APEL

APEL

 Žaloba

Žalovať sa, Bože, komu?
Vyhnať ma chcú z môjho domu!
Žaloba dnes nie je ničím,
buď ticho, bo hneď ťa zničím!
Kde je moc, tam je i právo,
tak je dnes a bolo dávno.
Spomôž, Bože, v ťažkom kríži,
preláskavá Tvoja ruka
nech sa mi čím prv priblíži!
I. Kadlečík

Evanjelický misijný časopis Stráž na Sione uverejnil pred bezmála osemdesiatimi rokmi báseň Kadlečíka Žaloba. Autor ňou reaguje na pohnuté vojnové časy a obracia sa na nášho láskavého Pána s prosbou o pomoc.

Po prečítaní básne som si uvedomil aktuálnosť jej obsahu aj v súvislosti s tým, čo sa v súčasnosti deje vo svete i u nás – nielen v našej spoločnosti, ale aj v našej drahej evanjelickej cirkvi. Akoby už nezostávalo nič iné, len prosiť Boha, aby nám pomohol, veď ako hovorí slovenské príslovie: Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia. To však neznamená, že veriaci človek má na ňu čakať so založenými rukami. Mal by sa usilovať urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby nastala náprava toho, čo je zlé, s čím nesúhlasí alebo sa mu to nepáči. Napokon známy je aj výrok Benjamina Franklina: Boh pomáha tým, ktorí si pomôžu sami.

Teda priložme ruky k náprave aj my, využime svoj um, svoje schopnosti a možnosti, ale najmä buďme štedrí v obetavosti, bohatí v láske k blížnemu a pevní vo viere – a Pán Boh naše úsilie požehná. Veď koľko vĺn bezprávia, násilia a protivenstiev sa v minulosti prevalilo cez našu cirkev, a predsa Boh nedopustil, aby sa cirkev, táto lodička Pánova, nepotopila.

Tak ako prenasledovanie, žalárovanie a mučenie nezlomilo našich otcov, lebo ich viera bola veľká a silná, silnejšia a mocnejšia než moc svetská,  teraz je na nás, aby sme nečakali a tento príklad našich predkov nasledovali.

Bohuslav KortmanI

Iilustračné foto: pixabay.com