Boj o charakter ECAV na Slovensku
Synoda ECAV 2024 niektoré body programu prebehla až príliš rýchlo. A niektoré zas mali až príliš „tradičný“ priebeh. Do určitej miery to svedčí o nezáujme, formálnosti a neschopnosti inovovať či zmeniť prístup ku kľúčovým témam.
A tak jediné, čo naozaj zaujalo, bola forma. Prvou novinkou bol priamy prenos zo sály (Žilinského samosprávneho kraja) na YouTube a tou druhou bola on-line informácia o výsledkoch hlasovania po mene, ktorá sa zobrazila bezprostredne po hlasovaní. Za tieto „vymoženosti“ vďačíme zjavne dobre vybavenej sále, ale aj tomu, kto takúto formu presadil.
Forma teda bola OK, lenže s tým obsahom to už bolo tradične horšie. Niet sa však čomu však diviť, pretože väčšina synodálov sa do diskusie nezapája, a tí, ktorí sa zapájajú, už tradične a zvyčajne opakujú to isté. Keďže v Asociácii sa venujeme najmä témam volieb a správe cirkevného majetku a cirkevných financií, aj v tomto článku iné témy (kvôli stručnosti) vynecháme.
Téma Fondu finančného zabezpečenia (FFZ) sa aj tentoraz niesla v tradičnom, a to chaotickom, útočnom a celkovo neproduktívnom štýle. Na jednej strane počúvame rozprávky o tom, ako je všetko okolo FFZ transparentné, a na strane druhej sa stupňuje snaha o zastrašovanie a represie voči cirkevným zborom, ktoré do tohto fondu neprispievajú.
Čo sa týka transparentnosti, nie je to tak celkom pravda. Pomer peňazí z FFZ a zo štátneho príspevku je cca 1 : 5 – teda výrazne v prospech štátneho príspevku. A preto, ak chce vedenie ECAV pri finančných tokoch zameraných na platy (nielen) duchovných hovoriť o transparentnosti, musí otvorene hovoriť o všetkých zdrojoch! Koľko dostáva zo štátneho rozpočtu, ako a komu tieto financie rozdeľuje, prečo niektoré položky platí raz zo „štátneho“, inokedy z FFZ, a podobne. A tiež koľko získava z prenájmu cirkevného majetku a ako s týmito zdrojmi nakladá.
Nie je možné hovoriť o transparentnosti FFZ bez toho, aby chýbala transparentnosť vo vzťahu k rozdeľovaniu štátneho príspevku, resp. k ďalším zdrojom. Najmä keď sa niektoré platby platia raz z jedného fondu a raz z druhého…
Teoretická solidarita
Ak vedenie ECAV hovorí o Fonde finančného zabezpečenia (FFZ), tak sa veľmi často oháňa solidaritou medzi veľkými a malými zbormi. Lenže tu sa prejavuje nedostatok súčasného modelu na „poplatku člena“, kde pokojne môže byť zbor s veľkým počtom členov „chudobný“, lebo zaťažený viac ako zbor s menším počtom členov, ktorý je „bohatý“ napríklad z nájmov. Solidarita sa dá riešiť aj ináč, a to vzájomnou podporou medzi zbormi, kde bohatší zbor bude adresne podporovať jeden alebo viacero menších, finančne slabých zborov (čo niektoré zbory už dnes aj robia).
Problémom súčasného modelu na člena je aj to, že naráža na tradičný problém evanjelických zborov, kde aktívni členovia platia, a tí pasívni nie. Súčasný model FFZ však požaduje platbu na všetkých členov zboru, čo v praxi znamená, že aktívni musia zaplatiť aj za pasívnych. Niet divu, že farári sa za týchto podmienok snažia zreálniť počet členov zboru len na tých, ktorí platia. Vznikajú tak dva zoznamy, kde jeden obsahuje všetkých členov a druhý len tých aktívnych (oficiálne priznaných). Táto taktika síce vyzerá logicky, lenže ECAV sa to môže pri ďalšom sčítaní obyvateľstva vypomstiť, pretože štátny príspevok je závislý od počtu ľudí, ktorí sa pri sčítaní prihlásia k Evanjelickej cirkvi. A tak naháňanie peňazí do FFZ môže v konečnom dôsledku ohroziť oveľa väčšie príspevky zo štátneho rozpočtu!
Chaos
Kto sleduje kroky vedenia ECAV od vzniku Fondu finančného zabezpečenia, ten sa nestačí diviť. Najskôr sa hovorilo len o potrebe dofinancovať platy. Avšak už na Synode ECAV 2020, kde tento fond vznikol, sa hovorilo nielen o platoch, ale aj o iných (napr. investičných) projektoch, evanjelických festivaloch a pod. Po následnej kritike sa iné projekty už veľmi nespomínajú. Avšak medzičasom začali „odmeňovať“ aj členov cirkevných výborov, pričom na Synode v Trenčianskych Tepliciach sme dokonca počuli niečo aj o koncoročných odmenách!!! Dnes vedenie ECAV znova tvrdí, že všetko vraj ide iba na platy (otázne, na aké platy a akom pomere). Veľké a bohaté zbory vraj takto solidárne podporujú tie chudobné a malé.
Lenže ani to tak dlho netrvalo a v cirkevnej relácii „na kávičke“ začal Ivan Eľko s Renátou Vinczeovou otvárať tému zníženia pracovného úväzku dedinským farárom (pretože niektorí sa vraj nudia). Zaregistrovali ste ten posun od solidarity a dofinancovania platu dedinského farára k zníženiu jeho pracovného úväzku, a teda aj platu?!
Aby farár tento znížený úväzok dorovnal, mal by vypomáhať kolegovi v mestskom zbore. Takže žiadna solidarita, ale naopak: nadriadený a podriadený – a čo ti dám, to si aj riadne odpracuješ. Podľa generálneho biskupa má skrátenie pracovného úväzku (a platu) dedinskému farárovi „rozviazať ruky“, aby mohol „ponúknuť svoje služby“ v školách, nemocniciach, iných zboroch alebo aj v inom zamestnaní, kde by si mohol „doplniť tú svoju pracovnú potrebu“. Presnejšie: aby sa dostal aspoň k takému platu, z ktorého sa dá žiť…
Je priam neuveriteľné, ako vedenie ECAV, ktoré až do dnešných dní toľko hovorí o solidarite, pri kávičke (ktovie, čo im tam naliali) už hovorí o tom, že
- dedinskí farári sa nudia,
- im je potrebné skrátiť pracovný úväzok,
- solidárny príspevok bohatších mestských zborov vlastne nebude zadarmo a že farári z tých chudobných dedinských zborov si ho musia odpracovať. A to v cirkvi – alebo aj mimo nej!!!
Ani tu sa však solidárna komédia ešte nekončí. Na Synode ECAV 2024 vystúpil Peter Mihoč, ktorý sa posťažoval, že sa začínajú množiť prípady, keď si farár nájde ďalší pracovný úväzok (niektorí aj plnohodnotný pracovný úväzok), čoho výsledkom je, že farár si slušne zarobí a zároveň zbor nemusí prispievať do FFZ – a obaja sú spokojní. Následne vyjadril obavu, že keď sa takéto prípady v cirkvi začnú množiť, tak sa zároveň začne rozpadávať aj miera solidarity tých veľkých s tými malými…
Ľavá ruka nevie, čo robí pravá
Takže Peter Mihoč sa vlastne teraz bojí toho, čo odporúčajú Ivan Eľko a Renáta Vinczeová! Predsedníctvo ECAV totiž skutočne „na kávičke“ princíp solidarity (v podstate verbálne) zrušilo a dnes to používa už iba ako reklamný slogan, resp. budhistickú mantru bez obsahu. Je naozaj neuveriteľné, akú mieru profesijnej a osobnej nekonzistentnosti títo najvyšší predstavitelia ECAV predviedli! A to nie je od vzniku FFZ prvé protirečenie vo vedení ECAV – podobne to bolo aj so štatútom tohto fondu. Keďže takáto názorová nekonzistentnosť je v osobnej rovine zriedkavá, vzniká tu dôvodné podozrenie, že predsedníctvo cirkvi iba plní príkazy niekoho iného…
Ak by Peter Mihoč totiž rešpektoval pokyny prezentované „pri kávičke“, tak by vedel, že parciálnych či plnohodnotných pracovných úväzkov farárov (a to aj mimo ECAV) sa nemusí obávať, lebo je to v súlade s vôľou „najvyššieho vedenia“ ECAV. Potom už naozaj solidarita nebude potrebná, pretože ako farár, tak aj malý zbor (ako píše Peter Mihoč) si svoj problém vyriešili a obaja sú spokojní.
Ale čo ak sa v skutočnosti Peter Mihoč bojí niečoho iného? Čo ak sa bojí toho, že stratí jedinú (a to finančnú) páku na farára, a tým následne dokonca stratí vplyv aj na celý cirkevný zbor? Keď zmizne závislosť, človek sa stáva slobodným – a toho sa každý uzurpátor, diktátor, ŠtB-ák či vo všeobecnosti v hierarchickej štruktúre zašitý prospechár veľmi bojí!
Mnohí farári, ktorí vcelku dobre poznajú Písmo, si tento fakt jasne uvedomujú:
- „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
- „Teraz však, oslobodení od hriechu a oddaní službe Bohu, máte svoje ovocie na posvätenie a napokon večný život.“
Aj preto mnohí zrejme ani nečakali na prvé kroky Ivana Eľka a Renáty Vinczeovej a našli si iné – parciálne, resp. plnohodnotné zamestnanie aj sami. Ostáva veriť, že ostanú verní cirkevnému zboru a že cirkevný zbor túto ich obeť a odhodlanie ocení. Sloboda je často draho vykúpená, ale určite stojí za to!
- „Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda.“ (2K 3, 17)
- „Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok.“ (G 5, 13)
Tu sa vynára otázka, či práve toto bolo cieľom nebiblických a zmätočných rozhodnutí súčasného vedenia ECAV… Pretože takýto postup vyvoláva otázky ohľadom samotného zmyslu duchovného povolania!
Riadenie sme nezvládli, potrebujeme dofinancovanie od zakladateľov!
Súčasné vedenie ECAV zjavne pozabudlo na slová Pána Ježiša Krista o tom, že v kresťanskej cirkvi nemá panovať jeden nad druhým. Rovnako zrejme zabudli aj na to, čo je uvedené v úvode cirkevnej ústavy, a to je odkaz na samosprávne usporiadanie cirkvi. A zabudli zjavne aj na históriu, konkrétne na to, ako táto cirkev vznikla, keď sa – ako akcionári – stretli zástupcovia cirkevných zborov, aby o. i. vzniklo tzv. koordinačné a reprezentačné centrum Evanjelickej cirkvi. Určite nemali záujem na tom, aby vzniklo hierarchické, mocenské centrum, ktoré im bude zhora direktívne predpisovať, koľko majú odviesť „na pánske“, a to bez ohľadu na stav, možnosti a názor cirkevného zboru!
Keď v minulosti vedenie cirkvi potrebovalo zdroje na prefinancovanie svojich aktivít, urobilo po vzájomnej dohode zmluvu s cirkevným zborom (zbormi), kde sa dohodli, ako často a v akej výške je zbor ochotný vedenie cirkvi podporiť. Jednalo sa tu ako rovný s rovným, na partnerskej a najmä na dobrovoľnej báze, čo je v súlade s tým, čo o daroch a financovaní cirkvi hovorí Biblia.
Súčasné vedenie Evanjelickej cirkvi sa z tohto pohľadu javí ako zlý hospodár, ktorý nezvládol riadenie organizácie. Nepodarilo sa vyšetriť a vyvodiť zodpovednosť z majetkových káuz, nepodarilo sa nastaviť efektívnu správu majetku, stagnujú investície do majetku, ktorý stráca na hodnote. Evanjelickou verejnosťou otriasli kauzy v Reformate, ale aj v Evanjelickej diakonii. Spolu s vyraďovaním „nepohodlných“ kandidátov vo voľbách na najvyššie funkcie v ECAV to v cirkvi viedlo k bezprecedentnému úpadku dôvery.
Vedenie ECAV taktiež „urobilo všetko pre to“, aby zmarilo akýkoľvek zámer zoštíhliť a nákladovo zefektívniť komplikovanú štruktúru ECAV. Všetka ťarcha sa tak prenáša iba na pôvodných „akcionárov“ (zakladateľov ECAV), a teda na cirkevné zbory. Od nich sa vyžaduje čím ďalej, tým viac rôznych odvodov a peňazí na neefektívne hospodáriace centrum a jeho aktivity. Takéto správanie najatých manažérov by za štandardných okolností akcionári určite netolerovali a nepochybne by ich okamžite odvolali. Ostáva iba dúfať, že aj cirkevné zbory budú postupovať rovnako rázne. Pretože evanjelizácia a misia sa deje práve v cirkevných zboroch, a nie v hierarchických a draho platených štruktúrach, ktoré sa často nestarajú o nič iné, len o svoju funkciu a benefity z nej vyplývajúce!
Peter Mihoč sa tak v konečnom dôsledku možno bojí toho, že keď nebude potrebná solidarita so slabšími cirkevnými zbormi (lebo tie si pomôžu samy), tak nebude záujem ani o solidaritu s vedením ECAV! A znova sa budú musieť vrátiť k projektu zoštíhlenia a reštrukturalizácie štruktúry ECAV. Tentoraz však naozaj, bez výhovoriek a divadelných predstavení!!!
Sankcie, sankcie, sankcie
Vedenie cirkvi argumentuje tým, že keď sa nejaký zákon schváli, tak sa musí dodržiavať. Argumentujú údajnou podobnosťou s platením daní v štáte. Lenže takáto argumentácia je viac ako pochybná:
- Vedenie cirkvi by nikdy nemalo schváliť zákon, ktorý je v rozpore s jej vieroukou, s demokratickým a samosprávnym usporiadaním cirkvi! Tak ako v demokratickom štáte by nemalo byť možné schváliť zákony popierajúce slobodu slova a právo na spravodlivý proces či zakázať slobodu podnikania alebo cestovania!
- Ako už bolo uvedené skôr, cirkevné zbory nie sú podriadené organizačné jednotky v hierarchickej štruktúre, ale sú to samostatné právne subjekty! S nimi môže cirkev vyjednávať a dohodnúť sa. Ale určite im nemá právo rozkazovať a už vôbec nie sa im vyhrážať! Už nátlak na farára (zamestnanca ECAV) ako na jedného zo štatutárov zboru je prekročením takejto pomyslenej červenej čiary!!!
- A čo sa týka platenia daní v štáte, bolo by vhodné, keby si súčasné vedenie cirkvi uvedomilo, že práve z týchto daní všetkých občanov je cirkev financovaná a že práve s týmito prostriedkami má transparentne a efektívne nakladať!
Je veľmi smutné, že vierouke, podstate kresťanskej cirkvi a charakteru ECAV nerozumejú nielen laici, ale dokonca ani farári! A tak namiesto toho, aby si uvedomili svoje pochybenie a vrátili sa ku konštruktívnym návrhom a vyjednávaniu so zbormi, nerobia nič iné, iba „tlačia na pílu“ a stupňujú svoju agresivitu a tlak. To vlastne bolo vidieť a počuť aj na poslednej Synode ECAV v Žiline, kde odzneli vyjadrenia, ako napríklad:
- Sú takéto argumenty a prichádza čas, nehovorím, že nejakých extrémnych sankcií, ale sankcie musia prísť…
- Ja nechcem teraz vymýšľať na synode, minimálne by podľa mňa generálne presbyterstvo mohlo o tom rokovať a pripraviť dáke sankcie…
- Ale na GP-čku by sme mali prijať nejaké uznesenie, ktoré by sa prípadne prijalo aj na synode, ale určite bez sankcií to nepôjde…
- Takže pokiaľ tu nepríde nejaký mechanizmus, ako sa vysporiadať s tými, ktorí nerešpektujú zákony, ale vravím to nielen tento zákon, ale to sú zákony ako také, tak my … stále tu budeme mať rovnaké problémy…
- Majú na to byť adekvátne sankcie!…
- Tak oni si musia rozmyslieť, že či budeme mať toho, komu vyplácame, poviem tak, načierno tie peniažky. A keď skončí on, čo bude ďalej. Keby tak bolo, až dokiaľ si uhradí všetky pozdlžnosti voči fondu, tak nebude mať farára…
Je zjavné, že vedenie cirkvi si žiadne svoje pochybenie nepripúšťa a po odbočke na zlú cestu vidí riešenie v tom, že musí ísť ešte ďalej a ešte rýchlejšie. Keď niečo nejde silou, tak na to treba ísť ešte väčšou silou… Kam takáto taktika vedie, asi netreba veľmi vysvetľovať. Aj keby došlo k znásilneniu všetkých cirkevných zborov, tak ešte väčšou stratou a tragédiou bude to, že demokratická, slobodná a samosprávna štruktúra ECAV sa v tomto procese transformovala na hierarchickú až totalitnú štruktúru. Také
- sa zvyčajne riadia strachom, represiami a vyhrážkami,
- potláčajú akúkoľvek spontánnu aktivitu či snahu o zavedenie pravidiel,
- neumožňujú normálny kariérny rast, pretože v takýchto organizáciách hŕstka „nenahraditeľných“ funkcionárov „obetavo“ slúži až do dôchodku,
- nepoznajú pokánie a nápravu – aj napriek tomu, že súčasná kríza v cirkvi je výsledkom ich konania a rozhodnutí, nevedia (či skôr nechcú) vyvodiť osobnú zodpovednosť, a dokonca nevedia ani korigovať tieto evidentne zlé rozhodnutia, ktoré poškodzujú cirkev.
Vlastne to už z histórie Slovenska poznáme a vieme, že takáto totalitná forma riadenia v hierarchickej organizácii bude smerovať k pasivite, nezáujmu a úpadku!
Sebareflexia na záver
Ešte stále je čas sa spamätať. Najlepšie by bolo, ak by sebareflexia prišla zhora, ale to sa deje iba zriedka. A preto je znova potrebná aspoň taká malá reformácia. Preto je potrebné nastaviť vedeniu cirkvi znovu zrkadlo „zdola“, z cirkevných zborov! Aby si pripomenuli, aby nezabudli, kde sa koná evanjelizácia a misia a komu vlastne majú slúžiť!!!
„Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil alebo by si uškodil?“ (L 9,25)
„Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým.“ (Mk 9, 35)
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto:Andrew Seaman on Unsplash
