prijali. Ktorý žijú pokojom a odpustením. Ktorí nedúfajú v moc a násilie, krik a roztržky, boje a vojny, ale ktorý dôverujú Kristovmu slovu: „Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“(Mt 5, 5). A chudobní – to sú tí, ktorý pred Bohom odložili všetku svoju pýchu a spravodlivosť, prichádzajú k Bohu a nemajú nič iba svoje hriechy a úplne sa mu vydávajú na milosť. Títo zúbožení, tichý a chudobní budú mať viac radosti v Hospodinovi, pretože oni to Božie pôsobenie prežívajú, počujú, že všetko bohatstvo Kristove je tu pre nich. Veľmi sa z toho radujú a tak povstáva cirkev a cirkevné zbory, ktoré sú naplnené radosťou, chválospevom, vďačnosťou. Tvoríme my takéto radostné spoločenstvo, prejavuje sa to v našom speve v našej vďačnosti? Alebo sme zatrpknutí, ufrflaný závistliví, nezmierení? Počujme a viďme aká veľká premena môže nastať v našom živote, v cirkevnom zbore, v cirkvi!
4. Avšak prorocké slovo nás vedie ešte ďalej: K veľkej premene sveta.
Lebo nebude viac ukrutníka, zahynie posmešník a vyťatí budú všetci, ktorí chystajú neprávosť, ktorí pri súdnom rokovaní obviňujú z hriechu človeka, rozhodcovi kladú v bráne osídla a prázdnymi dôvodmi odstrkujú toho, kto je v práve. Žijeme vo svete, ktorý prešiel hroznými vojnami, neslýchanými ukrutnosťami, jednaním, ktoré bolo výsmechom láske, spravodlivosti, pravde. Práve včera sme si tieto udalosti nanovo sprítomnili pri výročí SNP. Aj v dnešnej dobe je ešte veľa vojnových konfliktov vo svete. Nie sú v takom rozsahu ako bola 1. či 2. svetová vojna a pesimisti to všetko prijímajú ako nezmieriteľný osud hovoriac, svet je zlý a bude zlý, čo bude svetom. Avšak z Božieho slova smieme počuť niečo iné: Boh tomu všetkému určil koniec. Nie je to tak, že by tu všetko malo byť večne: bezprávie, ukrutnosť, útlak slabších, podvod. Boh tomu určil koniec a s Kristom nastal deň, kedy sa to všetko dalo na ústup. Preto smieme veriť: Nie je toho čí ďalej tým viac. Zlo sa zlostí, ale je na ústupe. Niekedy sa nahromadí ako vo vojne a potom ako by sa rozpútali pekelné živly.
A predsa, aj keď nemáme žiadny spôsob ako zmerať množstvo zla, smieme predsa vidieť niečo z Božích súdov nad zlom veď pred našimi očami sa v dejinách uskutočnil neuveriteľný pád tyranov. Pred našimi očami prebieha ohromný proces oslobodzovania ľudí, ktorým bola upieraná ľudská dôstojnosť, prebieha proces odstraňovania chudoby, hladu, strachu z vojny v oblastiach v ktorých si ju sami nezapríčinili. Mnohé by sme mohli aj konkrétne pomenovať, avšak naša dôvera, že zlo ustupuje sa nezakladá na našom obmedzenom pozorovaní, ale na tom, že v Ježišovi Kristovi nastal nový čas, že nad satanským zlom je s poslednou platnosťou vyrieknutý Boží súd. Preto sa smieme aj mi radovať, nedúfať v zlo a ani ho nerozmnožovať. Áno, o to ide, aby Boží ľud nestál v zápase zo zlom nečinne. Niekedy sa nám zdá, že na našom dianí vo svete máme malý podiel. A veru, ak by sme boli sami slepí a hluchý, čo môžeme svetu ponúknuť? Ako môžeme k premene sveta prispievať, ak nevieme o akú premenu podľa vôle Božej sa máme snažiť? Avšak verná Kristova cirkev má na onej žiaducej premene veľký podiel. Prihovára sa za ňu u nebeského Otca. Tlmočí Jeho vôľu, ktorú zjavil v slovách i skutkoch Pána Ježiša Krista, ohlasuje Boží súd i jeho milosrdenstvo. Pozdvihuje svoj hlas, keď sa deje bezprávie a krivda a stojí na strane slabých a tých, ktorým sa deje bezprávie, pretože tam stál a stojí jej Pán a Spasiteľ. Vnáša do sveta radosť a nádej, dôveru v cestu lásky a tichosti. Chce súžiť, bez nároku na uznanie.
Posilňujme sa navzájom, bratia a sestry, na tejto ceste, aby sme boli účastní veľkej premeny, ktorú Boh v Ježišovi Kristovi vyhlásil a uskutočňuje. Zažívajme sami túto premenu a upierajme svoj zrak v ústrety dňa Kristovho príchodu v ktorom v plnosti Boh premení všetko.
Amen
Modlitba:
Pane náš Ježiši Kriste, ktorý si nám slovo Otcovo nielen zvestoval, ale si nám aj ukázal príklad, ako ho máme plniť, uspôsob nás, prosíme, aby nás počuté slovo formovalo, aby sme boli nie len jeho čitateľmi, poslucháčmi, ale aj činiteľmi. Tak naša viera nebude mŕtva, ale živá a činná skrze lásku, podľa ktorej poznajú všetci, že sme Tvoji učeníci. Obdarení schopnosťou z Boha budeme slúžiť svetu svetlom večného evanjelia, v ktorom budeme tu žiť ako Božie dietky cnostne a príkladne a prídeme za Tebou tam, kde so svojím Otcom i s Duchom Svätým žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Amen
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy