Viete, že zníženie platu pomáha pri rozviazaní rúk?
Evolúcia vývoja v ECAV v posledných rokoch nesmeruje k ničomu dobrému. Okrem úpadku vieroučného, morálneho a ekonomického dokonca ani postupne prijímané opatrenia nie sú navzájom konzistentné – ľudovo by sme mohli povedať, že tieto opatrenia nemajú ani hlavu, ani pätu.
To, čo bolo sľubované pred rokom či dvomi, už neplatí a s novými zámermi sa mení aj argumentácia, ktorá má ich implementáciu podporiť. Iróniou je, že hoci je to celé prezentované ako „iniciatíva zdola“, v skutočnosti je to neuveriteľne agresívny nátlak vedenia cirkvi (zhora) na vybranú skupinu farárov! Dnes budeme hovoriť o opatreniach, ktoré boli prezentované na nedávnej kávičke s predsedníctvom ECAV – s Renátou Vinczeovou a Ivanom Eľkom.
Keď sa vedenie ECAV snažilo presadiť Fond finančného zabezpečenia, argumentovali najmä solidaritou väčších zborov s tými menšími. Aj keď na zabezpečenie solidarity by boli stačili násobne menšie odvody do centrály, do určitej miery sa tento argument dá uznať. Vtedy argumentovali tým, že je záujem zachovať služby aj v odľahlejších regiónoch, kde „silné“ mestské zbory budú pomáhať „slabším“ dedinským zborom. Pár eur, ktoré slabšie zbory získali ako príplatok k platu duchovného, sa však v skutočnosti stalo zámienkou na drastické vyťahovanie peňazí z cirkevných zborov do centrály. Je smutnou iróniou, že kvôli neuveriteľnej pasivite synodálov cirkevné zbory v praxi nemajú na rozdeľovanie peňazí z FFZ skoro žiadny vplyv!
Lenže ako sa následne ukázalo, žiadna pomoc (ani táto karikatúra „solidarity“) nie je zadarmo. A to zjavne neplatí len vo svete, ale aj v cirkvi. Vedenie ECAV totiž používa takú rétoriku – resp. situačnú etiku, aká sa im práve hodí. Dnes sa už o solidarite silnejších so slabšími nehovorí (táto argumentácia už svoj cieľ splnila), ale, naopak, predsedníctvo cirkvi začalo hovoriť o tom, že farári v menších, dedinských zboroch nemajú až toľko práce, a preto sa bude prehodnocovať ich pracovný úväzok! To znamená, že niektorí dedinskí farári – podľa zvolených kritérií a toho, kto ich bude hodnotiť – môžu mať výrazne skrátený pracovný úväzok, čo bude mať priamy vplyv na výšku ich platu!!!
Pri tomto drastickom zásahu do platu farárov je „zaujímavá“ aj argumentácia, ktorá to má podporiť. Samozrejme, o Fonde finančného zabezpečenia a solidarite už nepočuť ani slovo, ale zato sa argumentuje tým, že je to vraj „iniciatíva zdola“. Chceme sa generálneho biskupa spýtať, konkrétne ktorý „prepracovaný“ mestský farár „pracuje 12 hodín denne“ a závidí plat farárom na dedine? Prečo potom nepožiada o preloženie do dedinského zboru? Určite by sa našiel nejaký dedinský farár, ktorý by sa s ním rád vymenil!
Podľa generálneho biskupa má skrátenie pracovného úväzku (a platu) dedinskému farárovi „rozviazať ruky“, aby mohol „ponúknuť svoje služby“ v školách, nemocniciach, iných zboroch alebo aj v inom zamestnaní, kde by si mohol „doplniť tú svoju pracovnú potrebu“.
Súčasné vedenie ECAV je už dlhšie známe svojím pokrytectvom. Napr. nepohodlného farára, ktorý poukazuje na hrubé zlyhania pri správe majetku ECAV, budú prenasledovať preto, že neskoro odovzdal zápisnicu, ale to, že jeho nadriadený biskup ich neskoro odovzdával skoro pravidelne, „si akosi nevšimli“. Cirkevné zbory, ktoré z rôznych dôvodov neprispievajú do FFZ, sú viac ako často kontrolované so zámerom predsa len niečo nájsť. Avšak keď sa stane známym, že generálny biskup a generálny dozorca podpísali súhlas pre externú firmu bez vedomia cirkevných orgánov a s veľkým potenciálnym finančným dopadom na cirkev, tak sa nikomu z nich nič nestane. Pri preukázateľných daňových a účtovných podvodoch súčasné vedenie cirkvi nevyžaduje náhradu primárne od tých, ktorí tento stav spôsobili, ale, naopak, od tých, ktorí tieto následky zdedili a museli riešiť! A podobným pokrytectvom je nepochybne aj vyššie uvedená argumentácia o tzv. rozviazaní rúk! To nie je iniciatíva zdola, to je agresívny útok na farárov zhora – bez ohľadu na to, ako to bezočivý manipulátor prezentuje!!!
Tých logických pochybení je totiž viac než dosť:
- Ak by chcel napr. nejaký farár pomôcť v mestskej škole, nemocnici či zbore, tak to môže urobiť aj dnes, nemusí predsa čakať na zníženie pracovného úväzku či platu!
- O nejakom rozviazaní rúk tu teda nemôže byť ani reči. Je to skôr drastický zásah do platu farára, ktorý je, naopak, nútený hľadať si inú prácu, aby sa dostal aspoň na taký životný základ, ako mal predtým! V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že už ten základ bol podpriemerný, pretože cirkev z nejakých dôvodov nerešpektuje ani platobné triedy podľa Zákonníka práce!
- Niekedy bol štátny príspevok odvodený od počtu farárov v tej-ktorej cirkvi. Aj keď tieto pravidlá boli po roku 2018 liberalizované a cirkev má pri rozdeľovaní peňazí väčšiu voľnosť, logika pôvodného stanovenia výšky príspevku, hoci neformálne, má stále svoje opodstatnenie. Cirkev, ktorá sama svojvoľne znižuje pracovný úväzok a plat svojím farárom s tým, nech si to doplnia hoci aj v inom zamestnaní, šetrí na nesprávnom mieste, pretože sa evidentne rozchádza s Kristovým evanjelizačným príkazom pre cirkev!!!
- Je tak trocha iróniou, že na údajnú nízku pracovnú náplň farárov v menších zboroch poukazuje generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová, ktorá sa pred časom nechala počuť, že ona sa v kostole na službách Božích nudí. Aj keď toto slovo tentoraz priamo nepoužila, povedala v podstate to isté: niežeby „ten duchovný nechcel pracovať, ale reálne tam nemá toľko tej práce“. A preto mu znížime plat, aby sme ho motivovali k práci pre niektorého z kolegov, ktorý mal viac šťastia (alebo jednoducho známosti), a tak sa dostal do mestského zboru!
- Podľa Renáty Vinczeovej sa teda farár v malom cirkevnom zbore s vysokou pravdepodobnosťou nudí. Podľa seba súdim teba, hovorí jedno známe slovenské príslovie…
- Lenže je to pravda? Kto v skutočnosti rozhodol, resp. prispel k rozhodnutiu, ktorý farár pôjde do mestského a ktorý do dedinského zboru? Mestský zbor má často viac farárskych, resp. kaplánskych miest. Mestá nemajú len viac ľudí, ale aj lepšie služby, rôzne špecializované organizácie a služby, ktoré na dedine nie sú! Zobrať pri porovnávaní práce mestského a dedinského farára jeden parameter z desiatich a hovoriť niečo o „spravodlivosti“ odmeňovania, je nielen nemorálne, ale aj neprofesionálne – a nebezpečné pre organizáciu!
- A, naopak, na dedine má farár často povinnosti, o ktorých sa mestskému farárovi ani nesníva! Musí svojpomocne zabezpečovať často elementárne služby, ktoré sú v meste štandardom. Nemá také možnosti ako v meste, či už z pohľadu zabezpečenia zborových aktivít, tak aj z pohľadu fungovania rodiny, a teda zabezpečenie týchto vecí si vyžaduje podstatne viac času, námahy aj nákladov. O kultúrnom či športovom vyžití, o školách či dostupnosti úradov nehovoriac!
- Farár, ktorému bude skrátený pracovný úväzok, nemá žiadnu istotu, že si nejakú prácu – aspoň na dorovnanie úväzku – v cirkvi nájde!
- Zrejme aj preto sa Ivan Eľko vyjadril v tom zmysle, že farár si „svoju pracovnú potrebu“ môže doplniť aj v inom zamestnaní! Inými slovami, to, čo ti zoberieme, si kompenzuj hoci aj v akomkoľvek inom zamestnaní, dôležité je, že my „v centrále“ sme znova ušetrili!
- Šetrenie sa, samozrejme, týka (tak, ako to poznáme z feudalizmu) iba tých dole. Generálny biskup si bude aj naďalej užívať komfort vily na Vlčkovej ulici, na zjednodušenie štruktúry ECAV zabudnite, členovia cirkevných výborov si prvý rok užívajú nové odmeny a platy biskupov rastu najrýchlejšie za niekoľko posledných desaťročí.
To, že farár, ktorý vyštudoval so zámerom šíriť evanjelium a robiť misiu, bude robiť na výrobnej linke, je im zjavne jedno! Prvoradé je pre nich to, koľko na farároch cirkev ušetrí, nie to, aký to bude mať dopad na evanjelizáciu v zboroch, resp. na Slovensku všeobecne!
Tento bezbožný zámer Ivan Eľko vo svojom vstupe v podstate aj priamo priznáva, keď hovorí, že „uvoľňujeme ťa pre nejaké iné zamestnanie, ktorým môžeš tú svoju pracovnú potrebu doplniť“!
Ak niekto vystupuje sebavedome a agresívne, vôbec to nemusí znamenať, že má pravdu. Evanjelická cirkev sa vo svojom názve stále odkazuje na Augsburské vyznanie a známa (a stále platná) je aj téza, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov. Cirkevný zbor si zvolil svojho farára, a teda ak niekto má právo vyjadrovať sa ku kvalite a k rozsahu práce v zbore, nie je to nik iný ako samotný cirkevný zbor!
To, že cirkev posúva štátny príspevok na plat zborového farára, jej nedáva žiadne právo zasahovať do kompetencií cirkevných zborov. Cirkevný zbor má právnu subjektivitu, a teda svoje veci – vrátane rozsahu práce farára – si spravuje sám. Ostáva iba dúfať, že cirkevné zbory si svojich kompetencií a postavenia v rámci ECAV sú vedomé a budú robiť všetko pre to, aby kvalita, rozsah evanjelizácie a zoznam aktivít v zbore rástol, a nie sa zmenšoval – priamo úmerne s platom farára a jeho klesajúcou motiváciou aj únavou z druhého či tretieho zamestnania…
Pre úplnosť je potrebné dodať, že Ivan Eľko pred vyššie uvedenou vetou hovorí, že „ak ti to tvoje presbyterstvo dovolí“ – lenže to je povedané v kontexte potreby hľadania inej práce. Ak v praxi dôjde k zníženiu pracovného úväzku farára, a teda aj k zníženiu jeho platu, farár sa svojho presbyterstva určite nebude pýtať, či si tento plat môže dorovnať v inom zamestnaní!!!
Pri pozorovaní krokov vedenia ECAV nadobúdame pocit, že tieto podivné, ale najmä nebiblické zámery, podávané nelogickým a nekonzistentným spôsobom, sa realizujú na pokyn niekoho iného. Lenže potom je otázne, akých „radcov“ majú a koho počúvajú. Takéto nekompetentné a schematické návrhy totiž nemohli vyjsť od osoby, ktorá Evanjelickú cirkev miluje a ktorej na nej záleží!
Dedinskí farári, ktorí zodpovedne a iniciatívne vykonávajúci svoje poslanie, slúžia (sú v pohotovosti) svojim cirkevníkom 24 hodín denne, to rozhodne nie sú!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
