Na pravde a viere tu nezáleží – všetko je o biznise so svetom
Myslím, že by sme mohli povedať, že pre dnešnú dobu sú typické prezentácie a prezentovanie sa. To, čo sa odprezentuje, sa pokladá za správne, pravdivé, dôveryhodné či potrebné. Avšak nie je prezentácia ako prezentácia.
Aj táto oblasť je veľmi zneužívaná podvodníkmi. Všetko sa dá využiť tak, aby druhí neprišli na to, že sú v niečom ukrátení, oklamaní, okradnutí a pod. Napriek vyhláseniam až citovým výlevom, ktorých sme svedkami, vidíme, ako sa v spoločnosti aj v cirkvi presadzuje hraná viera, hrané hodnoty. Teda ide len o divadelné predstavenie pre publikum. Veľa slov o hodnotách, láske, pravde, spolupatričnosti, jednote… A pod týmito cnostnými vlajkami neba sa v skutočnosti otvára cesta najrozličnejšieho zla proti životu človeka.
Táto falošná cesta spochybňuje skutočné hľadanie pravdy, lásky, či viery v Pána Ježiša Krista. Vyzerá to tak, akoby bolo dôležité len prezentovať sa a tváriť sa, že sme zástancami týchto hodnôt. Aký rozdiel v prístupe k ľuďom vidíme u Pána Ježiša Krista! On je otvorený k človeku, nepotrebuje človeka oklamávať, zavádzať. Tam vidno úctu k životu iného. Veď inak by sa Kristus sám pred sebou musel hanbiť, ak by k človeku, ktorého prišiel spasiť, pristupoval inak.
Dnes však akoby Kristus nebol. Metódy manipulácie a klamstiev hrajú prím vo všetkom. Aj v cirkvi.
Jeden mládežník povedal: „Tieto metódy fungujú na každého a v každej oblasti. Záleží len na tom, čo sa chce dosiahnuť.“ Na moju námietku, že ak sme veriaci, nemôžeme predsa takto pristupovať k ľuďom, sa len usmial. Špinavá cesta k cieľu nesvedčí o dobrom cieli. A takto sa určite nekráča za Kristom.
Asi aj vám to zaváňa niečím podlým voči ľuďom? Ono to podlé aj je. Takýmto postojom totiž dotyční „novátori“ dávajú všetkým na vedomie, že oni to tu riadia. Ľudia sú len nejaká masa, ktorú oni môžu posúvať, kam sa im zachce, a donútiť ich ísť aj proti svojmu svedomiu, zásadám, prípadne aj proti viere v Boha – aj proti svojej cirkvi v presvedčení, že bojujú za ňu. Ohavné je to, že títo novátori, ale aj tí vo vedení cirkvi boli vychovávaní úprimne veriacimi ľuďmi.
Pravá cesta za Kristom sa im asi zdá zdĺhavá, ťažká, strastiplná, plná obetí, a tak radšej naskočili na instantnú vieru. Učia sa dôveryhodne odprezentovať svoju vieru, aj keď za oponou žijú tak, ako žil napríklad Herodes či Pilát. Ten Pilát, ktorý sa javil ako nerozhodný v procese s Kristom, takže napokon prevážil krik bezbožných, lebo v Pilátovom živote zvíťazil strach z možných komplikácií. A tak Kristus putoval na kríž.
Touto cestou, teda posielať na kríž, spôsobovať trápenie, sťažovať a strpčovať život, sa vydalo aj terajšie vedenie našej drahej cirkvi. Robí niekto, komu na cirkvi záleží, komplikácie našim priateľom? Cesta? Spôsob? Riešenie? Poslať ho na kríž! Poštvať proti nemu aj ľudí zo sveta, ktorých oklameme, použijeme, a tak ich náležite pripravíme na boj proti skutočným, vlastným evanjelikom. Je to podobne, ako keby sa niekto prezentoval ako dobrý otec, ale bol by to tyran a despota. Na verejnosti dokonalý imidž, no v skutočnosti netvor. Alebo učiteľ s dobrou reputáciou, ale v skutočnosti človek, ktorý potrebuje aspoň pár žiakov šikanovať a urážať.
Ak biskup hľadá spôsob či vyvíja akékoľvek aktívne snahy o odstránenie nepohodlných členov vlastnej cirkvi, s využitím (či skôr zneužitím) neveriacich ľudí a svetskej moci, potom určite nie je dobrým príkladom pre cirkev ani pre svet. V cirkvi rozbíja jednotu s Kristom aj jednotu medzi veriacimi a vo svete je nepoužiteľný na spásu neveriacich, pretože im prakticky ukazuje, že prostriedky sveta sú mu príjemné, aj keď sú v rozpore s vierou v Krista. Domácich viery tak odradí od pravého spoločenstva s Bohom a neveriacich k Bohu neprivedie. Lebo ak neveriaci bude konať bezbožne a nečestne, aj keď povie, že verí v Pána Boha, tak je to len taká viera, akú má diabol, ktorý tiež verí, že Boh existuje, ale Ho nerešpektuje.
Ak si terajšie vedenie cirkvi či generálne presbyterstvo alebo seniori nevážia čestnosť, pravdivosť, úprimnosť zbožného evanjelického ľudu, ak pre nich cirkevné zbory nič neznamenajú a sú pre nich iba zdrojom príjmov pre ústredie, potom je to práve samotné vedenie cirkvi, ktoré rozbíja jednotu cirkvi a vytvára v nej „indickú“ hierarchiu vo vzťahu k laikom a katolícku hierarchiu vo vzťahu k evanjelickým duchovným. Lebo už zabudli, v koho uverili, a ich (najvyšším) cieľom je kamarátiť sa so svetom.
Ak sa vytvárajú falošné dôkazy alebo sa oklamávajú svetské úrady, polícia či súdy, keď sa im podsúvajú nepravdivé tvrdenia, ak sa prijímajú nezmyselné uznesenia, ak sa vytvára priestor pre doživotné funkcie, lebo vraj niet ľudí, to určite nie je v poriadku.
Tu vôbec neobstojí veta: My máme moc. Lebo Kristus svojich priateľov ani neklamal, ani nebil, ani sa nespájal so svetom proti svojim učeníkom. Áno, je tu jedna otázka: Pre koho sú evanjelickí funkcionári vo svojich funkciách? Pre seba a svojich päť kamarátov – alebo pre evanjelickú cirkev? Cirkev je Kristova a každý pokrstený evanjelik do nej patrí.
Všetky útoky proti Asociácii slobodných zborov, ale nielen proti nej, sú len pokračovaním boja proti tým evanjelikom, ktorí „novátorom“ svojou úprimnou vierou prekážali ešte pred založením ASloZ. Spojením v Asociácii sa dal priestor bratom a sestrám evanjelikom, ktorým Eľko, Mihoč, Vinczeová priestor nedávali, ale, naopak, ešte ich svojimi klamstvami a zavádzaním popudzovali proti bratsko-sesterským vzťahom.
Ani od tohtoročnej synody sa nedá očakávať nič dobré pre evanjelickú cirkev, ak bude pokračovať vo vytváraní zlých zákonov a „nových pravidiel“. Okliešťovať právomoci cirkevných zborov, duchovných a zamestnancov a stavať sa do pozície nadľudí len preto, že sú vo funkciách, je úbohé.
Prezentovať sa dá všelijako, no najdôležitejšie je prezentovať pravdu. A na tom by malo záležať každému evanjelikovi. Lebo hovoriť o večných hodnotách a devastovať ľuďom pozemský život, to je skutočne „novodobé“ a pritom stále čisto eštebácke.
Ak už prezentovať vieru v cirkvi aj vo svete, tak pravdivo a tak, aby si svet nemyslel, že môže hrešiť ďalej, len nech pritom povie, že verí v Krista. Takéto svedectvo pre spásu sveta by totiž bolo falošné!
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy