Zaplať a si čistý
Už dávnejšie a veľakrát sme na stránkach Asociácie slobodných zborov poukazovali na to, že vytvorenie Fondu finančného zabezpečenia nie je len o nejakom fonde a o nejakých, hoci nie malých peniazoch, ale najmä o samotnom spôsobe organizácie, resp. riadení Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, o právnej subjektivite cirkevných zborov, o tom, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov, ako aj o samosprávnom usporiadaní cirkvi. O tom, ako sú usporiadané vzájomné vzťahy, ako čisto a transparentne sú podelené kompetencie a zodpovednosti, o systéme spolupráce, resp. koordinácie.
Tento spôsob organizácie (nielen cirkvi) úzko súvisí s tým, po čom túžia aj ľudia vo svete, a to je sloboda, pravda, spravodlivosť a demokratické zriadenie.
V tomto kontexte zvlášť rezonuje najmä téma slobody, pretože v kresťanskej cirkvi nás Pán Ježiš Kristus učí tej najvyššej forme slobody, a to slobode od hriechu. Človek žijúci v hriechu, strachu a obavách nie je slobodný človek. Aj preto je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí do cirkvi prídu, našli skrze pokánie odpustenie hriechov, pokoj a vytúženú slobodu. Aby tu našli bratsko-sesterskú lásku, ozajstný záujem o človeka, cirkev, kde nik nikoho nevykorisťuje, nevyužíva ani „nepoužíva“, kde hierarchia a panovanie jedného nad druhým nemá svoje miesto – kde sú si všetci rovní.
Ak by sme sa krátko pozreli do histórie, môžeme tu vidieť aj príbeh, ako vznikla Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku. Vznikla zo samostatných a svojprávnych cirkevných zborov, ktoré mali plné výsady vyplývajúce z evanjelia, či už sa týkali organizácie práce v zbore, voľby farára, finančnej samostatnosti, ale hlavne svojprávnosti – čo znamená, že si ako samostatný právny subjekt svoje veci spravujú sami. Evanjelická cirkev nevznikla preto, aby cirkevné zbory niečo zo svojich výsad a práv stratili, ale, naopak, aby niečo získali. Tým ušľachtilým zámerom bolo podporiť vzájomnú koordináciu a reprezentáciu smerom navonok.
Vtedy zrejme nikoho ani vo sne nenapadlo, že táto myšlienka sa môže obrátiť voči zborom samotným. Že to, čo práve vytvorili, nebude zamerané na rozvoj a podporu, ale, naopak, že vznikne mocenské centrum, ktoré bude nevyberaným a agresívnym spôsobom zasahovať do kompetencií cirkevných zborov. Centrum, ktorému viac záleží na peniazoch, majetku a funkciách, ako na poslaní cirkvi: na evanjelizácii a misii. Centrum, kde sa postupne stráca (ak nie už stratil) priamy vplyv cirkevných zborov na dianie v cirkvi a kde kandidáti nevyhovujúci samozvanému vedeniu nemajú vo voľbách šancu. A kde sa následne začne hovoriť o tom,
- ktorý cirkevný zbor je „hodný“ a ktorý nie,
- ktorý má vzhľadom na počet aktivít/členov či peňazí právo na existenciu a ktorý nie,
- ktorý má právo na farára a ktorý nie.
A to všetko napríklad na základe toho, či zaplatí zhora určené „výpalné“, alebo nie.
Určite by nečakali to, že práva vyplývajúce z evanjelia a vyložené cez Symbolické knihy sa stanú predmetom primitívneho obchodu v štýle zaplať a potom máš nárok na tieto práva. Evanjelium už nie je zadarmo, najskôr je potrebné tam hore, do centrály, zaplatiť. Až potom môže prísť farár, slovo Božie a odpustenie.
Inými slovami, tí, čo zaplatia (čo si samozvaní vládcovia na aktuálne poslednej Synode ECAV vymysleli), majú pokoj, tí, čo nezaplatia, nemajú ani práva, ani evanjelium, ani pokoj. Znova sa tu pred nami vytvára toxický obraz skorumpovanej predreformačnej cirkvi, na ktorej zvrátenosť v rámci reformácie poukazoval Martin Luther! A podobne, až príliš konkrétne kontúry tu nadobúda aj pojem svätokrádež – ak hovoríme o obchodovaní s tým, na čo má každý evanjelik nárok zdarma!!!
Je irónia, že toto právo si určitá skupina samozvancov uzurpuje len preto, že spravuje štátny príspevok, ktorý dostáva od štátu. Dostáva ho na základe počtu evanjelikov združených v cirkevných zboroch, je preto zjavné, že za normálnych okolností by tento príspevok mal ísť priamo cirkevným zborom, a to najmä na platy duchovných! Avšak vedenie cirkvi tieto prostriedky používa, okrem vlastných potrieb, ako páku na duchovných, ktorých úlohou je presvedčiť cirkevné zbory, aby okrem cirkevnej dane, zbierok a iných príspevkov začali platiť ďalší povinný príspevok – do Fondu finančného zabezpečenia. Vzhľadom na to, že časť peňazí mala ísť aj na platy duchovných, je to zjavný konflikt záujmov – farár ako jeden zo štatutárov zboru má zabezpečiť platbu do centrály, aby potom on sám „z centrály“ niečo dostal.
Ako zareagovali farári
Tu je potrebné povedať, že nič z toho by sa nestalo, ak by si cirkevné zbory financovali svojich farárov sami, resp. ak by štátny príspevok bol nasmerovaný priamo na farárov slúžiacich v cirkevných zboroch. Avšak práve zahrávanie sa so štátnym príspevkom z centrály ECAV umožnilo nekorektný nátlak na farárov, z ktorých však väčšina ani veľmi neoponovala. Niektorí sa skryli do tábora (vedeniu) pasívne poslušných služobníkov, ale niektorí oportunisti to dokonca zobrali ako príležitosť ukázať svoju dokonale falošnú lojalitu s cieľom rýchleho kariérneho rastu. Príslovie „koho chlieb ješ, toho pesničku spievaj“ stačilo pretransformovať na „kto štátny príspevok rozdeľuje, toho počúvaj” – a dobre sa ti bude dariť! Iba zopár farárov poukazuje na to, že tieto nekresťanské praktiky sú v rozpore s vieroukou ECAV. A keďže sa tejto antireformácii odmietli podriadiť, boli následne vystavení ťažkej skúške…
Je však zjavné, že keď do Fondu finančného zabezpečenia neplatí cirkevný zbor (na základe rozhodnutia zborového presbyterstva alebo konventu), je nekorektné a nespravodlivé vyhrážať sa farárovi. A tak sa nátlak rozšíril aj na cirkevné zbory, ale úplne pomýleným a nebiblickým spôsobom:
- Zoberieme vám zborového farára, ktorého ste si zvolili!
- Stratíte aj právo voliť si farára!
- Vokátor, ktorý ste s farárom uzatvorili, stratí platnosť!
Takéto nariadenie v praxi predstavuje spochybnenie základných práv cirkevného zboru, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty kresťanstva! Priame spochybnenie zmlúv medzi cirkevným zborom a farárom nerešpektuje právnu subjektivitu cirkevných zborov, a je prejavom direktívneho (až totalitného) riadenia, ktoré je evanjelickej cirkvi cudzie! Takýto bezprecedentný zásah nemá nič spoločné s evanjelickou vieroukou, právnou subjektivitou cirkevných zborov, so samosprávnym modelom organizácie cirkvi ani s demokratickými princípmi, na ktorých bola evanjelická cirkev vždy postavená!
Ako sme už uviedli skôr, je zjavné, že väčšina farárov nedokázala agresívnemu tlaku vedenia ECAV oponovať, a nakoniec sa prispôsobili. A niektorí sa o to ani nepokúšali, naopak, všeobecný nátlak sa oportunisticky snažili využiť vo svoju osobnú výhodu. V každom prípade je to pre celú cirkev veľmi zlý výsledok, pretože kto zabudne na svoje korene, na základ, na ktorom je cirkev postavená, ten stratil cieľ, integritu aj dôveryhodnosť. Nedôvera voči vedeniu ECAV sa tak postupne dostala aj medzi farárov a cez nich aj do cirkevných zborov. O čom to tu vlastne kážete, keď ľudské nariadenia sú pre vás viac ako nariadenia Božie?! Boha sa máme báť, nie ľudí!
Ako zareagovali evanjelici
Takéto nebiblické opatrenia by však v ECAV tak ľahko neprešli, keby viera evanjelikov, ako aj ich záujem o cirkev bol veľký. Kresťania sa už tradične (a oprávnene) obávajú zákazov a prenasledovania, lenže vyzerá to tak, že dnešná cirkev má iné problémy:
- Môžeme sa obávať, že príde režim, ktorý bude zakazovať Bibliu. Ale nie je snáď už dnes väčším problémom to, že Bibliu málokto číta?!
- Niekedy sme sa báli, aby cirkev nebola zakázaná, avšak nie je to tak, že dnes je už veľkej časti evanjelikov v postate jedno, v akom stave sa cirkev nachádza?
- Neupadla už spoločnosť (a tiež veľa evanjelikov) do pasivity, nezáujmu, komercie a egoizmu?
- Koľkým evanjelikom stačí iba vonkajší, povrchný prejav: nejaké kultúrne či voľnočasové aktivity resp. občasná účasť na krstoch, svadbách či pohreboch?
- Nie je práve nezáujem a vlažnosť najväčším problémom súčasného stavu nielen cirkvi, ale aj celej spoločnosti?!
Hierarchická štruktúra a direktívny prístup, ktorý nevhodne a účelovo využíva súčasné vedenie ECAV, tento problém iba prehlbuje. V hierarchických štruktúrach sa zvykne čakať na pokyny zhora, pričom rôzne zhora organizované akcie, prednášky a konferencie sú skôr karikatúrou cirkvi, ako jej pravým obsahom. Pre fungujúcu cirkev sú dôležité práve živé, samostatne fungujúce cirkevné zbory, kde prebieha každodenná evanjelizácia, misia, starostlivosť a iné zborové podujatia. Preto by zámerom vedenia cirkvi malo byť vytvorenie čo najlepšej podpory pre prácu v cirkevných zboroch. Vysávanie peňazí z cirkevných zborov, odvolávanie farárov, zasahovanie do kompetencií cirkevných zborov či upevňovanie moci v centrále sú však opatrenia, ktoré idú úplne opačným smerom: k úpadku a likvidácii ECAV!
Uzurpácia moci systematicky pokračuje
Zaplať a si čistý. Zaplať a máš pokoj (aspoň do ďalšej synody). A čo ak na to cirkevný zbor nemá?! Veď niečo predá, kým ešte je čo… Zaujíma to niekoho „tam hore“?! Veď keď už dôjdu peniaze, dopredá sa aj zvyšok majetku a „show“ môže ešte chvíľu pokračovať.
Tak to dopadne, keď sa cirkev riadi cez peniaze. Keď sa riadi hierarchicky, s príkazmi, so zákazmi a zastrašovaním. Keď „tí hore“ zabudnú, čo je skutočným poslaním cirkvi, čo je skutočným poslaním cirkevných zborov! Keď myslia viac na seba ako na Cirkev Kristovu!
A pre tých, ktorí ešte nepochopili, kto a akým spôsobom vlastne v ECAV rozhoduje, dávame do pozornosti nové usmernenie o tom, že legislatívne návrhy prerokované na generálnom presbyterstve je možné členmi synody pripomienkovať cez právny výbor do 15 dní. Uvedené usmernenie obsahuje aj text, že na samotnom zasadnutí Synody ECAV sa už pripomienky nebudú zapracovávať do predložených návrhov.
Takže to už vyzerá skôr tak, že najvyšším orgánom cirkvi nie je Synoda ECAV, ale generálne presbyterstvo, ktoré si nechá pripravené návrhy na synode akurát odsúhlasiť. A ak by na synode aj z diskusie vznikla nejaká zmena, tak už nebude možná. Smer je daný a meniť sa nebude. Dúfam, že evanjelici dobre chápu rozdiel medzi
- produktívnou diskusiou, v ktorej diskutujú zástupcovia cirkevných zborov, a
- pripomienkovaním preložených návrhov osamotenými členmi synody, kde nie je jasné, koho zastupujú, a ktorí ani nemajú za sebou aparát a zdroje GBÚ.
Ostáva dúfať, že na zasadnutí synode bude aspoň dobré ubytovanie, obedy a káva, aby sa na tento festival „dvíhania rúk“ oplatilo prísť!
Vyzerá to tak, že demokratická a otvorená diskusia tu niekomu prekáža pri uskutočňovaní jeho zámerov, a tak sa jej ide zbaviť. A to všetko znova na škodu ECAV, na škodu všetkých evanjelikov.
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: AI