Zbytočná úvaha a nejasnosti
Po prečítaní článku uverejneného v týždenníku Lutherus som sa rozhodol naň reagovať. Možno si niektorí poviete: Je to potrebné? Z môjho pohľadu je…
Beckov a Kálnica. Obce, ktoré sú geograficky tak blízko pri sebe, ale také vzdialené historicky, kultúrne, ale aj po iných stránkach. Rozdiely boli nielen vo vnímaní náboženských aktivít, ale aj hospodárskych, spoločenských, kultúrnych, ba aj športových.
Tieto rozdiely sa v každodennom živote prenášali aj do vzťahu v cirkevnom zbore, ktorý tvoril Beckov (ako matkocirkev) a Kálnica (ako dcérocirkev) viac ako 230 rokov. Predmetom nejasností bolo v prvom rade hospodárenie. Ale ako je v Biblii napísané, nech hodí kameňom ten, čo je bez viny. Preto sa nedá povedať, že jedna alebo druhá strana mala väčší alebo menší podiel na ich zvláštnom vzťahu.
Kto týmto vzťahom najviac trpel, boli farári, ktorí prišli slúžiť do tohto cirkevného zboru a boli ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Skôr či neskôr ich vzťah matkocirkvi s dcérocirkvou zomlel. Bolo to ťažké obdobie, ktorému bolo treba urobiť koniec a nájsť konečné, rozumné riešenie. Prvá snaha o oddelenie sa od Beckova a vytvorenie samostatného cirkevného zboru prišla v roku 1960, preto myslieť si, že konflikt týchto dvoch častí sa začal v nedávnej minulosti a je viazaný len na určité osoby, je nesprávny.
V roku 2015 bolo na zborovom konvente, konanom v Kálnici, odhlasované osamostatnenie sa od matkocirkvi a vytvorenie nového cirkevného zboru Kálnica. Túto snahu podporilo už aj presbyterstvo POS. Z presbyterstva ZD však prišla zamietavá odpoveď s odporúčaním: Zmierte sa!
Vyjadrenia oboch častí boli jednoznačné: Rozdeliť sa!
Nastala patová situácia. Nikto nechcel nastúpiť do takého spolarizovaného cirkevného zboru. Cirkevný zbor Beckov začal byť najviac administrovaným cirkevným zborom na Považí a menovanie za administrátora Beckova bolo brané skoro ako trest…
A tak som sa ako bývalý zborový dozorca cirkevného zboru Beckov na žiadosť presbyterov z Kálnice rozhodol celú vec riešiť s bratom biskupom ZD Jánom Hroboňom. Vznikla medzi nami akási chlapská dohoda, ktorá mala jasné pravidlá: zrušenie starého cirkevného zboru Beckov, následné vytvorenie nového cirkevného zboru Beckov a cirkevného zboru Kálnica. Pre udržateľnosť farskej stanice bol navrhnutý model tzv. Združeného cirkevného zboru Kálnica – Beckov, v ktorom sa počítalo len s jedným miestom pre farára. To znamená, že oba cirkevné zbory si budú svoje cirkevné aktivity robiť po svojom, budú mať svoje nehnuteľnosti a hospodárenie vo svojich rukách, ale kňazská stanica bude len jedna.
Zrealizovanie tejto dohody trvalo skoro šesť rokov a je výsledkom veľkej miery tolerancie a ústretovosti zo stany samotných zborov, ale aj predsedníctva POS. Bolo potrebné splniť mnohé podmienky, ktoré sa týkali nielen rozdelenia územia, čiže parochií, ale aj rozdelenia nehnuteľného aj hnuteľného majetku, vysporiadania záväzkov a pohľadávok atď. Rokovania o rozdelení prebiehali na pôde seniorského úradu, aby neľahká a krehká dohoda bola korektná. Následne na to prebehli zborové konventy, ktoré schválili toto rozdelenie. Na rad prišlo schválenie presbyterstvom POS, ktoré odporučilo návrh vzniku Združeného cirkevného zboru Kálnica – Beckov na rokovanie presbyterstva ZD. Za pomoci spomínaného brata dištriktuálneho biskupa, ale aj právneho zástupcu ZD sa rokovania pomaly dostávali do bodu, keď presbyterstvo ZD svojím rozhodnutím zrušilo pôvodný cirkevný zbor Beckov k 15. 7. 2023 a od 16. 7. 2023 zriadilo nový cirkevný zbor Kálnica a nový cirkevný zbor Beckov. K tomuto dátumu bola bratom biskupom menovaná do nového cirkevného zboru Kálnica za námestnú farárku sestra Martina Rumanová.
Počas tohto procesu súbežne vznikal štatút Združeného cirkevného zboru Kálnica – Beckov, ktorý musel tiež prejsť schvaľovacím procesom cez konventy cirkevných zborov, ako aj seniorálneho presbyterstva.
Vytvorenie nových cirkevných zborov so sebou prinieslo veľa administratívnych povinností. Registrácia na Ministerstve kultúry SR, finančných úradoch, zrušenie starých účtov a vytvorenie nových účtov v banke až po delimitáciu majetku. Kandidačné porady na miesta presbyterov a následne na to zborových predstaviteľov, s tým spojené voľby, až po nové pečiatky, poistné zmluvy na majetok a veľa, veľa ďalších povinností.
Ako vidno, nebolo to jednoduché. Všetko chcelo čas, pokoj, toleranciu a hlavne ochotu konečne dopracovať celú vec do konca. Za to všetkým zúčastneným patrí moje poďakovanie.
Na záver si kladiem otázku: Bude zriadenie Združeného cirkevného zboru Kálnica – Beckov riešením konečným? Neviem. Ale stav, do ktorého sa pôvodný cirkevný zbor dostal, sa nedal ďalej prehliadať. Dúfam, že vytvorením združeného cirkevného zboru sa vzťah týchto dvoch nových cirkevných zborov zmení k lepšiemu. Bude to chcieť čas. Čas a pokoj.
Takto reagujem na článok, v ktorom je prezentovaná zbytočná úvaha a nejasnosti, ktoré sa dali vyriešiť žiadosťou redakcie Lutherus o stanovisko. Vzťahy medzi týmito dvomi cirkevnými zbormi sú v prvom, ale aj poslednom rade ich vnútornou vecou, ktoré nie je vhodné prezentovať aj v záujme zachovania stability medzi vytvorenými dohodami týchto zborov, a to šírením fikcií, napríklad aj v týždenníku Lutherus.
Peter Kočický
zborový dozorca CZ ECAV Kálnica
