Výstraha pred zvodmi
8. nedeľa po Svätej Trojici
„Ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ Mt 10, 32 – 33
Milí priatelia, čitatelia Asloz. Počas pôsobenia na fakulte som viedol seminár na tému: Kulty, sekty a deštrukčné hnutia. Seminár mal medzi študentmi úspech, lebo preberali sme aktuálne problémy, s ktorými som mal viaceré osobné skúsenosti. I keď oficiálny trend pokladá niektoré denominácie za akési cirkvi, mal som možnosť presvedčiť sa o mnohých nekalých praktikách ľudí, ktorí sa bili v prsia a hovorili si veriaci. Najmä mládež som sa snažiť ochrániť pred takými skutočnosťami a mohol by som uviesť viaceré konkrétne prípady. Niektorí mladí farári v snahe sa zviditeľniť a získať popularitu chodili za cudzími spoločenstvami, čo niektorým imponovalo. Až raz na farárskej porade jeden brat, v tom čase vedúci našej ekipy priznal, že „lichotí nám, keď nás vo dverách potľapkávajú a milo vítajú, po čase sa však presvedčíme, že lovia nie z mora, ale z loďky“. Misia je užitočná a potrebná vec, ale existujú mantinely, ktoré nemožno prekročiť, ani ich neférovosť tolerovať. Keď sme mali možno najväčšiu mládež, o čom som sa už niekde zmienil, Pán nám poslal vzácneho pomocníka, misionára so skúsenosťami zo zahraničnej misie, ktorý keď zvládol náš jazyk bol našou pravou rukou, ktorej sme mohli plne dôverovať. To dokázal nielen u nás, ale bol ochotný obetovať sa aj v rómskej misii, keď od nás odišiel. O inom prípade sa nechcem zmieňovať, lebo hoci som sa snažil informovať a varovať nadriadených, nedostalo sa mi pomoci a ostal som na posmech, keď hosťom poza môj chrbát hovorili, že som Mrs,Bean, ten komik s grimasami, čo sa niektorým páčilo a tak som vyšiel na posmech. Bola to možno aj pomsta za to, že som bol vraj prísny a to nielen pri výchove synov, ale aj mládežníkov, ktorým sa páčila ľahšia cesta, keď mali doma benevolentnú výchovu…Prečo to píšem? Nuž aj na našej cirkvi, ako Ježišovi nasledovníci sa môžeme presvedčiť, že mal pravdu, keď vysielal učeníkov do sveta, z čoho je náš svätý text.
Pán Ježiš dobre vedel, že pre jeho nasledovníkov prídu doby a situácie, v ktorých nebude ľahké priznať sa k nemu. Vedel, že to bude spojené s rozličnými rizikami, nepríjemnosťami, výsmechom, prenasledovaním. Evanjeliá hovoria, že také situácie existovali už v dobe Ježišovho pozemského života. Tak v 7. kapitole Evanjelia podľa Jána je pozoruhodná poznámka, že ľudia v Jeruzaleme si o Ježišovi hovorili len potajomky, lebo sa báli, že verejné hovorenie o ňom by malo pre nich nepríjemné následky zo strany židovských náboženských úradov. Podobne v 9. kapitole Evanjelia podľa Jána čítame o rozhodnutí židovskej náboženskej vrchnosti, že ten, kto by hovoril o Ježišovi ako o Mesiášovi, bude vylúčený zo synagogálneho, to znamená z náboženského a súčasne občianskeho spoločenstva. Z pašiového príbehu všetci vieme, že v dobe Ježišovho procesu pred ukrižovaním Peter zo strachu zaprel svoju príslušnosť k Ježišovi. Odvtedy sa v rozličných obmenách mnohokrát opakovali podobné situácie. Stredná a staršie generácia pozná podobné hrozby a ich účinky z nie tak dávnej doby agresívneho ateistického nátlaku.
Priznať sa k Ježišovi Kristovi – to sa môže diať rozličným spôsobom. Sú biblické miesta, v ktorých sa nachádzajú svedectvá o Pánu Ježišovi, svedectvá vyjadrené prakticky jednou vetou. Sú to svedectvá, ktoré príslušní ľudia povedali na základe svojej skúsenosti s Pánom Ježišom. Tieto výroky si všímame už preto, aby sa ony stali svedectvom aj pre nás, aby sme si uvedomili, čo Pán Ježiš môže i pre nás znamenať. Všímame si ich preto, aby sme si uvedomili, aké požehnanie môžeme aj my prijať od Pána Ježiša, a aké skúsenosti s ním môžeme aj my mať. Všímame si ich preto, aby sme si spomenuli a objavili, aké skúsenosti s Pánom Ježišom sa už vyskytli v našom osobnom živote – lebo pozornosti človeka to môže niekedy uniknúť. Všímame si ich predovšetkým preto, aby sme si uvedomili, že je aj našou možnosťou a povinnosťou pridať sa medzi ľudí, ktorí sa nehanbili a nebáli priznať sa k Pánu Ježišovi. Pekným príkladom smelej otvorenosti je postoj apoštola Pavla, ktorý pred svojou cestou do Ríma, hlavného mesta obrovskej Rímskej ríše, napísal: „Nehanbím sa za evanjelium Kristovo, lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu.“ Toto sme ako teológovia čítali pri vstupe na internát, čo sa stalo pre nás povzbudením v tej dobe, keď sme sa síce pripravovali na službu, ale sme neraz nemali ani „dunstu“, čo nás v praxi čaká… Dnes platí, že naše neraz krátke svedectvá o Pánu Ježišovi majú požehnaný účinok na ľudí. Kedykoľvek sa aj nás nanovo zmocní presvedčenie a istota o tom, že Pán Ježiš Kristus má rozhodujúci význam pre náš život, nemali by sme si takéto poznanie nechať len pre seba, ale mali by sme ho povedať aj druhým, lebo druhí ľudia takisto naliehavo potrebujú jeho pomoc.
Raz, keď Pán Ježiš vyučoval zástupy, poslali členovia synedria, najvyššej židovskej rady, chrámových zriadencov, aby Ježiša zatkli a priviedli k nim. Títo ľudia šli, započúvali sa do Ježišových slov, a ani sa len nepokúsili zlapať ho. Keď sa vrátili, pýtali sa ich ich predstavení, prečo ho nepriviedli. Vtedy im sluhovia povedali krátke svedectvo o Ježišovi: „Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento.“ Farizeji a zákonníci im akiste povedali, že ide o nebezpečného človeka. Oni šli s týmto predsudkom vykonať poverenie, ale keď prišli k Pánu Ježišovi, urobili si na základe slov, ktoré počuli od neho, svoj vlastný úsudok o ňom. A ten sa úplne odlišoval od toho, čo im povedali ich predstavení. Toto svoje nové poznanie sa neboja povedať ani tým, ktorí ich poslali zlapať Ježiša – Ježišove slová museli na nich zrejme zapôsobiť veľmi silne. V spomenutých desaťročiach cielenej ateizácie boli generáciám vštepované predsudky o Ježišovi – úplne prekrútené informácie. Tieto predsudky u mnohých ešte stále pretrvávajú. Keď sa takíto ľudia dostanú k skutočnému Ježišovi, zažijú podobné prekvapenie ako tí sluhovia vrchných kňazov a farizejov. „Nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento.“ Ľudia, ktorí po dlhom čase objavili skutočného Ježiša, mali by, hoci len krátkym svedectvom vedieť povedať druhým, čo sú ešte ďaleko od Pána Ježiša, aký význam má Pán Ježiš pre ľudský život. V Novej zmluve sú aj ďalšie podobné svedectvá o Pánu Ježišovi. Kedykoľvek sa s takým svedectvom stretneme, mali by sme rozmýšľať, k čomu všetkému nás také svedectvo vedie a zaväzuje. Treba si nám uvedomiť: Kto našiel pri Pánu Ježišovi odpustenie hriechov, mal by to povedať druhým, ktorí túžia po odpustení hriechov. Kto našiel v Pánu Ježišovi vodcu pre svoj život, mal by to povedať druhým, ktorí tiež nechcú donekonečna chaoticky blúdiť životom. Kto našiel pri Pánu Ježišovi pokoj srdca, mal by to povedať druhým, ktorí sú zmietaní strachom a nepokojom, a túžia po pokoji. Kto našiel pri Pánu Ježišovi lásku, kto sa teší z toho, že ho Pán Ježiš miluje, mal by to povedať druhým, ktorí tiež túžia po opravdivej a čistej láske. Kto našiel pri Pánu Ježišovi potešenie vo veľkom zármutku, mal by to povedať druhým, ktorí sa nachádzajú vo veľkom smútku a potrebujú účinné potešenie. Kto našiel pri Pánu Ježišovi odvahu k pravde a poctivosti, mal by to povedať druhým, ktorí tiež túžia po čistom živote. Bolo by nezodpovedné a nemilosrdné nájsť darované riešenie základných životných otázok a problémov, a nechať si to len pre seba, keď dobre vieme, že to aj druhí naliehavo potrebujú. Kto sa hanbí alebo bojí priznať sa k Pánu Ježišovi, ten tým dáva najavo, že ešte ani zďaleka nepoznal a neskúsil, čo Pán Ježiš znamená pre ľudský život. To je pre takého človeka vážne varovanie, že je ešte iba na samom začiatku cesty, a to bez ohľadu na to, koľko rokov sa už pokladá za kresťana. Kto skutočne pocítil, aký dobrý je Pán Ježiš Kristus, a aký nesmierny prínos on znamená pre náš život, ten sa už nebude hanbiť za neho a za jeho evanjelium, lebo bude presvedčený, že evanjelium Ježiša Krista je mocou Božou na spasenie pre každého, kto verí. Priznať sa k Pánu Ježišovi – to má veľký význam pre ľudí, ktorým takto prinášame posolstvo evanjelia. Ale priznať sa alebo zaprieť ho – to má zároveň vážne následky pre človeka, ktorý ho vyznáva alebo zapiera. Prečítané Ježišove slová poukazujú hlavne na túto stránku postoja k nemu. Čítame ich znova: „Ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ Od toho, aký postoj zaujíma človek k Pánu Ježišovi teraz, bude závisieť postoj Ježiša k nemu na súde, na ktorom sa bude rozhodovať o údele človeka vo večnosti. Pri povrchnom pohľade by sa to dalo chápať ako taxatívne stanovená odmena alebo trest. Ale v skutočnosti je spojitosť medzi postojom človeka k Ježišovi v časnosti na jednej strane a medzi následkom tohto postoja pre človeka vo večnosti na druhej strane omnoho hlbšia, podstatnejšia. Kto prijme ponuku spoločenstva s Ježišom už v tomto živote, a toto spoločenstvo pestuje okrem iného aj priznávaním sa k Ježišovi, tomu je ako pokračovanie z milosti ponúknuté pokračovanie tohto spoločenstva vo večnosti. Kto zo strachu alebo akýchkoľvek iných dôvodov zamlčuje svoju príslušnosť k Ježišovi, ten tým dáva najavo, že mu Ježiš nestojí za to, aby kvôli nemu riskoval, že sa dostane do nepríjemností rozličného druhu. Taký človek by sa nemal čudovať, že mu bude vo večnosti odopreté spoločenstvo s Ježišom.
V úvode som spomenul sekty a rôzne hnutia. Nebezpečenstvo pre ich prívržencov vyplýva z pochybného výkladu Pánových slov. Preto je dôležité pridŕžať sa čistého evanjelia, a jeho správneho výkladu. Niektorí v pýche prehlasujú svoju údajnú vyvolenosť, ktorú si privlastňujú a tak mýlia tých čo, hľadajú a tápajú v neistote. Nielen tí, čo zaprú Ježiša, ale aj tí, ktorí volajú Pane, Pane, ale skutkami popierajú nášho Pána. Tým povie: odíďte odo mňa páchatelia neprávostí! Preto našou povinnosťou je aj varovať pred takýmto nebezpečenstvom. Vidina ľahšej cesty zvábi mnohých, najmä ak sľuby úspešnosti a popularity pomýlia aj úprimne hľadajúcich. Do života vedie úzka cesta a mnohí sa jej radšej vzdávajú. Pred sebou máme teda dve alternatívy: Na jednej strane tá dobrá: Ježiš ma vyzná pred svojím nebeským Otcom a prijme ma do večného spoločenstva so sebou. Na druhej strane tá druhá: Ježiš ma zaprie pred svojím nebeským Otcom a odmietne ma prijať do večného spoločenstva so sebou. Tieto dve alternatívy hovoria o najvyššej záležitosti nášho života, nad ktorú pre nás už nič závažnejšie nejestvuje. Kto si túto absolútnu vážnosť uvedomí, bude vedieť, ako sa má rozhodnúť, keď pôjde o problém, či sa má smelo priznať k Pánu Ježišovi Kristovi. Amen
(Na základe inšpirácie z internetu)
Modlitba:
Pane náš, Spasiteľu, ďakujeme za Tvoju lásku vrelú, za Tvoje slovo, čo nás učí pravej múdrosti života i nádeje účasti na Tvojom kráľovstve. Daj nám prosíme odvahu svedčiť o Tebe, nielen nebojácnym svedectvom, ale hlavne vytrvalým každodenným životom lásky, obetavosti a služby, aby tí okolo nás videli naše dobré skutky a velebili nášho Otca v nebesiach. Prosíme nauč nás vyznávať, že si náš Pán, milostivý, dlho zhovievajúci, ktorý čaká na naše pokánie, aby sme Ťa smelo vyznali, ako svojho Záchrancu, ktorý sa raz prizná aj k nám pred Otcom nebeským. Amen.
Mgr. Samuel Ján Mišiak, PhD.
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: congerdesign from Pixabay