Komentár k vyhláseniu koho voliť, a ako je to v skutočnosti v cirkvi

Keď som si iba nedávno pozrel prvý krát filmový seriál  “17 zastavení jara”, musím povedať, že ma tento špionážny film, ako niektorí hovoria “ruská alternatíva Jamesa Bonda” zaujal. Keďže film sa odohráva počas 2. svetovej vojny, snáď najviac ma šokovalo veľmi verné až plastické vykreslenie metód gestapa v centre fašistickej ríše. Atmosféra strachu, prenasledovania a krutosti sa tiahne na pozadí celého filmu. Vďaka vernému a historicky presnému podaniu okolností je tak tento film jasným varovaním pre nás všetkých, čoho sú schopní ľudia posadnutí zvrhlou ideológiou, spojenou s ináč normálnymi vlastnosťami ako systémový prístup, disciplína, dôslednosť či vynaliezavosť. Tieto však v danom kontexte iba umocňujú charakter doby a znásobujú hrôzu, ktorú tento režim zosobňoval…

Okrem ruského agenta v pozícii nacistického dôstojníka s menom Otto von Stierlitz, ktorého perfektne stvárnil Vjačeslav Tichonov, ma zaujala postava staršieho kňaza, ktorý napriek prenasledovaniu, väzeniu a spravodajským hrám ostal svojmu poslaniu príkladne verný. Jeho úprimné a priame vyjadrovanie sa k morálnym otázkam tak skazenej doby môže byť aj dnes príkladom pre mnohých (nielen) duchovných.

Hneď v úvode filmu, keď dôstojník Stierlitz preveruje pastora a jeho názory navrhne mu, aby ako odporca režimu napr. medzi svojími farníkmi zorganizoval nejakú protištátnu skupinu. Pastor Schlagg mu na to odpovedá, “Viete keby som proti Vám začal používať vaše metódy, tak by som sa nechtiac stal rovnakým ako vy.

Je to jednoducho a dobre vyjadrená pravda. Následky tohoto prístupu vidíme všade okolo seba. Všetci sa dnes aj v politike dištancujú od fašizmu či komunizmu, ale nie všetci podľa toho – ako slobodní ľudia – aj žijú. Mnohí z nich by najradšej znova zaviedli jediný správny názor, a všetko iné by zakázali resp. postihovali. Keď nemajú odpoveď na názor oponenta, tak ho zdiskreditujú alebo aspoň pourážajú. Prípadne naňho podajú trestné oznámenie resp. podanie na súd. O slobode iba hovoria, ale sami nie sú slobodní. V každom zriadení používajú na potlačenie slobody v spoločnosti (či cirkvi) také prostriedky, aké im spoločnosť dovolí. V tejto chvíli si tak môžeme iba  zľahka povzdychnúť, aké je to šťastie, že nežijeme v komunizme alebo vo fašistickej spoločnosti, kde tie “povolené” prostriedky boli predsa len iné…

Podobné je to aj v cirkvi – veľa ľudí má silné reči o tom aká dôležitá je viera, ako vážne berieme vieru, ale iba niektorí naozaj chcú resp. podľa toho aj žijú. Veľkému pokušeniu sú vystavení práve farári, pretože kto poučuje či káže ten by mal ísť príkladom. Je to v skutočnosti veľmi zodpovedná úloha. Ale samozrejme len vtedy ak sa vykonáva naozaj zodpovedne. Keď sa nechápe teoreticky – mojou úlohou je len kázať, tiež som len človek, alebo pokrytecky – jedno sa síce káže, ale iné sa žije, na čo by sme dnes v cirkvi našli príkladov viac než dosť. Strach sa ozvať v skutočnosti veľmi dobrou výhovorkou nie je – pretože ako to poznáme z 1. listu Jána, “V láske nieto strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, pretože (príčinou) strachu sú úzkosti pred trestom, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.

Nechcem tu posudzovať veci vieroučné, pretože je vecou každého človeka, ako vážne ich berie, a aký má vzťah s Bohom. Ale ako biblia hovorí po ovocí ich poznáte, a teda sa budem viac venovať tej praktickej stránke. V tomto článku by som sa rád venoval príhovoru nového predsedníctva cirkvi k parlamentným voľbám. V čase jeho uverejnenia už bude po voľbách, a tak sa môžeme pozrieť aká je konzistencia týchto tvrdení.

Je preto veľmi dôležité volieb sa zúčastniť a prejaviť v nich svoj politický názor.
S touto výzvou čo sa týka parlamentných volieb sa plne stotožňujem. Avšak chcem sa spýtať nového vedenia cirkvi, že prečo keď môžeme mať výber vo svete (široká cesta), prečo sme tento výber museli zúžiť na plebiscit resp. okresať vo voľbách v cirkvi? A to ako v roku 2018, kde si evanjelická verejnosť mohla “vybrať a prejaviť svoj názor” na jediného (!) kandidáta vo voľbe na generálneho dozorcu a rovnako na jediného kandidáta na dozorcu VD! Hoci ich pôvodne kandidovalo viac. Rovnako ako vo voľbách generálneho biskupa či biskupa VD, kde boli znovu účelovo vyradení “tí nepohodlní”? Nepripadá vám pokrytecké povzbudovať ľudí nech si užívajú demokraciu vo svete, ak vy sami ju neviete (či nechcete) zabezpečiť v cirkvi? Skôr to totiž vyzerá ako aplikácia pravidla účel svätí prostriedok. Prečo ale potom tie vzletné vízie a reči o demokracii “tam za plotom”, keď doma to nefunguje?! Príslovie o trieske a brvne vám niečo hovorí? Malo by, sme predsa v cirkvi.

Voľme kandidátov, ktorí sú múdri, kultivovaní a čestní.
Tak tu ste trafili do čierneho. Zvláštne, že to tvrdia práve ľudia, ktorí kandidačné porady nevyužili na vyradenie tých, ktorí nespĺňajú zákonné podmienky, ale práve naopak na vyradenie bývalého biskupa ZD Milana Krivdu, na vyradenie Imricha Lukáča, na vyradenie Jána Menkyho či Petra Sotáka? Ďalej môžeme spomenúť prof. Sváka, ktorý požíva všeobecnú vážnosť, ako odborník vo svojej profesii, ktorého ste chceli za každú cenu odvolať. Alebo Miroslav Maxon, ktorý sa tejto funkcie vzdal na protest proti praktikám bývalého predsedu GHV, ktorý vyrábal zápisnice z kontrol, ktoré sa neuskutočnili. Títo vyššie uvedení ľudia sú nepochybne múdri, kultivovaní aj čestní! Tí by bezpochyby vedeli byť prínosom nielen pre cirkev ale aj pre spoločnosť. Rada koho voliť je teda vo svojej podstate v poriadku, ale prečo takto nepostupujete vy sami, v cirkvi za ktorú ste zodpovední? Podľa môjho názoru Vám každý, ktorý pozerá na problém odborne, a nie osobne či “skupinkovo” vadí. Kto vám potom uverí, že to myslíte naozaj vážne? A kto vám potom uverí čokoľvek iné, keď vidí že jedno hovoríte a druhé konáte? Viete si vôbec predstaviť ten dopad na cirkev?!

Vo verejnosti sa bude prejavovať nie iba to prirodzené napätie, vyplývajúce zo súťaživosti politických názorov a postojov, ale aj napätie bičované emóciami a nepriateľstvom politických skupín. Buďme v týchto dňoch nositeľmi pokoja a rozvahy. Diskutujme slušne, či už v osobných rozhovoroch, alebo v internetovom priestore.
Milé vedenie cirkvi, váš problém je to, že vy nediskutujete vôbec. Aj bez diskusie, aj bez zdôvodnenia vyhadzujete z výborov, odoberáte biskupské kríže a tituly, vyhadzujete konateľov či členov dozorných rád, podávate trestné oznámenia či podania na súd na tých, s ktorými ste sa predtým ani neunúvali porozprávať, nieto ešte dohodnúť. A nezačnete s nimi hovoriť ani vtedy, keď vás niekoľko synodálov k tomu vyzve. Vy ste teda diskusiu s názorovými oponentami ani nezačali, a teda o nejakej slušnosti či kultivovanosti v diskusii nemôže byť ani reči.

Vážme si fakt, že žijeme v demokracii.
Ja som rád, že na Slovensku žijeme v demokracii, lenže táto demokracia absentuje v cirkvi! To čo vidíme v cirkvi mi skôr pripomína komunizmus, kde sa vládne strachom, represiami, a kde sa ľudia boja povedať svoj názor! Kde radoví členovia cirkvi nemajú nárok vedieť o čom cirkev rokovala, kde cirkev neodpovedá na otázky novinárov. Kde si vládna elita pustí k voľbám len toho, kto im vyhovuje, a tí ostatní to majú len potvrdiť! Kde sa potláčajú ústavné práva na zhromažďovanie občanov, na slobodu prejavu či tlače. Kde občania nie sú informovaní o riešení závažných majetkových káuz, a kde voľby vlastne ani nie sú voľby.

Kde máme vedenie cirkvi, ktoré nemôže nik kritizovať či niečo voči nemu namietať, pretože samotné vedenie je toho názoru, že  “Návrh na začatie disciplinárneho konania vo vzťahu ku konkrétnemu príslušnemu orgánu je oprávnený uskutočniť iba ten subjekt, ktorý je hierarchicky na rovnakej alebo vyššej úrovni, ako orgán príslušný na prejednanie disciplinárneho previnenia.” Ako to dobre povedal jeden známy toto s demokraciou nemá nič spoločné, takto to dnes už nefunguje ani v Číne. Ako rýchlo nové vedenie cirkvi mení svoje názory možno pritom vidieť aj z nasledujúceho citátu z Charty na ochranu hodnôt reformácie, ktorú 5. marca 2017 podpísali obaja členovia predsedníctva ECAV: “Ako spoločenstvo, hlásiace sa k ťažkej skúsenosti evanjelikov počas protireformácie, vidíme aj v súčasnosti veľký potenciál v posilňovaní zvrchovanosti miestnych cirkevných zborov, od ktorých sa v evanjelickej cirkvi odvodzuje všetka moc. Každá vyššia organizačná jednotka má byť len službou miestnym cirkevným zborom a spájajúcim prvkom cirkvi v podmienkach nášho kultúrneho a politického spoločenstva. Preto vyzývame k takej zmene štruktúry ECAV na Slovensku, ktorá zodpovedá tomuto princípu decentralizácie

Milé vedenie cirkvi, ešte raz sa pýtam, viete čo je to demokracia? Pretože ak používate metódy a spôsoby (viď citát pastora Schlagga), ktoré viac pripomínajú komunizmus, tak o tej demokracii hovoríte úplne zbytočne. Po ovocí ich poznáte hovorí náš Pán. O tom aká dôležitá vnútorná konzistencia kresťana hovorí aj tento citát z Matúša 7,21 “Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.”

A preto by som vám chcel odkázať aby ste konečne urobili všetko potrebné pre to, aby sme žili v demokracii aj v cirkvi. Pretože ešte pred dvomi rokmi, práve vtedy, keď ste podpisovali spomínanú chartu, sme tento termín v cirkvi ešte poznali.

Robme iným to, čo očakávame, aby robili nám.
Tak to snáď nemyslíte vážne. To naozaj chcete aby vás ľudia ignorovali tak ako vy ignorujete evanjelikov združených v Asloz, Luterus, či jednoducho tých, čo majú iný názor? To vážne chcete aby ste boli obviňovaní, že ste teroristi používajúci démonské praktiky, aj keď ste nič zlé neurobili? Chcete aby na Vás boli bezdôvodne podávané žaloby na políciu či súd bez toho, aby sa s vami niekto predtým aspoň rozprával? Vlastne predpoklad ste k tomu dali sami, keďže vy odmietate diskutovať. Naozaj chcete aby ste po zmene volieb boli vyhadzovaní z výborov, tak ako vyhadzujete iných vy? Chcete aby vám hneď po prevzatí moci odobrali tituly a biskupské kríže? Alebo chcete aby vás niekto “na drzáka” vyradil pred voľbami tak, ako to robíte vy? O riešení majetkových káuz ani nehovoriac. Páčilo by sa Vám, keby riešenie majetkových a daňových podvodov na Slovensku trvalo tak dlho ako (ne)riešenie kauzy Reformata? Alebo keby namiesto vyšetrenia týchto káuz došlo k rehabilitácii obvinených? Asi nie.

Vo vašom vyhlásení sa snažíte prezentovať ako morálna autorita pre spoločnosť. Prosím vás, začnite najskôr doma, lebo takto nikdy morálnou autoritou nebudete ani v cirkvi, nieto ešte v spoločnosti.

Pán nech je s naším milovaným Slovenskom a dopraje mu dobrú a spravodlivú vládu.
Naozaj pekné vyznanie. Podľa vás to čo predvádzate na kandidačných poradách je pre cirkev dobré? Nepýtam sa na to, či je to dobré pre vás, pýtam sa na cirkev. Alebo ste presvedčení, že je to spravodlivé? Pretože mnoho evanjelikov má iný názor. Uprednostnili ste vlastné záujmy nad záujmami cirkvi. Pretože aj keď v parlamentných voľbách vyhrá strana, ktorú ja nebudem voliť, budem rešpektovať výsledok volieb. Pretože tak demokraticky rozhodla väčšina. Ak by ste vy pustili do volieb všetkých kandidátov spĺňajúcich zákonné podmienky, výsledok volieb by som takisto rešpektoval aj v ECAV. Lenže túto slobodnú voľbu ste ľuďom neumožnili. Preto rozpor v evanjelickej cirkvi trvá. Ale možno tento stav niekomu aj vyhovuje…

Čo povedať na záver? Všimol som si, že na kandidátkach niektorých politických strán sú členovia širšieho vedenia našej cirkvi, konkrétne niektorí členovia generálneho presbyterstva. Tí, ktorí tolerujú ak nie priamo podporujú čistky v našej cirkvi, ktorí sa so svojimi cirkevníkmi bez akéhokoľvek dialógu súdia. Ktorí nevedia či nechcú odpovedať na otázky novinárov, tí ktorí nemajú problém vyhodiť niekoho z výboru, len preto, že má iný názor. Ktorí prenasledujú ľudí, ktorí poukazujú na manipuláciu volieb a na majetkové kauzy v cirkvi…

Títo ľudia majú po tom všetkom ambíciu byť pre slovenskú spoločnosť prínosom? A čo sa tam chystajú priniesť? Snáď len nie to čo dnes vidíme v cirkvi?! Potom nech si radšej túto kandidatúru či podobné vyhlásenia nechajú radšej pre seba. Radšej by sa mohli venovať tomu, čo žiadali v už spomínanej Charte na obnovu hodnôt reformácie, ktorý sa do dnešnej situácie v cirkvi veľmi hodí:

(žiadame)  “Zastaviť prenasledovanie a rehabilitovať poškodených členov ECAV, ktorým bolo konaním ECAV na Slovensku a jeho ústredných orgánov a predstaviteľov poškodené dobré meno a boli poškodené ich práva, tak civilné ako aj cirkevné.

Ak to s tou demokraciou myslíte naozaj vážne, tak tu môžete začať. Mojou zásadnou pripomienkou k vášmu volebnému prehláseniu nie je to čo ste napísali, ale to, že úplne ináč, a v rozpore s vlastnými vyjadreniami konáte v cirkvi!

Vierouka
Citát pastora Schlagga, “Viete keby som proti Vám začal používať vaše metódy, tak by som sa nechtiac stal rovnakým ako vy.” má teda nepochybne svoje praktické uplatnenie. Je tu však aj ďalšie, a ešte vážnejšie. Týka sa vierouky, hodnôt a vyučovania v cirkvi. Mnohí kresťania sa dnes pre popularitu, ale niektorí možno aj v dobrej, ale pomýlenej viere utiekajú k tzv. rýchlým riešeniam zo sveta. Psycholológia, mäkké techniky, manipulácia, manažérske návody, rýchle “uzdravenia”, psychoterapia, rôzne vízie či jasné ciele, marketingové techniky. Argumentujúc údajnou nedostatočnosťou Písma sa tu používajú svetské skratky k úspechu, vplyvu a moci. Princíp je teda ten istý ako to uvádza vyššie spomínaný citát, o kresťanstve síce stále hovoríme, avšak obsah sme už vymenili. Bez ohľadu na to, čo je na škatuli napísané, sa mení jej obsah, hoci všetci vieme, že práve na obsahu záleží. Nedajme sa preto aj my zlanáriť  modernosťou, novými progresívnymi metódami, údajnou vyššiu produktivititou či marketingovými technikami so “zaručeným úspechom”. Ostaňme verní Písmu, ktoré reprezentuje tie pravé hodnoty, je živou vodou, skutočnou múdrosťou a novou silou, ktorú nám zasľubil náš Pán. Viac než jasne o tom hovorí aj apoštol Pavol v prvom liste Korintským:

Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu; lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného. A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený, moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, by sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.” 1K 2,1-5

Jaroslav Mervart

%d blogerom sa páči toto: