Na pamiatku zosnulých
Ach, spomíname, spomíname,
bo dnes je veľký sviatok spomienok…
Ó, Bože, koľké straty máme,
keď zavierame cirkvi Tvojej rok.
Nuž zúroď bôľov usedavý plač
a vynahradiť všetkých mŕtvych ráč.
Ach, keby ešte čo len slovo
nám riekli zanemeté ústa ich,
jak hlo by srdce potomkovo
v tej smutnej, trúchlej jeho postati.
Lež nemožno to, nemožno to, nie,…
Tak aspoň nech si tíško spomenie…
Ach, keby ešte čo len pohľad –
hoc bleskom daný, – krásne láskavý,
jak by sa duša dojmom pohla,
že slniečko má v žitia krútňavy…
Lež nemožno to, nemožno to, nie…
Tak aspoň: nech sa sladko roznežnie…
A žehnať mŕtvym – s mysľou v kvietí…
Nech žije v nás ich tvrdá robota
a vzácny vzor i detným svieti
na strmé, krivé cesty života! –
Hoj, Bože dobrý, milostivý buď,
keď svätou vôľou skončíš našu púť…
Miloslav Slávik
Ilustračné foto: pixabay.com
