Viera dnes a zajtra IV
Pripravili sme pre Vás sériu rozhovorov s rôznymi zaujímavými ľuďmi na tému Viera dnes a zajtra, ktorá je podľa nás dnes aktuálnejšia, ako kedy bola.
Svet sa veľmi rýchlo mení, do našich životov prichádzajú nové situácie a okolnosti, ktorým sa musíme prispôsobiť. Rovnako aj kresťanské cirkvi sú dnes ovplyvňované sekulárnou spoločnosťou natoľko, že začínajú do svojich tradičných zakorenených pravidiel, vieroúk vnášať nové prvky, ktoré sa týkajú nielen formy, ale aj obsahu, len aby držali krok s dobou a udržali si napr. novú mladú generáciu. Tieto miestami až extrémne kompromisy zásadným spôsobom vplývajú na perspektívu kresťanských cirkví, kde je otázne, ako sa tento krátkodobý efekt prejaví na dlhodobej perspektíve a vieroučnej čistote cirkví.
Západná kultúra bola formovaná a stojí na základoch kresťanstva a jeho hodnôt, ktoré sú dnes pretvárané a menené. Často sa stretávame so zavrhovaním viery, kresťanstva ako niečoho, čo je nemoderné, resp. prežité, nepatrí to do života dnešných ľudí. Majú tieto pôvodné hodnoty a viera svoje miesto ešte aj dnes?
Sloboda je niekedy najväčší hriech, ľudia nevedia, čo majú, kým ju nestratia. Keď ju dostanú späť, nevedia, ako ju majú použiť. Hlavne mladí ľudia, keď dostanú slobodu od svojich rodičov. To, čo sa často deje v dnešnom svete, je, že chcú zmeniť staré tradície, mysliac si, že oni to vedia lepšie. Zmeny privedú nových veriacich ľudí. Deje sa to hlavne vtedy, keď majú ľudia problémy vo svojom živote. Väčšinou, aj keď skočia do blata a nemôžu z neho vyjsť sami von, trpia to blato alebo hanbu aj naďalej, sú spokojní tam, kde sú. Ľudská pýcha bráni ľuďom vrátiť sa späť na cestu, z ktorej zišli, napriek tomu, že vidia, kde sa nachádzajú a nie je všetko, ako má byť.
Viera a tradície sú založené na Biblii. Neviem, či mám právo povedať, že ak si niekto číta slovo Božie a porovnáva ho s vecami, ktoré sa v dnešnej modernej dobe dejú, môže vidieť, že sa svet za posledných 2 020 rokov vôbec nezmenil, len sú inak pomenované. Odmalička sme si ako deti spievali pesničku „Muž múdry stavia svoj dom na skale“, tak vieme, čo sa stane, keď si postavíme dom na piesku. Tak je to aj s vierou: aký základ nám v detstve dali rodičia, či skalu, či piesok, takých základoch nám stojí dom.
Najvzácnejšia je výchova detí, svojich vnúčeniec. Naše staré mamičky nám počas celého roku vždy čítali biblickú históriu, potom Bibliu a spievali nábožné pesničky, nebola televízia, počítače a počítačové hry. Aký základ vo viere môžu mať deti, keď v nej nikdy neboli vychovávané, aby sa niečo pridŕžali a vedeli si nájsť text v Biblii pri svojich ťažkostiach. Ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá, len aby si spasil svoj život, tak aj naši mladí, keď majú vo svojom živote ťažkosti, chytajú sa aj stebla trávy, ktoré je pred nimi.
Ako sme vychovaní, tak si žijeme aj svoj život. Či sa budeme modliť pred jedlom, či čítať Bibliu je na nás.
Dnes sme svedkami toho, že viera sa stáva tabu. Ľudia ju radšej nepriznajú, pretože sú automaticky diskvalifikovaní, a pomaly môžeme hovoriť o diskriminácii pre vieru. Aký je váš názor na to, že ľudia sa boja verejne priznať k svojej viere (a prechádzajú skôr do súkromnej sféry)?
Niektorí ľudia sa hanbia za svoju vieru. Sú aj ľudia, ktorí sa pýšia tým, akí sú veľkí veriaci, ale ich život neukazuje ich vieru, ale práve naopak. Skutoční veriaci radšej nepovedia nič, ani pri rozhovoroch o viere, a ak majú možnosť, tak sa radšej pripoja k tým, ktorí ukazujú, akí sú veľkí kresťania. Miesta je pre každého, musíme však vedieť, kde sa nachádzame, čo tam patrí, akými slovami sa prezentujeme, ako žijeme svoj život. Nemali by sme prekračovať hranice, ktoré môžu spôsobiť odchod tých ľudí, ktorí sú slabí vo viere a majú strach pred diskrimináciou. Všetko je áno alebo nie, je ťažké znášať diskrimináciu, keď vieš, že sú tvoje slová pravdivé a patria aj do dnešnej doby.
Viera a kresťanské hodnoty sa vytrácajú zo spoločnosti, resp. sa do takej miery miešajú so svetom, že je ťažké ich v tomto mixe vôbec identifikovať a rozlíšiť. Považujete z tohto dôvodu za potrebné, aby kresťanstvo a kresťania boli aktívni vo verejnej sfére a v politike?
Áno, potrebujeme, aby kresťania boli aktívni aj v politike, len si musíme byť vedomí toho, že všetci politici hľadajú svoju slávu a nie pre dobro kresťanstva. Je potrebné vždy využiť médiá, televíziu, internet alebo rádio a hovoriť o tom, že sú menené a porušované kresťanské hodnoty. Médiá majú v dnešnej dobe moc meniť myslenie politikov v parlamente, či už sú, alebo nie sú kresťania.
Stav cirkví odzrkadľuje politický a spoločenský stav v daných krajinách. Vo vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou je cirkev často na ústupe, v rozvojových krajinách naopak často hovoríme o cirkvi rastúcej vo viere aj početne. Aká je podľa vás budúcnosti cirkvi vo vyspelých krajinách, čo ju čaká? Ako si zachovať vieru aj v tejto dobe?
Cirkev má určite budúcnosť všade vo svete. Vieme, že ľudia sa vo svojich ťažkostiach vždy obracajú na Pána Boha. V dnešnej dobe je situácia taká, že farári a vedenie každého zboru sa na 100 % nestarajú o svoj zbor. Každý z nás má aj iné povinnosti, či už je to rodina, alebo práca, a zodpovednosť ponechávame na iných a zabúdame, že keď ukazujeme prstom na spolubrata, spolusestru, tri prsty máme obrátené na seba. Keď vidíš, že je niečo potrebné urobiť, zmeniť, sprav ho hneď, vyslov svoju mienku na patričnom mieste, pracuj hneď, aby naša kresťanská rodinka rástla v láske a radosti.
Aká práca je spravená na vinici Pánovej, také sú výsledky. Vo vyspelých krajinách je veľmi ťažké, ale je aj veľa možností, ako priviesť ľudí k Pánu Bohu, no nie sú patrične využité. Keď si každý člen cirkvi vezmeme svoj kríž k svojmu srdcu, či sme farári, presbyteri, alebo členovia zborov, a budeme ťahať jarmo spolu (za jeden koniec), bude nám ľahšie a úspechy budu väčšie. Nezabúdajme, že naše modlitby za našich bratov a sestry vždy pomáhajú pri práci na Pánovej vinici.
Na otázky nám odpovedal:
Ján Sklenár, zborový dozorca Slovenského evanjelického a. v. zboru Krista Pána v Seabrooku (Laverton), Austrália
