5. nedeľa po Veľkej noci
„Raz išli s Ním veľké zástupy; On sa obrátil a povedal im: Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom. Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom. Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť? Aby sa mu potom, keď položil základ, a nemohol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať, a nemohol dostaviť.“
L 14, 25 – 30.
Veľký zástup idúci za politikom, alebo davy ľudí na koncerte, či množstvo ľudí idúcich do kostola. To je fascinujúci pocit pre daného politika, speváka, či farára.
Otázka je však – „Prečo idú za mnou?“
Lebo som im ako politik nasľuboval peknú budúcnosť?
Lebo ako farár podávam ľúbivé kázne, prípadne sa snažím každému vyhovieť?
Pán Ježiš je vodca, ktorý nezavádza ľudí. Hovorí im dopredu, čo ich to bude stáť, ak ho budú nasledovať. Preto používa to prirovnanie, ak mám v pláne veľké dielo, stavbu domu, musím si najprv spočítať čo ma to bude stáť.
My si povieme: „Akože – čo ma bude stáť nasledovanie Krista?! Veď hádam ho nasledujem preto, aby som niečo získal!“
Dávame si krstiť deti, aby boli chránené Pánom Bohom, ale rozmýšľame, čo nás bude „stáť“ kresťanská výchova našich detí?
Ideme k Večeri Pánovej, aby nám boli odpustené hriechy, ale rozmýšľame, čo nás bude „stáť“ sľub, že zanecháme všetko, čo je proti Božej vôli?
Sobášime sa v kostole, aby naše manželstvo bolo Pánom Bohom požehnané, ale rozmýšľame, čo nás bude „stáť“ ten kresťanský manželský život podľa Božej vôle?
Pán Ježiš hovorí: „Kto ma chce nasledovať, kto chce byť mojím učeníkom, kresťanom – tak ho to bude niečo stáť!“
Čo?
Čítame, že Pán Ježiš hovorí o „nenávisti“ otca, matky, manžela, detí…
Grécke slovo, ktoré máme v NZ preložené ako – nenávidieť, má aj druhý význam, a to oškliviť si.
Môžem mať rád otca, mamu, manželku, dieťa…, ale ak príde k tomu, že jeho, jej vôľa je v rozpore s vôľou Pána Boha – „zošklivím“ si vôľu toho človeka a uplatním vôľu Božiu.
Napríklad otec povie dieťaťu: „Povedz ujovi, čo zvoní pri dverách, že nie som doma“.
Kresťanské dieťa si „zoškliví“ vôľu otca a uplatní vôľu Pána Boha, ktorá je – neklamať. Áno, vyvolá tým nechuť – až hnev rodiča, ale s tým JE SPOJENÉ nasledovanie Pána Ježiša. Niesť aj nevôľu, výsmech, prenasledovanie tých, ktorí neberú svoje kresťanstvo smrteľne vážne, alebo nie sú veriaci.
Nesenie svojho kríža, ku ktorému vyzýva Pán Ježiš, znamená, že pre poslušnosť Božej vôli musím dokázať znášať aj ťažkosti. Musím byť pevný a zásadový v plnení Božej vôle – a to aj vtedy, ak sú s tým spojené ťažkosti, rôzneho druhu a rôznej intenzity.
Nasledovať Pána Ježiša, byť kresťanom, ale bez nesenia kríža, ktoré toto nasledovanie nutne vyžaduje, znamená žiť lacným, pozlátkovým kresťanstvom.
Modlitba:
Všemohúci Pane Bože, mám rád svoje pohodlné kresťanstvo. Slová Pána Ježiša sa mi veľmi ťažko počúvajú, pretože nechcem trpieť, nechcem byť vysmievaný, nechcem, aby ma ľudia vnímali, ako zaostalého, nemoderného človeka, ktorý nepatrí do tejto doby. Neviem, ako sa mám zmeniť v skutočného nasledovateľa Pána Ježiša a preto, Pane Bože, prosím o schopnosť znovuzrodenia sa k novému životu podľa Tvojej vôle. Amen.
Mgr. Daniela Kissová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: pexels.com
