6. nedeľa po Svätej Trojici
„Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! − prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! − prepadne ohnivému peklu. Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. V pravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny.“
(Mt 5, 20 − 26)
Milí bratia a milé sestry v Kristovi,
dovoľte mi na úvod jednu otázku: Ako oslovujete svojich blízkych a blížnych? Drahý? Miláčik? Ocko, mamka, syn môj, dcéra moja? Ako im poviete, ak ste na nich nahnevaní?…
Dnešná nedeľa hovorí o živote v Kristovi. Že sa kresťan má správať tak, aby na ňom bolo vidno, že je kresťan za každých okolností, asi nemusím zdôrazňovať. Kresťanstvo nie je maska, ktorú si máme založiť na sviatočné chvíle a potom ju v bežnom živote odložiť. Kresťanstvo je životný štýl, ktorý si vyžaduje celého človeka. A práve preto Pán Ježiš používa tieto slová: „Lebo hovorím vám: ak vaša spravodlivosť nebude hojnejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“
Musíme si tu na úvod povedať niečo o farizejoch. Je potrebné sa ich zastať pred schematickým zjednodušením, ktoré často vládne aj v našej spoločnosti. Veď slovíčko farizej sa nám stalo symbolom pokrytectva. Predstavujeme si za ním človeka, ktorý vodu káže a víno pije. Na verejnosti sa tvári spravodlivo a slušne, ale všetko len predstiera. V tomto zmysle však farizeji neboli pokrytci. Boli zásadoví, spravodliví a skutoční. Boli to slušní ľudia, ktorí si na svojej slušnosti zakladali a robili to právom. Spravodliví ľudia, ktorí o svoju spravodlivosť úprimne a nepokrytecky dbali. Ľudia bez pretvárky. To je potrebné povedať na úvod. Prečo ich teda Ježiš tak často nazýval pokrytcami? Bolo to nečakané obvinenie a často pobúrilo nielen ich, ale aj ľudí okolo. Pokrytectvo, ktoré im Ježiš vyčíta, však nie je povrchná pretvárka. Ježiš im vyčíta to, že pri všetkej obetavosti – a to až do roztrhania tela – myslia iba na seba. Zamyslime sa nad tým, koľko je aj medzi kresťanmi či inými humanistickými moralistami takých, ktorí by padli do tejto kategórie. Spravodliví, ktorí myslia len na seba.
Hojnejšia spravodlivosť, ktorú tu Ježiš požaduje, neznamená však niečo ako dodržiavať ešte viac prikázaní a zásad, ako dodržiavali farizeji a zákonníci. Veď by to bolo ešte ťažšie. Dodržiavať viac predpisov, robiť ešte viac pre vlastnú spravodlivosť. A ak si zoberieme celý kontext Ježišových rečí na vrchu, z ktorého vyšiel náš dnešný biblický text, kde Ježiš hovorí o rôznych stroskotancoch života a stratených existenciách, odrazu by im to kráľovstvo Božie bolo celkom neprístupné. Hojnejšia spravodlivosť, našťastie, neznamená viac predpisov a dokonca viac čiarok za dobré skutky. Neplatí priama úmera: čím viac zásad, tým viac spravodlivosti.
Hojnejšia spravodlivosť je v Ježišovej reči na vrchu v podstate milosrdenstvo, ktoré sa odohráva tvárou v tvár blížnemu, kvôli blížnemu, a nie s pohľadom upreným do zrkadla. S týmto pohľadom sa máme pozerať na Ježišove výroky v našom texte. „Počuli ste, že bolo povedané otcom: Nezabiješ, kto by však zabil, prepadne súdu: Ale ja vám hovorím: každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu…“
Ježiš tu vysvetľuje, ako On chápe zákon a prorokov. Je to Jeho výklad. Ja vám však hovorím… Nestavia sa tu do pozície, že by ten zákon prišiel zrušiť. Vysvetľuje bližšie, čo je to a ako máme chápať Božie prikázanie „Nezabiješ“. Chce tu povedať, ako sa chápu zákon a proroci v nebeskom kráľovstve. Učí nás pozerať sa na svet Jeho očami. To znamená, nielen že nezabiješ fyzicky, ale nezabiješ ani dušu, nezabiješ ani vnútorný život človeka. Nebudeš ho ubíjať svojím hnevom ani svojim výsmechom, ani svojou zbožnou povýšenosťou. Nedáš mu pocítiť, že ty si lepší a zbožnejší, a nebudeš mu tvrdiť, že on sa do neba určite nedostane.
Skúsme sa teraz vžiť do situácie človeka, ktorý sa previnil, napríklad voči verejnej mienke (napríklad prípad diplomoviek vysokých štátnych predstaviteľov), a možno tak aj mnohým ľuďom ublížil, ale predovšetkým mnohých rozzúril. Kamkoľvek sa obrátite, sú na vás ľudia naštvaní a hnevajú sa na vás. Niežeby vás hneď hnali pred nejakú komisiu, ale vzniká mnoho samozvaných súdov, ktoré stretávate na každom kroku, pred domom, pri obchode. No a potom stretnete niekoho, kto na vás nie je naštvaný. Aj keď by mohol byť. V tom okamihu zažijete aspoň kúsok Božieho kráľovstva. Je možné povedať, že obidvaja, aj ten, kto nie je súdený, aj ten, kto nesúdi, v tej záplave odsudzovania a verejného pohoršenia na chvíľu zažijú a pochopia, že Božie kráľovstvo je o niečom inom, že tam ho nikto nesúdi. Tak nejako to pri stretnutí s Ježišom mohli vnímať napríklad colníci a neviestky. Spomeňme si len na Ježišovo stretnutie so ženou hriešnicou. V tej záplave rozhorčenosti a spravodlivého hnevu zažila niečo, čo ju celkom premenilo. „Ani ja ťa nesúdim, choď a nehreš viac.“
Z tohto príkladu vidíme, že Ježišova hojnejšia spravodlivosť nie je nejaká palica do ruky, aby sme boli ešte prísnejší, aby sme mohli blížneho ešte viac súdiť, ale práve naopak. Je to návod, ako svojho blížneho uchrániť pred odsudzovaním. Ako mu – možno len v krátkom stretnutí – ponúknuť azyl Božieho kráľovstva, azyl pred ľudskou zlobou.
Ježiš rozvádza svoje slová ďalej. „Kto by svojmu bratovi povedal hlupák – prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal blázon – prepadne ohnivému peklu.“ Termíny, ktoré tu prekladáme slovami hlupák a blázon, možno nie celkom vystihujú pôvodné grécke výrazy. V slovenčine nadávka ráka nemá presný ekvivalent. Mohli by sme ju preložiť ako bezcenný chlapík, človek povrchný a prázdny, totálne nudný. Ide tu o ponižovanie človeka. Kto teda svojím blížnym pohŕda – je to ako zločin, ktorý sa rovná vražde. Ježiš chce od svojich učeníkov a nasledovníkov hojnejšiu spravodlivosť: ponúknuť človeku kúsok Božieho kráľovstva, že ho neodsudzujeme za jeho názory a za to, aký je. Je tu aj určité stupňovanie. Kto svojho blížneho odpisuje ako prázdneho a povrchného, mal by sa zoznámiť s najvyšším súdom. Predstavte si, že by ste niekomu povedali, že je hlupák, a skončili by ste na ústavnom súde. Človek má vážiť slová a svojho blížneho nemá ponižovať. Keď by mu však povedal blázon, prepadne ohnivému peklu. To je najvyššie odsúdenie. Aj keď to tak neznie, ale výraz pre blázna mal v tomto kontexte jednoznačný náboženský odtieň. Je to ako keby sme niekomu povedali, že je neverec a bezbožník. Ježišov výklad slovíčka nezabiješ tu ide tak ďaleko, že je to vztiahnuté aj na život večný. Alebo inak povedané, týka sa nádeje na život večný. Kto niekomu upiera tú nádej alebo kto o niekomu povie: „ty nebudeš spasený“, podľa Ježiša spáchal niečo horšie, ako keby ho zabil. Kto svojho brata posiela do pekiel, sám si zaslúži, aby tam bol poslaný.
Milí bratia a milé sestry,
ako teda oslovujete svojich blízkych a známych? Ako ich oslovujete, keď ste nahnevaní?
„Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. V pravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny.“
Ježiš vykladá zákon a prorokov ešte ďalej. Kresťan by nemal pri náprave zostať pasívny. Kým doteraz bolo povedané, že každý, kto sa hnevá na brata, si zaslúži súd. Teraz je to celkom otočené. Keď si ty spomenieš, že sa na teba niekto hnevá, tak najprv bež a zmier sa s ním, a potom obetuj svoj dar Hospodinovi. Veď v tom „lietate“ obaja. A ak vám odpustí niekto, kto by sa mohol právom hnevať, obaja pochopíte a zažijete kúsok Božieho kráľovstva. Veď je to divné, aby sa niekto išiel najprv zmieriť s Bohom a na brata by zabudol alebo to nechal tak. Ježiš hovorí aj o zmierení sa na ceste k súdu. Stále je možnosť dohodnúť sa. Ak sa dohodneš s protivníkom na ceste, môžete zažiť kúsok Božieho kráľovstva; ak dôjdete až k súdu, nezažijete nič iné len súdny proces, ktorý býva často bolestný.
Milí bratia a milé sestry,
ako teda vnímate to, čo hovoríte svojim blízkym a blížnym? Ako ich oslovujete v radosti a v návale hnevu? Aké je naše kresťanstvo? Sviatočné, s maskou farizeja – alebo je to životný štýl, ktorý neodkladáme za dverami svojho domu? Vieme už, čo je tá hojnejšia spravodlivosť. Život v Kristovi a s Kristom je počúvanie Jeho slova a pozeranie na svet Jeho očami. Tak zažijeme časť Božieho kráľovstva už na tejto zemi. Amen.
Spracované s hojnou inšpiráciou a použitím Českého ekumenického komentára k Novému zákonu od Jiřího Mrázka: Evangelium podle Matouše. Praha 2011.
Modlitba
Drahý Pane Ježiši, Ty nám otváraš Písmo a jeho pochopenie. Chceš od nás hojnejšiu spravodlivosť. Hojnejšiu v pravde, láske a ozajstnosti, ktorá neznižuje blížneho, ale pomáha mu, je k nemu láskavá a chápavá. Daj nám, prosíme, vidieť svet Tvojimi očami, aby sme budovali Tvoje kráľovstvo medzi ľuďmi na tomto svete, aby sme neodsudzovali blížneho, ale pretvárali ho láskou, ktorú máme od Teba. Ty si naším vzorom, k Tebe sa obraciame a voláme: Buď s nami. Príď k nám do našich domácností, prác, oddychu. Nech stále cítime Tvoju blízkosť. Amen.
Mgr. et Mgr. Miloslav Gdovin
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
