4. pôstna nedeľa
„Ale u vás je obyčaj, aby som vám na Veľkú noc prepustil jedného väzňa. Či chcete teda, aby som vám prepustil toho kráľa židovského? Oni však znovu skríkli, volajúc: Nie toho, ale Barabbáša! A ten Barabbáš bol lotor.“
J 18, 39 – 40
Slová evanjelia nás vťahujú do riešenia konfliktu očami rímskeho miestodržiteľa Piláta. Na jednej strane poprední predstavitelia národa vyrušení v „svojej“ dokonalosti a neomylnosti, na strane druhej absolútna láska neútočiaca na ich bytostnú existenciu, ale na spôsoby nimi presadzované a diktované ostatným. Pilát sa snaží poskytnúť svoj pohľad davu na základe presvedčenia o Ježišovej nevine, keď hovorí: Ajhľa človek a ajhľa váš kráľ. Bol presvedčený o Ježišovej nevinnosti a snažil sa dav priviesť k rozumu a súcitu voči Ježišovi. Preto ho necháva priviesť pred dav zbičovaného a skrvaveného. Dúfal, že jeho stav ich presvedčí zmeniť názor. No z úst davu znelo hlasné volanie: Ukrižuj Ho, ukrižuj! Prichádza posledná alternatíva o výmene za Barabbáša. No aj tá je neúspešná.
Krik davu, ľudí bez srdca, bez svedomia zavrhol Krista a žiadal slobodu pre Barabbáša – známeho vraha. Židia využili Pilátovu alternatívu svojsky. Historická skúsenosť nás učí, že dav volí radšej zlých, bezcitných, ktorí majú rešpekt ako pravdivých, láskavých, dobrého srdca, ktorí sú v konečnom dôsledku obrátení na posmech.
Môžeme však uvažovať aj o tom, že ak by bol ľud ponechaný sám na seba, iste by mal v sebe toľko citu i vďačnosti, že by bol žiadal slobodu pre Ježiša. Ale Pilát urobil veľkú chybu v tom, že keď položil ľudu otázku: koho chcete, aby som vám prepustil?, vzdialil sa a vošiel do svojho paláca. Neprítomnosť Pilátovu využili biskupi, farizeji a kňazi k tomu, aby v zástupe vyvolali krutú nenávisť voči Ježišovi. Jedných možno prosili, druhým sľubovali a ďalším sa vyhrážali. Hrozili vyobcovaním z cirkvi, z národa ak budú žiadať slobodu pre Ježiša. Iným sľubovali rôzne výhody a peniaze ak budú žiadať Barabbáša. A ostatní sa nechali presvedčiť, že Ježiš je burič, vrah ľudských duší, zvodca, bludár, spriahnutý s démonom. Ľud uveril a preto žiadal slobodu pre Barabbáša a smrť pre Ježiša. Možno aj samotná predstava o spolupráci s diablom lákala na exkluzívne divadlo popravy.
Ako len musel muž bolestí, ktorého tvár bola zaliata krvou, pozerať na svoj národ z ktorého vyšiel a počúvať ako jeho ľud, kosť z jeho kosti, krv z jeho krvi sa radí, či žiadať slobodu pre Neho, alebo pre vraha Barabbáša.
Keď Pilát vyšiel von, aby počul, na čom sa dohodli, ako si vec rozmysleli, všetci jednohlasne kričali: Nie toho, ale Barabbáša. Veľký majster cirkevnej hudby Johann Sebastian Bach vo svojom diele Utrpenie Ježiša podľa evanjelia Matúša vyjadril tento krik davu takým spôsobom, že pri tom človeku tuhne v žilách krv – akoby sa všetci zlí duchovia zhromaždili a revom brojili proti Kristovej vláde absolútnej lásky a absolútneho pokoja.
Tu vzniká otázka!? Kde boli vtedy všetci tí nemocní, ktorých Ježiš uzdravil? Kde boli tí strápení, ktorým Ježiš pomohol, kde boli tí smutní, ktorých Ježiš potešil? Kde boli tí, ktorí hynuli vo svojich hriechoch, nad ktorými sa Ježiš zmiloval, hriechy im odpustil keď povedal: Dúfajte, odpúšťajú sa vám vaše hriechy. Kde boli tie zástupy, ktoré nasýtil, ktoré o Ňom vyznávali, že je prorok a chceli Ho urobiť kráľom? A kde boli tí, ktorí pri Jeho vstupe do Jeruzalema hádzali Mu na cestu kvety, prestierali svoje rúcha a volali: Hosana synovi Dávidovmu, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom? Všetci zmĺkli, všetci bili naplnení strachom? Nebolo tam nikoho, kto by pozdvihol svoj hlas v prospech nevinného Ježiša?
Ako národu Izraelskému i nám prichádza neustále voliť medzi Ježišom a Barabbášom. Aj v tomto pôstnom čase na nás útočí svet svojou sofistikovanou úlisnosťou. Svojimi algoritmami ako na sociálnych sieťach tak aj pri každom zapnutí počítača. Dnes nemusí prísť nikto k nám a my nemusíme za nikým a napriek tomu sa realizuje náš mentálny únos. Stačí nám nepodrobiť prečítaný článok kritike učenia absolútnej lásky a preposlaním inému, či jednoduchým laiknutím sa staneme spolupracovníkmi „užitočných idiotov“. To sú dnešní „biskupi, zákonníci a farizeji“ snažiaci nás nakloniť na stranu Barabbáša. Dokonca sami sme ochotní konať naviac, keď si posťažujeme, že naša životná úroveň klesá a ešte klesne na „úkor utekajúcich pred smrťou“ chrániacich si tak holý život.
Treba nám bdieť a modliť sa, aby sme sa nedali zviesť, ale vždy slovom i životom stáli na strane Ježišovej.
Na jednej strane stojí do krvi zbitý Ježiš s tŕňovým vencom na hlave. Jeho tvár je vážna a možno v nej čítať prosbu: Poď a nasleduj ma! Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie. Poď za mnou dieťa moje, lebo ja som ťa vykúpil, tvojim menom som ťa povolal, moje si. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.
Na druhej strane stojí Barabbáš ako symbol sveta so svojimi pokladmi, jeho tvár je usmievavá, sľubujúca život plný zemskej radosti a rozkoše, ktorý nerešpektuje nič, ani ten najcennejší dar – život.
Za koho budeme kričať? A koho tým budeme voliť?
Modlitba
Otče nás všetkých! Miloval si nás, miluješ a budeš náš milovať stále. Miluješ svoje stvorenie. Praješ si, aby sme boli Tvojim obrazom. Vykonal si pre to všetko. Od nás čakáš trpezlivo naše rozhodovanie. Prosíme o silu Tvojho Ducha, ktorý jediný nás vovedie do každej pravdy. Pravdy, ktorá nás vyslobodí zo všetkých pokúšaní i váhaní, nerozhodnosti i zbabelosti. Ďakujeme za tento pôstny čas – čas opätovnej voľby v novom kontexte doby. Amen
Mgr. Miroslav Dubek
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy