Je to iba nedávno, čo sa bez udania dôvodu vzdal funkcie generálny dozorca ECAV na Slovensku Ján Brozman. A ako to už býva, kde chýba oficiálna komunikácia, tam nastupujú rôzne neoficiálne resp. konšpiračné teórie, čo sa stalo aj v tomto prípade. O to viac evanjelikov prekvapil e-mail od Jána Brozmana, poslaný o dva mesiace po abdikácii, kde vyzýva členov generálneho presbyterstva na ospravedlnenie. Na takýto e-mail sa snáď ani nedá nezareagovať…

Výzva Jána Brozmana k ospravedlneniu:

Vážené generálne presbyterstvo! Týmto vás vyzývam k verejnému ospravedlneniu (na webe ECAV a v EPST) sestre Jane Tomašovičovej a bratovi Jánovi Gasperovi, pretože v správe z GP, ktorá bola zverejnená na webe ECAV a v EPST – https://www.ecav.sk/aktuality/oznamy/zo-zasadnutia-generalneho-presbyterstva-ecav-06-08-2021 – je uvedená nepravda – „dlhoročného neriešenia otázky riaditeľa ED“. Zo strany Správnej rady boli predložené návrhy na dovolenie členov, ale aj návrh na riaditeľa ED ECAV na rokovanie GP 31.1.2020.“

Dvojitý meter 

V prvom rade preto, lebo je to práve Ján Brozman, ktorý by sa mal za mnoho vecí ospravedlniť! Ako to bolo pred voľbami generálneho dozorcu s informovaním širokej evanjelickej verejnosti o závažných udalostiach v jeho živote? To, čo je dobrý štandard vo svete, by snáď malo platiť aj v cirkvi (nemali by sme byť horší), pričom cirkev by mala ísť dokonca v tomto smere príkladom! Po druhé je to intenzívne zatĺkanie a popieranie všetkých majetkových káuz v spoločnosti Reformata, ktoré sú však riadne zdokumentované a nespochybniteľné. Ich následkom vznikla cirkvi škoda v hodnote desiatok až stoviek tisíc eur, ale oveľa horšia je morálna škoda, ktorá rozbíja a polarizuje celú cirkev! Po tretie, Ján Brozman je spoluzodpovedný za zmanipulované voľby v roku 2018, kde

  • bolo ignorované uznesenie Osobitného senátu Generálneho súdu,
  • Ján Brozman vo svojom vyhlásení k voľbám nesplnil podmienky kandidatúry stanovené generálnym presbyterstvom,
  • zlyhali kandidačné porady,
  • následne zmietli zo stola sťažnosti viacerých cirkevných zborov, ktoré poukazovali práve na nezákonný priebeh volieb.

A mohli by sme spomenúť viacero ďalších káuz spojených s činnosťou generálneho predsedníctva, Reformaty a Evanjelickej diakonie, so snahou o diskreditáciu bývalého vedenia ECAV či prenasledovanie názorových oponentov po roku 2018, resp. nezvládnuté Valné zhromaždenie Tranoscia v roku 2019, ktoré viedol práve Ján Brozman a ktorého právoplatnosť na základe rozhodnutia Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši bola spochybnená.

Kde je tu ospravedlnenie, kde je tu pokánie, kde je náprava?! To naozaj najväčším problémom našej cirkvi je údajné pochybenie generálneho presbyterstva pri formulácii žiadosti o odvolanie vedenia Evanjelickej diakonie? Určite nie! A to je možné tvrdiť – s presvedčením hraničiacim s istotou – aj bez toho, aby sme detailne poznali obsah rokovaní generálneho presbyterstva za posledné dva roky!

Okrem vyššie spomenutých závažných káuz je potrebné spomenúť aj niektoré vyjadrenia Jána Brozmana, za ktoré by sa mal podľa rovnakého pravidla tiež ospravedlniť. Môžeme spomenúť jeho výrok v článku pre EPsT, ktorý sa týkal súdneho sporu vo veci odovzdania elektronickej formy účtovníctva, kde uviedol: „… nakoniec aj po odvolaní súd rozhodol, že účtovníctvo bolo odovzdané. Dokonca trikrát!” Avšak to je klamstvo, pretože súd žiadne takéto uznesenie, a už vôbec nie trikrát, vo svojom rozhodnutí neuviedol. A pritom to Ján Brozman tvrdil ako štatutár cirkvi a najvyšší laický predstaviteľ cirkvi, ako člen generálneho predsedníctva, ktoré je jediným spoločníkom spoločnosti Reformata, ktorá pod vedením ich nominanta Branislava Rybnikára ukončila tento súdny spor bez toho, aby dostala elektronickú verziu účtovníctva do roku 2014! Za to sa netreba ospravedlniť?!

To je teda prvý rozmer tvrdenia Jána Brozmana. Je v priamom rozpore so slovom Božím, so slovami Pána Ježiša Krista, ktoré čítame v Evanjeliu podľa Lukáša: „… lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané. Povedal im aj podobenstvo: Či môže vodiť slepý slepého? Či nepadnú obaja do jamy? Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš bratovi v oku smietku, keď vo vlastnom oku nebadáš brvno? Ako môžeš povedať bratovi: Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, ktorú máš v oku, keď ty nevidíš brvno vo svojom oku? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom uvidíš, ako vybrať smietku, ktorá je v oku bratovom.“ (L 6, 38 – 42)

Ján Brozman v spomínanom e-maile teda zreteľne poukazuje na to, že je na prípadné porušenie slova, nieto ešte správy majetku, citlivý. To však znamená, že si bol veľmi dobre vedomý toho, čo sa dialo v cirkvi a Reformate po mnoho rokov a nezasiahol, práve naopak! Prečo sa ozýva teraz? Prečo od iných vyžaduje niečo, čoho sám nie je schopný? Prečo sa takýmto spôsobom nezasadil za vyšetrenie káuz a očistenie cirkvi, ktorá dlhodobo znášala (a stále znáša) morálnu a finančnú ujmu, a prečo teraz obhajuje vedenie Evanjelickej diakonie?!!! Na čom mu vlastne záleží: na Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania alebo uprednostňuje iba vybrané osoby, resp. záujmové skupiny? Pred tým nás však Písmo vyslovene varuje (Jk 2, 1 – 4)!

Cirkev a diakonia

V druhej časti tohto článku sa budeme zaoberať tým, či je výzva, resp. tvrdenie Jána Brozmana vecná a dôvodná. Keďže nové vedenie cirkvi po roku 2018 funguje do veľkej miery netransparentne a elitársky, zbory ani evanjelická verejnosť nemajú priame a úplné informácie z rokovania generálneho presbyterstva a dokonca ani zápisnicu z rokovania (iba výpis z uznesení). To je, samozrejme, šokujúce a absurdné, pretože spravujú procesy a majetok celej evanjelickej cirkvi, všetkých evanjelikov! Asi by bolo vhodné sa členov generálneho presbyterstva spýtať, či by sa im páčilo, keby niekto spravoval ich majetok tak, ako oni spravujú cirkevný. Ale to nie je len vecou generálneho presbyterstva v súčasnosti, tento zlý „štandard“ bol nastavený už za predsedníctva Jána Brozmana a Ivana Eľka od roku 2019.

Keďže nemáme priame informácie z rokovania generálneho presbyterstva, môžeme si pomôcť aspoň širším kontextom. Keďže prístup cirkvi k Evanjelickej diakonii a spoločnosti Reformata bol podobný, môžeme uviesť zopár príkladov. Ich problémom bola netransparentnosť, problém s kontrolami či poskytovaním údajov a zatĺkanie, nezáujem či neschopnosť vyvrátiť podozrenia z majetkových káuz. Kontroly buď neboli umožnené vôbec, alebo sa konali iba formálne, pričom sme zaznamenali aj to, že bola vyhotovená zápisnica z kontroly, ktorá sa neuskutočnila. Ak sa aj nejaká kontrola začala, nebola dotiahnutá do konca. Ako príklad je možné uviesť kontrolu bývalým generálnym dozorcom Pavlom Delingom, ktorá sa začala v Reformate na základe konkrétnych podnetov v roku 2008, ale bola rozhodnutím generálneho presbyterstva v roku 2009 zastavená. Na podnet – ako ináč – Vladimíra Daniša a Jaroslava Mlynára, ktorí už vtedy mali podporu Jána Brozmana z pozície člena generálneho predstavenstva…

Takéto správanie – krytie netransparentných a špekulatívnych praktík – trvalo veľa rokov a obštrukcie – stále tých istých členov generálneho presbyterstva – pokračovali aj po výmene konateľov spoločnosti Reformata v roku 2014. Najskôr snaha o udržanie „svojich ľudí“ vo vedení spoločnosti, a ak to už nebolo možné, tak nastupuje popieranie a spochybňovanie všetkých faktov či dôkazov o zásadných problémoch vo firme. Nevidíme tu ani biblické vydanie počtu zo šafárenia, ani transparentnosť v účtovníctve či poskytovaní údajov, ani adekvátne vysvetlenie vážnych podozrení.

Podobné firmy, podobné problémy, podobný prístup. Na základe toho, čo sme videli v spoločnosti Reformata, máme vážne a dôvodné podozrenie, že rovnaký postup bol a stále je aplikovaný aj v Evanjelickej diakonii. Je tu veľmi vysoká pravdepodobnosť, že cieľom výzvy Jána Brozmana nie je nič iné, ako obhájiť súčasné vedenie Evanjelickej diakonie s cieľom umožniť im udržať si kontrolu nad spoločnosťou. Aj návrhy na rokovanie generálneho presbyterstva zo dňa 31. 1. 2020, na ktoré sa odvoláva Ján Brozman, mohli byť predložené s tým istým cieľom. To však budú lepšie vedieť samotní členovia generálneho presbyterstva, ktorí tieto návrhy prerokovali, ale zrejme z nejakého dôvodu neschválili. A teda najlepšie si bude počkať na ich odpoveď (či ospravedlnenie). To je však po prijatí uznesenia, v ktorom členovia generálneho presbyterstva žiadajú správnu radu Evanjelickej diakonie „o odvolanie sestry Jany Tomašovičovej z funkcie predsedníčky SR, a zároveň o predloženie návrhu na odvolanie brata Jána Gaspera z pozície povereného riaditeľa ED“ iba veľmi málo pravdepodobné…

Zmena je potrebná

Tento konflikt je teda možné vnímať aj ako súboj dvoch záujmových skupín, kde však skupina, ktorú reprezentuje súčasné vedenie Evanjelickej diakonie, už dôveru vlastným pričinením dávno stratila. Ako účelové zariadenie cirkvi má totiž plne spolupracovať s vedením cirkvi a poverenými orgánmi. Aby nevznikali zbytočné podozrenia, má umožniť plnohodnotnú kontrolu spoločnosti, a rovnako má umožniť prístup k všetkým zmluvám či údajom o spoločnosti. To sa však nedialo. Škandál s využívaním bytu na Panenskej 25, ktorý mala Evanjelická diakonia v prenájme od Reformaty a ktorý v rozpore so zmluvou využívala na komerčné účely, výrazne spochybnil dôveryhodnosť predstaviteľov tejto inštitúcie. „Vysvetlenie“, ktoré sme počuli od Ivana Eľka a Branislava Rybnikára na Synode 2020 v Ružomberku, bolo nielen neúplné a nedostatočné, ale najmä ničím nepodložené. Doteraz nevieme, ako dlho bol tento byt takto využívaný, koľko Evanjelická diakonia týmto spôsobom zarobila, na aký účel boli tieto peniaze použité, resp. kto bol konečným užívateľom výhod. Na Synode však bolo oficiálne priznané aspoň to, že tento byt bol komerčne využívaný, čo v čase, keď sa na to prišlo, vytrvalo zapieral aj samotný Ján Gasper, poverený riadením Evanjelickej diakonie. Takto sa dôvera nebuduje, ale skôr naopak!

Z tohto dôvodu je teda možné hodnotiť postup generálneho presbyterstva aj v nadväznosti na diskusiu na nedávnej Synode ako oprávnený a správny. Samozrejme, musí byť realizovaný transparentne a v súlade s platnými cirkevnými predpismi. Dôvody uvedené na Synode, resp. v žiadosti generálneho presbyterstva správne rade ED, sú však z formálneho či obsahového hľadiska v poriadku, pretože poukazujú na zásadné nedostatky pri riadení spoločnosti. A podľa nášho názoru na tom nič nemení ani špekulatívna, resp. formálna pripomienka Jána Brozmana.

Ako ďalej

Aj keď oficiálny dôvod odstúpenia Jána Brozmana z funkcie generálneho dozorcu nepoznáme, ukazuje sa, že to predsa len môže súvisieť s neudržateľnou situáciou ako v Reformate, tak aj v Evanjelickej diakonii. Množstvo nevyriešených káuz bez akéhokoľvek vysvetlenia, netransparentné hospodárenie a tiež hrubé porušovanie cirkevných či interných predpisov si tak vyberá svoju daň.

Ak však aj dôjde k výmene predstaviteľov Evanjelickej diakonie, oveľa dôležitejšia bude otázka čo ďalej. Ak je to snaha o nápravu netransparentného podnikania a vysvetlenie podozrivých transakcií, tak je to v poriadku, a Evanjelickej diakonii, ale aj Evanjelickej cirkvi to len pomôže. Ak to je len výmena osôb v pochybne fungujúcom systéme, bude to ešte horšie. Pretože to iba prehĺbi sklamanie a nedôveru evanjelickej verejnosti vo fungovanie cirkvi, výsledkom čoho bude ešte väčší odliv veriacich.

Už teraz je stav veľmi vážny, čo ilustruje aj účasť na voľbách generálneho dozorcu, na ktorých za zúčastnilo len 11 493 osôb, pričom jeden kandidát získal 5 401 a druhý 4 432 hlasov. Na cirkev, ktorá sa hrdí tým, že má cca 212-tisíc členov, je to veľmi málo! A čo je ešte horšie, tento trend rýchlo klesá. Vo voľbách, v ktorých bol zvolený generálny biskup Miloš Klátik, volilo viac ako 21 000 ľudí, čiže za pár rokov ide o prepad na úrovni necelých 50 %. A to práve v tej malej, ale najviac aktívnej časti evanjelickej verejnosti!

Aj preto musia tí, ktorí o sebe tvrdia, že sú pre ECAV alternatívou, dodržiavať vyšší štandard, ktorý o kresťanských hodnotách nielen hovorí, ale podľa nich aj koná. Vo vierouke, v morálke, v transparentnosti a efektívnosti hospodárenia, v komunikácii. O to sa snažíme v Asociácii slobodných zborov, a to vyžadujeme aj od iných. Pretože nám na Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania záleží!

Jaroslav Mervart, bývalý člen Dozornej rady spoločnosti Reformata
Štefan Sabol, bývalý konateľ spoločnosti Reformata

ilustračné foto: pixabay.com