Šetriť nevieme, nechceme a nebudeme!

Šetriť nevieme, nechceme a nebudeme!

Každý z nás, keď uvažuje o tom, že si zoberie pôžičku či hypotéku, si určite veľmi dobre spočíta koľko bude mesačne splácať, a ako dlho to bude splácať. Lenže to je už iba následok, pretože kľúčová je vždy výška pôžičky samotnej, teda peňazí, ktoré potrebujeme resp. ktorú si chceme požičať. Asi nik sa nechce zadlžiť viac ako treba, a preto sa snaží túto sumu minimalizovať.

A tak by to malo byť aj v cirkvi. Keď už vedenie ECAV prišlo s návrhom zriadiť Fond finančného zabezpečenia mali sa predtým uistiť koľko prostriedkov reálne potrebujú. V snahe získať čo najviac finančných prostriedkov zo zborov vedenie ECAV stále argumentuje, že situácia je zlá a je potrebné viac peňazí. Avšak ak je situácia naozaj zlá, tak najskôr mala byť najskôr posúdená možnosť reštrukturalizácie cirkvi, napr. prechod zo štvorúrovňovej na trojúrovňovú štruktúru. V článku Financovanie ako skúška viery sme uviedli, že zrušením dvoch dištriktuálnych úradov (vrátane presunu agendy na GBU) by bolo možné ročne ušetriť až 800 000 Eur.

Po optimalizácii štruktúry mala nasledovať optimalizácia nákladov v zmysle eliminácie nepotrebných činností, preverenie jednotlivých nákladových položiek, čo je možné realizovať aj formou externého nákladového a personálneho auditu. Až po takejto optimalizácii by bolo zrejmé aké sú skutočné náklady, a koľko v porovnaní s výškou štátneho príspevku cirkev naozaj potrebuje. Či vôbec niečo potrebuje, a ak aj áno, tak by to nepochybne bola podstatne menšia suma ako dnes!

Oprávnený podnet

Na nedávnej Synode 2022, ktorá sa konala v Banskej Bystrici, v rámci prerokovávania správy o činnosti reštrukturalizačnej komisie, predložil zástupca Zvolenského seniorátu brat Jozef Pacek návrh na nasledujúce uznesenie:

„Synoda ECAV  poveruje reštrukturalizačnú komisiu predložením návrhu na zníženie finančných nákladov na fungovanie biskupských úradov s uvedením do praxe do 1.1.2024.“

Hneď na úvod je potrebné povedať, že sa jedná o plne oprávnenú a kvalifikovanú požiadavku. Predloženú spôsobom, v ktorom sa požaduje odborné rozpracovanie problematiky, a zároveň ponúka dostatočný čas na uvedenie do praxe. Jediným „nedostatkom“ tohto návrhu je obdobie, v ktorom bolo predložené. Tento návrh totiž mal byť predložený už v roku 2019, minimálne rok pred vznikom Fondu finančného zabezpečenia, a jeho predkladateľom malo byť samotné vedenie ECAV!!!

Nedotýkajte sa vysokého vedenia!

To čo nasledovalo v rámci diskusie, však už vôbec konštruktívne nebolo. Skôr to pripomínalo silnú alergickú reakciu, kde tak ako to už pri alergiách býva, sa viacerí (bývalí či súčasní) členovia vedenia ECAV dokonale vyfarbili.

Ako prvý sa ujal slova Ivan Eľko:

„S tým, že bude zachovaná funkcionalita výkonu všetkých úloh, ktoré teraz GBÚ a biskupské úrady vykonávajú. Tak ste to mysleli? Že bude zachovaná funkcionalita ale bude nás určite menej… aby sme vedeli.“

Už v tomto vyjadrení už vidíme náznak sarkazmu a snahu celé uznesenie otočiť do personálnej, osobnej roviny. Je to typické správanie tých, ktorí sa celý zámer odmietajú. To ale nemôžu urobiť priamo, lebo taký postoj by sa veľmi rýchlo otočil proti nim. A tak sa usilujú predložený  návrh spochybniť ako nepotrebný až škodlivý:  ak nás bude menej, budeme menej robiť a vy všetci to pocítite! Tento aspekt je často podporený aj emocionálnym vydieraním typu, oni chcú aby sme prepúšťali! Zámerom týchto ľudí je vyhnúť sa nákladovému resp. personálnemu auditu, kde takýto  (ne)zodpovedný vedúci skoro vždy okamžite a bez zaváhania vyhlási, že je to „zbytočné“.  Je za tým zvyčajne strach z toho, že pri kvalitnom audite sa vždy na nejakú nákladovú či personálnu neefektivitu príde, a následne výrazne stúpnu aj nároky na prácu riadiaceho manažéra!

Nasledovalo odpoveď zo strany predkladateľa návrhu:

„Aby som to uviedol na správnu mieru. Nie je tu snaha o zrušenie biskupských úradov. To je skôr o tom, akým spôsobom biskupské úrady vedia, či majú vôbec vôľu k tomu  nejakým spôsobom, nejakou mierou prispieť aj k financovaniu cirkvi. Čiže šetrením nejakých nákladov.“

Znova veľmi jasné a zrozumiteľné vyjadrenie, ktoré hovorí o tom, že sa nejedná o zrušenie biskupských úradov, ale že tento návrh požaduje „iba“ internú optimalizáciu ich fungovania. Vzhľadom k tomu, že toto uznesenie bolo predkladané v bode prerokovania správy o činnosti komisie pre zjednodušenie štruktúry ECAV, mohli predkladatelia kľudne požadovať aj analýzu prechodu na vyššie spomínaný model 3-úrovňovej štruktúry cirkvi bez dištriktov! Veď tá komisia je úplne neproduktívna, a už roky funguje bez akéhokoľvek výsledku! Ak by sme podľa činnosti tejto komisie hodnotili činnosť celej ECAV, tak tie rezervy sa pohybujú v rozmedzí 80-100!

Dôležitý je však najmä odkaz predkladateľov tohto uznesenia, a to či biskupské úrady majú vôbec nejakým spôsobom vôľu prispieť aj k financovaniu cirkvi! A to je plne oprávnená požiadavka! Je všeobecne známe, že zásadným spôsobom narástli vokátory aj platy biskupov, platy vybraných pracovníkov biskupských úradov, všetci vymenili staré autá za nové, a takisto všetci biskupi poberajú príspevok z Fondu finančného zabezpečenia.

V tomto prípade je teda otázka na biskupské úrady položená správne: čo ste pre financovanie ECAV urobili vy sami? Išli ste aspoň príkladom v šetrení, eliminácii plytvania, urobili ste finančný alebo aspoň personálny audit? Nie sú všetky vaše vyššie spomínané benefity a nárasty financované len na úkor cirkevných zborov, ktoré okrem príspevkov do FFZ a iných nákladov, museli zvládnuť aj výrazne vyššie príspevky na dištrikt?!

 

Najskôr spochybním a potom vysmejem

Nasledoval ďalší, tento krát už otvorene sarkastický príspevok Ivana Eľka:

„ja sa preto pýtam, lebo my môžeme zrušiť troch pracovníkov a s nimi tri odbory, ktoré nebudeme  vykonávať a takto prispejeme.“

Tentokrát už Ivan Eľko predložený návrh úplne otvorene spochybnil, a zahral výhradne do osobnej roviny. V personálnej oblasti nevidí žiadne rezervy, a nevidí ani iné žiadne iné druhy nákladov, kde by sa dalo šetriť! Je veľmi smutné, že takýto alibistický a nekonštruktívny prístup predvádza najvyšší predstaviteľ ECAV! Ak on má takýto prístup k veci, aký prístup majú mať ľudia na dištriktoch? A aký prístup majú mať ľudia v zboroch? Nemal by generálny biskup naopak ukázať ochotu a dobrú vôľu, a viesť vlastným príkladom k šetreniu nákladov a efektivite aj iných?

Pre úplnosť je potrebné uviesť aj to, že Ivan Eľko následne argumentoval aj údajným znížením stavu pracovníkov GBU, v štýle

„v tejto chvíli sme prispeli tým, že máme štyroch pracovníkov menej ako v nedávnej minulosti“.

Lenže vypovedacia schopnosť tejto vety je skutočne minimálna. Čo si máme predstaviť pod pojmom „nedávna minulosť“? Je to stav dočasný alebo trvalý? Tí ľudia boli prepustení v snahe šetriť, alebo odišli sami? Koľko činností zabezpečujete GBU externe, a teda ich nemá v personálnych nákladoch ale v cene za služby? A vôbec, hovoríme pri tak rapídnom zvyšovaní platov vôbec o nejakej úspore? Forma, akou Ivan Eľko túto informáciu podal, nepoukazuje na žiadnu cielenú aktivitu so zámerom zníženia nákladov!

Po následnom upresnení predkladateľa, že

„z uznesenia je jasné, že sa jedná o zníženie finančných nákladov“

sa Ivan Eľko nezdržal, a v jemu vlastnom štýle „vtipne“ varoval prítomných, nech žiadne zvýšenie efektivity práce nečakajú, pretože čo sa škrtne to bude aj chýbať:

„tak, že znížime ďalších o ďalších troch a dajme tomu nebudeme mať zahraničné média … a dúfam ešte … a tých z ERC (smiech z publika)“.

Takže takto vyzerá šetrenie v podaní Ivana Eľka. Požiadavku „zdola“, zo seniorátneho konventu najskôr spochybnil, a v závere svojho vstupu sa na nej dokonca dobre zabával. Avšak zrejme mu nedošlo, že týmto sa vysmial nielen tejto oprávnenej požiadavke a jej predkladateľom, ale najmä všetkým cirkevným zborom!

Zábava skončila

To však ešte nebolo všetko. Veselá (či skôr rozpustilá) atmosféra pomerne rýchlo zhustla po arogantnom vystúpení bývalého biskupa Slavomíra Sabola:

„Bratia a sestry ja vnímam takýto návrh ako jalový  návrh, lebo ak niekto má pocit, že  tu má niekto problém pomenovať v čom vidí určitú rezervu. A kde sa vyskytuje na biskupských úradoch. A nehnevajte sa v zvolenskom senioráte, kto z vás bol na tejto stoličke, aby videl, že kde sa to púšťa  do vetra. A keď to vidíte tak by ste na synode mali povedať: my to vidíme v týchto veciach, a skúste to prekopať. Ale jednoducho takto populisticky tresnúť , prerokujme  na biskupských úradoch. Ani nevieme, že či majú šancu prežiť.  Ja by som vám dal  jednoducho  tu šancu viesť aj biskupský úrad a škrabať sa za uchom, kde zoberiete  milión eur alebo  koľko. A keď sa povie, že jednoducho,  že tam šetriť. Kde ušetríš? Jednoducho a takéto jalové návrhy sú úplne  nedôstojné na synodu. Dávajte podnety cez orgány a nech to pripravia…  ale ……. takéto reformy, že sa rozpumpovávajú  peniaze? Tak povedzte kde sa rozpumpovávajú?“

Ani bývalý biskup Slavomír Sabol evidentne nedokázal spracovať požiadavku „zdola“ zo seniorátu, ktorú zobral až príliš osobne. To sa prejavilo nevyberaným slovníkom, útokom na predkladateľov uznesenia, a spochybnením celého predloženého uznesenia. To, že mali prísť s konkrétnou požiadavkou sa nedá brať vážne, lebo ak bývalý biskup tak ostro reagoval na všeobecnú požiadavku, pri konkrétnej výhrade by sa dala očakávať ešte agresívnejšia reakcia.

Predstavitelia zvolenského seniorátu na nikoho neútočili ani nespochybnili. Vo svojej požiadavke v podstate požadujú aby reštrukturalizačná komisia procesy na dištriktuálnych úradoch identifikovala, popísala, zmerala, analyzovala a navrhla nákladovo efektívnejšie riešenie. Zvolenský seniorát nemusí poznať detaily riadenia dištriktu, pretože aj bez toho má plné právo požadovať vykonanie nákladového auditu na dištriktuálnych úradoch!

A skončila aj diskusia spolu s uznesením!

Súčasný generálny biskup teda túto požiadavku spochybnil a vysmial, bývalý biskup východného dištriktu predkladateľov dokonca verbálne napadol a predložený návrh označil za jalový a nedôstojný. Celý proces, bohužiaľ, v tom zlom slova zmysle, zavŕšil člen predsedníctva Synody Ján Hruška, ktorý diskusiu a uznesenie jednoducho zrušil so slovami,

„Predsedníctvo synody v minulosti  niekoľkokrát nedalo rokovať o návrhoch na uznesenie, ktoré boli naozaj… nechcem to tak povedať, ale v tomto duchu nevykonateľné. Pretože reštrukturalizačná komisia nevie v tejto chvíli povedať ako budú nastavené financie. Respektíve ako budú nastavené energie a vôbec všetky ďalšie veci v roku 2024. Toto naozaj nie je v tomto duchu vykonateľné uznesenie. Ja by som teda o tomto návrhu uznesenia, rokovať nedal. Hlasovať nedal. Nebudeme teda hlasovať. Ja si to teda beriem na seba.“

To, že o tomto praktickom, potrebnom a užitočnom uznesení „zdola“ nebolo možné ani hlasovať, je obrovským zlyhaním a pochybením celej Synody, všetkých jej členov.  Pretože sa jedná o verejné ignorovanie oprávnenej požiadavky seniorátu resp. cirkevných zborov, ktoré to na seniorátnom konvente spoločne odsúhlasili. Ak by vedenie cirkvi, dištriktov či Synody rozumelo pojmu, že „všetka moc pochádza z cirkevných zborov“ to sa nikdy nemohlo stať!

V žiadnom prípade sa to nedá ospravedlniť nejakým neznámym „nastavením financií“ či neznámymi cenami energií. Naopak! Čím je doba nevyspytateľnejšia, tým viac pozornosti musíme venovať starostlivosti o tie druhy nákladov, ktoré vieme ovplyvniť! To je o profesionalite resp. o zodpovednosti v snahe sa čo najlepšie pripraviť na náročné obdobie. Bohužiaľ v ECAV sme túto šancu znova premárnili.

To, že Ján Hruška toto rozhodnutie „zobral na seba“ nič neznamená, a on to veľmi dobre vie. To je podobné, ako keď Ivan Eľko priznal, že bez prerokovania v cirkevných grémiách podpísal investorovi súhlasné stanovisko s čiastočným zatienením cirkevnej budovy na Svoradove. Ak na základe dvoch nových svetlo-technických posudkov budeme chcieť tento súhlas odvolať investor hrozí cirkvi pokutou cca 1 mil. Eur. No a čo, veď Ivan Eľko to vraj tiež urobil v dobrej viere, tak prečo by sme mu to mali vytýkať! Ak takýto problém reálne vznikne, cirkev to predsa zatiahne, presnejšie povedané, cirkevné zbory to zaplatia!

Poslali sme vás kade ľahšie, ale nesťažujte sa!

Tento arogantný priebeh diskusie spojený s bezprecedentným odmietnutím korektného a oprávneného návrhu Zvolenského seniorátu sa cca 10 minút po ukončení diskusie a začatí rokovania o úplne inom bode (zrejme v pude sebazáchovy) pokúšal vyžehliť súčasný biskup Východného dištriktu Peter Mihoč. Vzhľadom k nepresvedčivému vystúpeniu, a zrejme aj bez mikrofónu, ho bolo veľmi slabo rozumieť, ale jeho posolstvo bolo asi nasledujúce:

„K tomu uzneseniu, o ktorom sme nedali hlasovať. Už roky rokúce sa práve z tohto titulu, akože uznesenia vždy robila určitá cirkevná politika. Mňa to veľmi mrzí, a preto by som nebol rád aby do Zvolenského seniorátu z tejto Synody odišla informácia, že ani o tom nedali hlasovať. Bol by som rád, aby možno do Zvolenského seniorátu odišlo vysvetlenie, že ak chcú vedieť určité veci ohľadom … rozpočtu, financovania, existujú tabuľky … koľko ide na platy duchovných resp. koľko ide z celého transferu na chod biskupských úradov…“

Následne sa pokúšal na základe nejakého parametra vypočítaného Renátou Vinczeovou zdokladovať, že vraj sa na GBU šetrí, čo samozrejme pri mizernom výkazníctve aké predvádza súčasné vedenie niet ako overiť. Čo povedať na to, že na júlovej (!) Synode nebola predložená ani účtovná závierka za rok 2021! Je to neschopnosť alebo zámer?! Na záver biskup VD povedal niečo o tom, že potenciál ešte niečo znížiť tu je, a nebol by rád, keby Zvolenský seniorát živil tému, že biskupské úrady nám požierajú peniaze.

Keď sa na túto reakciu pozrieme z vecného hľadiska, tak je smutné že biskup Mihoč síce chcel niečo „žehliť“, ale vôbec nerozporoval nešťastné vyhlásenia tria Eľko, Sabol a Hruška, vrátane rozhodnutia nehlasovať o tomto uznesení! Je ochotný akurát poskytnúť nejaké údaje, čo je ale jeho povinnosťou! Väčšina komerčných manažérov rada predkladá ukazovatele, ktoré sa plnia, a je ticho pri ukazovateľoch, ktoré sa neplnia. A najmä, je zásadný rozdiel medzi tým poskytnúť nejaké údaje, a medzi tým urobiť seriózny nákladový audit!

Záver a poučenie

V praxi sa znova sa ukázalo, že v ECAV  tí „hore“ tu nie sú na to, aby slúžili tým „dole“ (Mt 23,11). Tí „hore“ budú radi hovoriť o reštrukturalizácii, ktorá sa týka tých „dole“, ale nie o reštrukturalizácii, ktorá sa týka ich samých! To je vlastne do veľkej miery aj obsahom správy reštrukturalizačnej komisie, ktorá sa od roku 2019 v podstate vôbec nezaoberala kvantifikáciou a porovnaním alternatívnych foriem reštrukturalizácie správy ECAV, ale namiesto toho sa aktuálne venuje reštrukturalizácii na úrovni cirkevných zborov a seniorátov, a tiež zmene mentálneho nastavenia (!) cirkevných zborov vo vzťahu k financovaniu…

Priebeh diskusie a odmietnutie hlasovania o uznesení Zvolenského seniorátu ukazuje v akej hlbokej kríze sa naša cirkev nachádza, ale aj presnejšie, kde je problém. Z pohľadu cirkevných zborov sú predstavitelia Synody či ECAV volené osoby, ktoré majú čestne, transparentne a efektívne spravovať cirkevný majetok. Ak cirkevný zbor alebo seniorát predloží v tomto smere nejaký návrh sú povinní sa ním zaoberať! Ak to neurobia spreneverili sa svojmu poslaniu, a tiež funkcii, ktorú zastávajú – podobne ako zlí vinohradníci z Evanjelia podľa Matúša 21, 33-41.

Nielen Zvolenskému seniorátu ale ďalším seniorátom a cirkevným zborom doporučujeme, aby sa ďalej aktívne domáhali svojich práv, a požadovali nielen nákladovú efektivitu centrálnych činností, ale presadzovali  ďalšie témy, ako napr. zosúladenie zákonov ECAV s augsburským vyznaním, dôsledné vyšetrenie majetkových káuz a vyvodenie zodpovednosti, komplexné a pravidelné výkazníctvo, a tiež ďalšie informácie napr. prečo niektoré komisie „jalovo“ fungujú už štyri roky bez akéhokoľvek výsledku. Pretože práve takýto aktívny prístup a zdravý rozum „zdola“ z cirkevných zborov môže zmeniť pomery v našej cirkvi k lepšiemu!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto: pixabay.com