Čo je hospodárne a čo nie
Na druhej Synode ECAV 2022, ktorá sa konala v Sliači, pri komentovaní výsledkov hospodárenia za uplynulé roky sa generálny presbyter Roman Žilinčík dopracoval k nasledujúcej otázke: Čo sa deje s financiami, čo sa stalo, že za tri roky letíme do takých obrovských mínusov…
Neskôr tento svoj názor potvrdil vyjadrením, že za uplynulé tri roky máme rozpočet v niekoľko stotisícovej strate, čo sme doteraz nikdy nemali. Zároveň dodal, že podľa neho to nie je spôsobené nárastom minimálnej mzdy. Štátny transfer je podľa neho dostatočný na to, aby vykrýval minimálnu mzdu, tak ako je uvedená v základnej mzdovej tabuľke (č. 1).
Tieto obrovské schodky podľa neho spôsobuje prevádzka generálnej cirkvi. Kvôli korektnosti je potrebné uviesť, že dodal, že úmyselne nehovorí, že (konkrétne) je to prevádzka generálneho biskupského úradu alebo niektoré iné konkrétne náklady – kvôli tomu, aby to niekto nebral osobne.
Reakcie na jeho vystúpenie sa už tradične týkali toho, že táto téma by sa nemala týmto spôsobom otvárať, lebo sa to „politicky zneužíva“. Avšak argumentácia týchto politicky „korektných“ (resp. až falošných) komentátorov veľmi presvedčivá nebola. Bol to skôr Roman Žilinčík, ktorý (na prekvapenie) pôsobil ako šťuka v rybníku, ktorá provokuje a preháňa starých, prešpekulovaných kaprov. Pýtate sa prečo?
Pretože po dlhom čase (konečne) niekto znova otvorene diskutoval o otázkach, ktoré sa už dlhodobo neotvárajú, a ak sa predsa len otvoria, tak (akosi zámerne) chýbajú relevantné a úplné údaje. Ak takéto praktiky pozorujeme opakovane a veľa rokov, je viac než zjavné, že tento proces je (zrejme zámerne) netransparentný, špekulatívny a že jeho cieľom je zmanipulovať cirkevné zbory do tej miery, aby poskytli toľko peňazí, ktoré (údajne) generálna cirkev potrebuje. To je však veľmi zlý a krátkozraký prístup, pretože takéto manipulatívne správanie vzbudzuje nedôveru, a bez dôvery sa dlhodobo (spolu)pracovať nedá!
Generálna cirkev šetriť nechce
Už po prvej Synode ECAV na Slovensku 2022 sme v našom komentári (Šetriť nevieme, nechceme a nebudeme!) poukázali na podráždenú reakciu vedenia ECAV na príspevok zástupcu Zvolenského seniorátu, ktorý požadoval zníženie nákladov na prevádzku biskupských úradov. Vtedy to „zhodil zo stola“ najskôr bývalý biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol a neskôr sa tejto požiadavke osobne vysmial aj samotný generálny biskup Ivan Eľko. Na „osobnú zodpovednosť“ jedného z členov predsedníctva synody sa o tomto návrhu nakoniec vôbec nehlasovalo!!!
Podobnú (nešťastnú) argumentáciu o „šetrení“, ako sme na prvej Synode ECAV 2022 počuli od Ivana Eľka, použil na druhej synode aj Marián Damankoš. V reakcii na požiadavku Romana Žilinčíka síce povedal niečo o tom, že všade sú rezervy, avšak jeho vystúpenie vo všeobecnosti vyznelo tak, že keď chcete šetriť, musíte niečo zrušiť! Ako príklad uviedol (čísla neberte reálne, ide o „princíp“):
- Netreba nám centrum histórie, lebo potrebujem 50 000 eur – zrušíme.
- Netreba nám misijné a edukačné centrum, lebo môžeme ušetriť 30 000 eur – zrušíme.
- Netreba nám zahraničné oddelenie – zrušíme.
V podobnom duchu sa na tejto synode vyjadrovala aj Renáta Vinczeová. Z toho vyplýva, že obidvaja kandidáti na generálneho dozorcu, generálny biskup aj bývalý biskup VD nevidia – pri zachovaní súčasného rozsahu služieb – možnosť šetriť a pracovať efektívnejšie! Oni sú už takí dokonalí, že žiadne rezervy nielenže nemajú, ale ani ich nevidia! Lenže ak požadujete stále viac a viac peňazí z cirkevných zborov, tak by ste sami mali ísť príkladom! V každej, hoci aj priemernej manažérskej literatúre sa môžete dočítať, že manažér má ísť príkladom. V pracovnom výkone, profesionalite a, samozrejme, aj v šetrení. Zabudli ste na to, nepočuli ste o tom?!
Odkaz: https://www.forbes.com/sites/benjaminlaker/2022/10/06/six-ways-to-be-a-sustainable-leader
Takáto, vo svojej podstate zamietavá odpoveď Mariána Damankoša nevyhovovala ani Romanovi Žilinčíkovi, ktorý uviedol, že to, či nejakú položku škrtať, alebo neškrtať, sa mu zdá tak trochu populistické. Následne uviedol príklad z posledného rokovania generálneho presbyterstva, na ktorom poukázal na to, že netreba škrtať celé položky, ale že sa treba začať správať aspoň trocha hospodárne.
Situačná komédia alebo dráma?!
Synodálom ozrejmil, že jednou z tém posledného generálneho presbyterstva bola aj požiadavka konateľov Reformaty na vyplácanie odmeny, platu a provízií. Súčasťou provízií bol aj návrh, že konatelia dostanú 10 % z každej opravy, ktorú Reformata, resp. generálna cirkev uskutoční, plus 5 % z predaja. Podľa Romana Žilinčíka s tým generálne predsedníctvo v podstate súhlasilo – že to takto môže byť, avšak on a brat biskup Mihoč to považovali za nemorálne. Tu sa podľa neho znova ukazuje, že vec nestojí tak, že škrtáme či neškrtáme, ale dôležité je najmä to, že hospodáriť sa dá aj šetrne…
Po týchto slovách sa ozval vyčítavý hlas z pléna s otázkou, či to bolo takto aj schválené…
Roman Žilinčík odpovedal, že tento návrh schválený nebol. „Bol to iba návrh, a ja som iba hovoril, že predložili takýto návrh, takúto požiadavku,“ povedal a znova zopakoval, že to, čo bolo pre niekoho hospodárne, pre neho a brata biskupa Mihoča hospodárne nebolo. „Pre generálne predsedníctvo a pre chlapcov z Reformaty to zrejme hospodárne bolo, a preto sa rozčuľovali, že to nechceme schváliť…“
Následne spomenul aj to, že (zrejme na základe návrhu Dozornej rady) bola konateľom vyplatená odmena v celkovej sume vyše 25 000 eur, pričom výsledok hospodárenia Reformaty za minulý rok bol 11 000 eur! A znova položil synodálom tú istú otázku: „Je to hospodárne alebo nie?!“ Tie činnosti sa podľa neho dajú zabezpečiť rôznymi spôsobmi a dajú sa aj rôzne platiť. Na záver zopakoval, že „kvôli korektnosti, a aby to bolo všetkým jasné, (predložený) návrh sme neschválili, schválili sme návrh, že keď sa niečo bude robiť, tak potom sa chlapcom z Reformaty zväčší provízia…“
Nasledovala ďalšia otázka z pléna, a to, či o tejto téme osobitne hlasovalo generálne predsedníctvo.
Roman Žilinčík odpovedal, že nehlasovalo, ale keď bol tento návrh predložený, tak sa ich pýtal, či si chlapci z Reformaty robia srandu a či je predsedníctvo s tým stotožnené. Oni vraj povedali, že áno.
V sále to najskôr zašumelo, potom zahučalo a to, čo nasledovalo, až príliš pripomínalo známu pasáž zo skladby hudobnej skupiny Queen – Bohemian Rhapsody: GALILEO, galileo, GALILEO, galileo… Avšak s tým rozdielom, že v slovenskej verzii sa striedal mužský a ženský hlas: Kto to povedal… kto to povedal… ja som to povedal?… kto to povedal… kto to povedal!… kto to povedal… kto to povedal?!
Členovia generálneho predsedníctva sa teda dištancovali od toho, že by tento návrh konateľov Reformaty podporovali. Podľa nášho názoru si však ani Roman Žilinčík nemal dôvod tieto veci vymýšľať, avšak toto svoje tvrdenie vo verejnom dokazovaní obhájiť nevedel. Nakoniec teda predsa len ustúpil: „No dobre. Tak neboli s tým v poriadku, dobre. Chlapci z Reformaty s tým v poriadku boli, avšak tí naši členovia generálneho presbyterstva nie.“ Na záver ešte raz zopakoval nosnú myšlienku svojho vystúpenia, a to, že nemusíme jednotlivé činnosti škrtať, ale aj tak môžeme veci robiť úspornejšie!
Ďalší pokus o kráľovské odmeňovanie
V prvom článku zo Synody ECAV 2022 sme uviedli, že konatelia Reformaty sa dosť dlho vychvaľovali, že za svoju prácu neberú odmenu, ktorú by ako konatelia poberať mohli. To však nebola tak celkom pravda, pretože im boli preplácané cestovné príkazy a ubytovanie. Na podnet Dozornej rady však generálne presbyterstvo nedávno odsúhlasilo jednorazovú odmenu pre konateľov spoločnosti vo výške 9 600 eur brutto pre každého konateľa za ich doterajšiu činnosť. Ich činnosť za uplynulé obdobie teda dodatočne zaplatená určite bola!
Ale to ešte stále nie je všetko! Konatelia Peter Gärtner a Tomáš Hyben, ako sme sa dozvedeli od Romana Žilinčíka, si na generálnom presbyterstve navrhli vyplácanie odmeny, platu aj provízií. Súčasťou provízií bol aj vyššie uvedený návrh, aby konatelia dostali 10 % z každej opravy, ktorú Reformata, resp. generálna cirkev uskutoční, plus 5 % z predaja. Lenže takéto provízie nie sú štandardom ani vo svete, a už vôbec nie v cirkvi, ktorá pracuje so štátnym príspevkom a s financiami zo zborov! Iba pripomíname, že pri oprave/predaji v hodnote 1 milión eur 10 % predstavuje 100 000 eur a 5 % 50 000 eur. Viete si vôbec predstaviť takýto spôsob „odmeňovania“ či skôr nehospodárnosti na úrovni cirkevného zboru? Akým príkladom idú títo ľudia pre cirkevné zbory, od ktorých vedenie ECAV požaduje ďalšie príspevky do Fondu finančného zabezpečenia? A to všetko v tejto extrémne náročnej dobe, ktorá sama osebe bude predstavovať veľmi ťažkú skúšku nielen pre firmy, rôzne organizácie, inštitúcie, ale aj pre rodiny a cirkevné zbory?
Ak by sme zobrali do úvahy ich pôvodné „nastavenie“, že pracujú „zadarmo“, a porovnali ho s týmto návrhom, tak je to skok z extrému do extrému! Takto sa teda skončil príbeh dvoch konateľov „oddane slúžiacich cirkvi bez nároku na odmenu“!
Je smutné, že tieto nehorázne požiadavky sa objavujú v cirkvi iba krátko po škandále, ktorý sme videli v Evanjelickej diakonii. Určite si pamätáte na vysoko nadštandardné odmeňovanie (povereného) riaditeľa Evanjelickej diakonie s mesačným platom cca 3 000 eur, ročnou odmenou 10 000 eur a odstupným cca 200 000 eur, čo je skoro celý ročný štátny transfer pre Evanjelickú diakoniu! A tiež na škandál so smerovaním zahraničnej pomoci, predajom áut či so smiešnym doživotným nájmom cirkevného bytu a parkovacieho miesta pre bývalého riaditeľa Evanjelickej diakonie!
Záver
Otvorená diskusia je v našej cirkvi stále veľmi zriedkavá a veľmi málo podporovaná. A to je škoda, pretože práve takáto forma komunikácie – otvorená a pravdivá – môže pomôcť k riešeniu mnohých problémov, ako aj k odhaleniu nedostatkov či dokonca nekalých úmyslov, ktoré sú v rozpore so záujmami ECAV. My sme však skôr svedkami toho, že ľudia, ktorí majú iný názor, sú označovaní za teroristov (s ktorými sa nevyjednáva), resp. za ľudí, ktorí rozbíjajú jednotu cirkvi!
Od nových konateľov Reformaty sme čakali trocha viac súdnosti, ale nedočkali sme sa. A rovnako sme čakali viac objektivity a ťahu na bránu – v zmysle transparentnosti a efektívnosti hospodárenia, ako aj vo veci vyšetrenia starých, ale aj nových káuz, čo by cirkvi pomohlo nielen finančne, ale najmä reputačne – v zmysle obnovenia dôvery.
Namiesto toho bývalý konateľ Štefan Sabol, ktorý reálne riešil problémy (ktoré zdedil, a ktoré cirkev do dnešných dní trápia), dostal predvolanie na políciu a bola na neho podaná aj žaloba na súd! A noví konatelia zas dostali odmeny a nepochybne aj chuť pýtať si ešte viac!
Aj z pohľadu hodnotenia činnosti nových konateľov – Petra Gärtnera a Tomáša Hybena – sme presvedčení, že pre cirkev mali a mohli urobiť oveľa viac. Vizualizácia pasportizácie majetku, a tiež niekoľko (žiaľ, aj podpriemerných či tendenčných) právnych analýz v situácii, v ktorej sa Reformata nachádza, za to rozhodne nestojí. Zásadným spôsobom teda neprispeli k riešeniu problémov, ktoré cirkev trápia, ale skôr naopak, svojimi prehnanými požiadavkami prispeli ku kríze dôvery, ktorá cirkvi tak veľmi škodí!
Svojím spôsobom im nedôveru vyslovili aj ich „vlastní“, keď im na Synode ECAV 2022 v Sliači neprešiel ani projekt Združenej investície „Svoradova č. 1“ (ktorý počítal so zbúraním tejto budovy!), a rovnako ani projekt Zariadenia sociálnych služieb na Panenskej 25. Pretože boli jednoducho pripravené netransparentne, neprofesionálne a na poslednú chvíľu. Nečudo, že synodáli sa na túto dobrodružnú jazdu nahovoriť nedali – ďalšie zlyhanie by totiž rozchodili len ťažko!
V Asociácii slobodných zborov tento vývoj vítame, pretože je výsledkom dlhodobej snahy o riešenie vážnych problémov, ktoré cirkev trápia, a tiež snahy o transparentné a efektívne hospodárenie s cirkevným majetkom!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
foto: facebook ECAV s Vami
