Ach, tá synoda! Kde je tvoje duchovno?
Na rôznych grémiách sa pretriasa problém: rozdelenie cirkvi. Znejú výzvy k jednote, k láske, k pokoju, k tomu, aby sme sa mali v cirkvi radi, a pod. Krásne kresťanské slogany, ktoré sú krásnou realitou tam, kde ľudia neklamú, ale majú pred očami Krista. Výzvy a básnenie o cirkvi a jednote v prípade nekajúcich a tých, ktorí toto rozdelenie spôsobili, je tak veľkým zavádzaním pre tých, ktorí vidia tento rozkol v cirkvi, ale sú stále uvádzaní do omylu, že to spôsobil niekto iný. Rečami tak chcú navodiť dojem, že oni predsa vyzývajú k náprave veci.
No v podaní terajšieho vedenia je to tak, ako keď otec zbije syna a potom povie, že majú medzi sebou rozdelenie. Hľadanie príčiny nemá vždy dve chybujúce strany. Pretože ani ten, komu bolo ublížené, predsa nebude tvrdiť, že on si za to môže, keď pritom násilnícky je agresor.
V podaní dnešných predstaviteľov a ich podporovateľov sú tí zlí: tí ľudia, zberba, darebáci, asociáli a pod.
Ani tohtoročná prvá synoda, ktorá sa konala v Žiline 1. júna, nepriniesla nič pozitívne pre evanjelickú verejnosť. Úvodná bohoslužba vedená Jánom Hroboňom naznačovala, že sebareflexia nenastane ani na tejto synode. Oháňanie sa diablami je povinná výbava tohto vedenia. Vo svojom konaní účinky tejto bytosti nepozorujú. A svojich fanúšikov presviedčajú, že je inde, ale nie u nich. Už len také vyhrážanie sa Božiemu ľudu dá odpoveď na to, kde si ten kopytník urobil centrálu.
Doposiaľ nik zo synodálov ani z vedenia cirkvi nereagoval na požiadavku ASloZ zaslanú ešte na minuloročnú synodu, aby stiahli uznesenia voči ASloZ, pretože tieto uznesenia sú účelovo vytvorené, neopodstatnené a nezakladajú sa na pravde. No synodáli veselo schvaľujú každý rok správu generálneho biskupa, aj keď o ASloZ očividne klamal. O našom liste sa doposiaľ nezmienili. To je to ich pokánie a spolužitie! Vidíme jedinú cestu, ktorú uznávajú, a to byť ticho. Vedú ľudí k ľahostajnosti, nezáujmu, k tyranizovaniu ľudí. Pretože vôbec nezáleží na pravde, ale v ich prípade iba na tom, komu chcú a komu nechcú pomôcť. Koho glorifikujú a koho odsúdia svojimi klamstvami.
Na tohtoročnej synode sa niektorí v rámci svojich príspevkov vyjadrovali k stavu cirkvi. Ak sa aj vyjadrovali k tomu, prečo je takýto stav v cirkvi, tak im uniká podstatná vec všetkých sporov v cirkvi. Niektorí sa domnievajú, že je to zanedbaná personalistika. Manažérsky povedané: je potrebné investovať do ľudí. A vraj preto, že sa to zanedbalo, sme v takomto stave, to je tá hlboká príčina.
Nemyslím si to, nakoľko v práci cirkvi je zvestovanie evanjelia – dobrej správy pre človeka – a duchovný a celkový rozvoj osobnosti človeka by mal byť pre cirkev samozrejmosťou. To, že to tak nie je, a o rozvoji osobnosti v cirkvi nemožno ani reálne hovoriť, je skutočnosťou. (Na rozvoj osobnosti mi poslúžia aj konferencie vo svete. Cirkev žiaden duchovný vyšší level neponúka.)
Prečo je cirkev rozdelená? Deje sa tak z jediného dôvodu. Je to pre hriech, ktorému sa dovoľuje bujnieť v cirkvi. Tým hriechom je predovšetkým KLAMSTVO. Až by sme mohli povedať, že klamstvom dosiahneš mnoho. Že toto je očividne jeden z nástrojov, ako niekde postúpiť, a evidentne to mnohým prilepšilo. Ale toto nie je rozvoj, ale degradácia osobnosti.
Nakoľko títo ľudia nemajú empatiu, súcit s inými a túžia jedine po tom, aby ľudia plnili ich výmysly a zapreli aj Krista. Oni, títo dnešní vedúci, nechcú Krista poslúchať, ale od bratov a sestier „poslušnosť“ nielenže vyžadujú, ale si ju pod hrozbami trestov vynucujú. Tu si je potrebné uvedomiť, že Božie dieťa nie je neposlušné len preto, že chce, ale stáva sa takým jedine preto, že nechce nasledovať zlý príklad.
Keď sa do funkcií presadia agresívni ľudia, potom sme svedkami podobných výjavov, aké sa dejú už nielen v kuloároch, ale aj na synode. Keď sa verejne dehonestujú tí, ktorí o cirkev a o jej dobro zápasia. Tí sú funkcionármi na synode nazývaní rôzne, len nie dobre. A práve hriech je príčinou zlého stavu v cirkvi. Zlý postoj k človeku, zlé nazeranie na hriech. Keď hriech prestáva byť hriechom vtedy, ak do hriechu padne ich kamarát. Ale ten, ktorý zhrešil, nemôže chcieť zmierenie tým, že hriech zametie cirkev pod koberec. To je zametenie, nie vyznanie a náprava dôsledkov hriechu.
Ani v cirkvi nebude pokoj, ak určití ľudia, ktorí majú neprajnosť v srdciach, sústavne dehonestujú každého, kto stojí v ceste ich plánom, o ktorých mnohí ani netušia, aké sú. Vidíme len navonok nepokoj, lebo ak sa o niekom klame v snahe poškodiť jeho meno, dokonca ho obrať o zamestnanie a spoločenskú vážnosť, nie je možné povedať: Obaja urobte pokánie. Pán Boh nepremiešava spravodlivosť s nespravodlivosťou. Ani pravdu so lžou.
A keď ten, kto Krista má poznať, sa tvári, že nevie, kde je pravda, potom si sám musí spytovať svoje svedomie a nehádzať hanu na ASloZ, bývalé vedenie či svojho kolegu, ktorého nemá rád, lebo je mu „ hrozbou“ v práci.
Dôležité je prestať klamať, a nie byť ticho. Aj Krista umlčali ukrižovaním. O takýto pokoj ide v cirkvi? O takéto umlčanie?
Prestať klamať je veľmi ťažké, aspoň sa tak sa zdá pre našu cirkev. Ale to je jedna z ciest nápravy stavu, do ktorého ju doviedol pocit božstva, ktorý u niektorých pretrváva. A tí radi rozhodujú o ľudskom živote do takej miery, že si nárokujú určovať veriacim, koľko financií majú vytiahnuť z peňaženky, s kým sa majú rozprávať a čo hovoriť.
Ak je jednota v cirkvi založená na rovnakom názore, tak to nie je jednota, ale totalita. Ale keď niekto bije svojich spolubratov, asi nie je dobrým kresťanom. Mal by si dať preto pozor, pretože jeho môže sám Pán biť tak, že na to nezabudne. No lepšie by mu bolo, aby ho Pán Ježiš bil, ako by mal večne zahynúť. Keď Ježiš je dobrý k svojim deťom, prečo vedenie cirkvi klame, nabáda k zlu rozširovaním svojich výmyslov? Ak veria vo svoje poslanie, prečo potom nekonajú podľa Kristovho slova? Aký zjednocujúci prvok priniesli do cirkvi, ak hovoria o rozdelení? Veď tu ide iba o to: neklamať, nepodvádzať a úmyselne nevytvárať ľuďom zlé životné podmienky. A to len preto, lebo niekto nemá pokoj Kristov v srdci.
Ak je jednota založená na Ježišovi Kristovi, potom sa môžeme tešiť z krásneho spoločenstva rôznych ľudí, z ktorých každý zápasí, aby bol lepším kresťanom a prospešnejším človekom aj pre svet.
Ale po rokoch skúsenosti práve s tými, ktorí roky klamú, ktorých funkcie nepoľudštili, ba naopak, dovolím si tvrdiť, že je to len v Božej moci, aby títo dlhoroční poškodzovatelia ľudských životov v rámci cirkvi aj skutočne zmenili svoje životy. Ich život je založený na klamstve a tak sa zdá, že inak žiť nevedia. Ak by priznali, že mnohokrát konali zle, potom by sa zrútil ich bájny život vytvorený na klamstve . Im stačí svetská, pozemská sláva.
Akú nám to vlastne cirkev chcú ponúknuť? Akú cirkev nám ponúkajú synodáli svojimi rozhodnutiami? Veď už nikoho nezaujíma ani správa biskupa, nik sa k nej nevyjadruje. Lebo by sa mu jedna ušla, ak by nechválil, ale povedal kritiku. A tak synodáli mlčia.
Hovoria o hodnotách, ale každá synoda nás len presviedča o tom, že v ich srdci je len túžba po trestaní iných. Piati chcú trestať, a tí ostatní dvihnú ruky. No hriech má nielen ten, ktorý ho koná, ale aj ten, ktorý hriech schvaľuje. Kiež by trestali tých, ktorí skutočne konajú zle. Ale oni si vybrali trestať tých, ktorí vraj neposlúchajú.
Ak dieťa neposlúcha, chyba je aj v rodičovi. Ak vraj niektorí neposlúchajú – hoci v cirkvi je divné nárokovať si poslušnosť pod hrozbou trestu –, potom je to dôsledok neprimeraného, zlého zaobchádzania – či už s evanjelickými duchovnými, alebo s laikmi.
Násilnícke správanie, vyhrážanie sa, výpalnícke metódy, prirovnávanie sa k svetským firmám, dehonestovanie schopných evanjelikov a preferovanie násilníckych typov… – to asi cirkvi nič neprinesie po duchovnej stránke a spôsobí len divadelnú frašku, ktorej už bude veriť málokto.
V cirkvi sa stavať k spolubratom, spolusestrám v službe nadradeným spôsobom je neevanjelické. Keby Kristus Pán prišiel na synodu, myslíte, že by sa dal oklamať sladkými rečami? Tichým hlasom či úsmevom? Boh vidí viac ako len to, čo chcú na synode predstavitelia ukázať, preto by bolo vhodne, aby aj synodáli vnímali synodu v prvom rade ako miesto tvorby niečoho dobrého pre zlepšenie života evanjelikov. Žiaľ, stále je to len v rovine mocenských zápasov a tyranizovania spoluveriacich. Kto ignoruje život iných, ktorí sa majú tiež právo podieľať na živote cirkvi, potom ten, kto bráni ľuďom v cirkvi rásť v dobrom, sám sa podieľa na rozkole spoločnosti, či si to prizná, alebo nie.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: pixabay.com