Vysoké sebavedomie
Niekedy, nie až tak dávno, nám mohli ísť napríklad športovci príkladom v náročnom až tvrdom tréningu, ktorý bol podmienkou perfektného výkonu na svetovom pohári či olympijských hrách. Ale doba sa mení, a aj napriek tomu, že i dnes sa veľa trénuje, oveľa viac ako o fyzickej príprave sa hovorí o tej psychickej: okrem iného aj o potrebe vysokého sebavedomia, s ktorým vraj všetko ide lepšie. A šport je tu uvedený len ako príklad. Podobnú zmenu priorít vidíme aj v u pekárov, hasičov, predavačov či manažérov. Jednoducho: skoro všade.
Poradcovia podnikateľov (hoci často takí, ktorí nikdy reálne nepodnikali) poukazujú na to, ako je dôležité pri predaji pôsobiť sebaisto a sebavedome, aby ste urobili „dobrý dojem“. To isté sa radí aj záujemcom o prácu: ako vystupovať pri pohovore dokonale sebaisto, aby ste potenciálneho zamestnávateľa presvedčili, že práve vy ste ten pravý, resp. tá pravá. Presvedčivé a sebaisté prezentovanie je často používané aj v obchode, keď – často bez ohľadu na to, čo sa predáva – je cieľom urobiť čo najlepší dojem.
Vzťah tzv. fyzického výkonu verzus vysokého sebavedomia si môžeme porovnať napríklad na príklade pekára. Máme tu štyri možnosti. Prvou je, že máme mizerný produkt a mizerné sebavedomie. Túto možnosť asi ani analyzovať netreba. Druhou je perfektný produkt a malé sebavedomie. Zjavne tu niečo nie je v poriadku, pretože pekár si evidentne nie vedomý kvality svojho produktu, a buď predáva menej, ako by mohol, alebo pod cenu. Tretím príkladom je mizerný produkt a vysoké sebavedomie. Predaj sa zrejme podarí, ale veľmi rýchlo sa to môže vrátiť na reklamáciách alebo na tom, že zákazník po „ochutnávke“ viac nepríde. A ostáva nám posledná možnosť: dobrý produkt a vysoké sebavedomie, čo je celkom v poriadku, ak hovoríme o tom, že pekár si je vedomý kvality svojho produktu, a predáva ho – s čistým svedomím – za primeranú až dobrú cenu.
Efekt vysokého sebavedomia najviac zaberá v tzv. prvom kontakte – keď sme produkt (resp. uchádzača o zamestnanie) ešte nevyskúšali, a „varíme“ len z toho, čo vidíme a počujeme. Často kúpime chlieb, ktorý má dobrú reklamu či presvedčivého predajcu, ak na nás urobí „prvý“ dojem. Podobne často dáme šancu aj uchádzačovi, ktorý vyzerá presvedčivo. Lenže tým sa príbeh vzťahu, resp. spolupráce, iba začína. Ak zistíme, že naša prvá skúsenosť bola v rozpore s predchádzajúcou reklamou, zvyčajne z ďalšieho obchodu, resp. zamestnaneckého vzťahu, vycúvame. Nášmu pekárovi alebo uchádzačovi o zamestnanie vysoké sebavedomie dalo iba prvú šancu, ale každý náročný zákazník, resp. firma, následne aj tak preverí produkty či schopnosti adepta oveľa hlbšie a komplexnejšie. A nepochybne podľa toho bude aj konať.
V prípade náročného zákazníka (firmy) môže byť teda efekt vysokého sebavedomia iba jednorazovou záležitosťou. Inými slovami: rýchlo prišlo, rýchlo odišlo. A znova bude platiť to staré známe: na kvalite, resp. na schopnostiach, záleží. Aj keď, samozrejme, dostať šancu dodávať, resp. byť zamestnaný (hoci na skúšobnú lehotu) tiež nie je na zahodenie…
Primerané vs. vysoké sebavedomie
Z vyššie uvedeného však tiež vyplýva, že je veľký rozdiel medzi primeraným sebavedomím a (neúmerne) vysokým sebavedomím. To primerané sebavedomie je nielen potrebné, ale aj vítané. Keď vidíte niekoho, kto vie vyrobiť vynikajúci produkt alebo niekoho, kto je vynikajúci vo vedomostiach či v športe, určite považujete za správne a vhodné, keď sa primerane tomu správa, keď vie adekvátne zhodnotiť situáciu, opísať kľúčové výhody svojho produktu, resp. tešiť sa z úspechu. Takýto reálny úspech je, samozrejme, aj ďalšou psychickou pomocou pri ďalšom napredovaní. Aj preto primerané sebavedomie (nevyhnutne spojené s príslušnou dávkou objektívnosti a pokory) je potrebné a správne.
Vysoké sebavedomie je však už podstatne viac kontroverznou záležitosťou. Zvlášť v prípade, ak sa týka niekoho, kto propaguje vyložene mizerný produkt. V danom prípade totiž nie je problém len to, že ten výrobok je „šmejd“, ale aj to, že nás predajca (v podstate) oklamal. Máme tu teda dva problémy súčasne. Takýchto presvedčivých predajcov a dílerov je dnes na trhu mnoho – vidíme mediálne „dokonalé“ reklamy a „dokonalých“ moderátorov (predajcov), a to nielen v televízii, ale aj v internete. Zámerom je vás presvedčiť, že práve tento produkt potrebujete, resp. vo vás vzbudiť až manipulatívne výčitky v štýle: Ako som bez tohto produktu doteraz mohol vôbec žiť?!
Až keď vám ten tovar príde domov a pár dní ho používate, zistíte, čo ste naozaj kúpili. A často zistíte, že dobrý marketing a presvedčivý moderátor je jedna vec, a to, čo ste kúpili, je niečo úplne iné. Tu je potrebné vedieť rozlíšiť – na základe skúseností svojich, ale aj cudzích, či samotný zdroj je spoľahlivý, a prípadne aj to, či máme nejaké referencie na konkrétny produkt. Inými slovami, je potrebné stáť pevnými nohami na zemi a dbať menej na formu a emócie a viac na referencie a fakty. To však pri prepracovaných manipulačných technikách nie je jednoduché…
Rýchla doba alebo povrchný prístup?!
Vysoké sebavedomie a presvedčivý marketing sa totiž zvyčajne dá dosiahnuť oveľa skôr, ako sa pekár naučí dobre piecť chlieb alebo ako strojár vyrobí dobrý výrobok. Problémom doby, v ktorej žijeme, je totiž to, že je (resp. chce byť) veľmi rýchla, a tak podnikatelia tejto požiadavke často prispôsobujú svoj produkt, resp. služby. Vo všeobecnosti je známe, že ľahšie je sa na odborníka hrať, ako ním skutočne byť. Ani firmy (konajúce v tomto duchu doby) často nemajú chuť a ani záujem vychovávať skutočných expertov, ktorí danú problematiku poznajú naozaj do hĺbky, pretože si to vyžaduje čas a peniaze (investíciu do ľudí). Všetci by všetko radi instantné v štýle: čo potrebujem, to kúpim. A podľa toho často rovnako povrchní manažéri radšej skúmajú, či na trhu nie je niekto, kto tieto ich požiadavky zázračne a rýchlo naplní – hľadá sa tzv. hotový človek.
Lenže takých ľudí je na trhu v skutočnosti veľmi málo. A, naopak, tých, ktorí požadovanú rolu vedia na výberom konaní pomerne presvedčivo zahrať, je viac než dosť. A tak často aj firmy, skôr či neskôr, tiež zistia rozdiel medzi tým, čo im bolo nasľubované, a čo naozaj „nakúpili“. A nezriedka musia výber znova opakovať. Míňajú čas aj peniaze, ale efekt sa nie a nie dostaviť. V tomto prípade je však problém jednoznačne na strane firmy, resp. jej manažérov, ktorí si naivne (a pohodlne) mysleli, že povrchná doba si vyžaduje povrchné riešenia. Uverili ilúzii, že všetko sa dá kúpiť a že hotoví odborníci čakajú (v zástupe) na trhu, kým ich (konečne) niekto osloví…
Systematické budovanie firmy, dlhodobá príprava ľudí a nastavenie takých podmienok, aby sme ich dokázali udržať, však predstavuje podstatne náročnejšiu métu než takýto neustály kolobeh prijímania a prepúšťania! Nie je to len aplikácia zopár od reality odtrhnutých a nekoordinovaných rád z príručiek, skôr naopak. Je to systém práce s ľuďmi, je to podniková kultúra, je to angažovaný a profesionálny štýl riadenia, kde na osobnej aj odbornej príprave ľudí záleží!
Systém prijímania nových zamestnancov je len jedným z príkladov, kde vidíme úskalia výberu vhodného zamestnanca. Mohli by sme povedať, že je logické, že adept sa snaží presadiť rukami-nohami; na druhej strane by tiež malo byť logické, že firma tak dokonale pripraví výber, že všetko irelevantné odfiltruje a na náročných otázkach uchádzača (nezávisle od výšky jeho sebavedomia) dokonale preverí.
Vysoké sebavedomie pre všetkých?
Snaha o vysoké sebavedomie je nepochybne fenoménom dnešnej spoločnosti. Vidíme ho nielen na manažérskych školeniach či psychologickom poradenstve, ale aj v športe, televízii či reklame. Ako príklad je možné uviesť reklamu v štýle „vy si zaslúžite viac“, ktorá je adresovaná plošne všetkým, ktorí ju počúvajú. Samozrejme, bez ohľadu na to, kto čo urobil, povedal, dosiahol, resp. či to bolo dobré, alebo zlé, primerané, alebo úplne uletené. A takýchto príkladov by sa dalo nájsť viac než dosť. Mohli by sme aj povedať, že vysoké sebavedomie sa dnes do spoločnosti nalieva doslova vedrami, a to často úplne plošne, bez akejkoľvek selekcie.
V tomto prípade nemôže byť ani reči o primeranosti, pretože stav, v ktorom sa príjemcovia tejto agendy nachádzajú, sa vôbec nevyhodnocuje. Lenže kam vlastne takéto psycho-kampane či aktivity vedú a čo je ich výsledkom?
Vysoké sebavedomie, najmä to, ktoré nie je ničím reálne podložené, často smeruje až k arogancii, narcizmu, resp. drzosti. Snaha o sebapresadenie ide na úkor iných a často rozbíja nielen tímovú prácu, ale aj vzťahy všeobecne. Snaha presadiť len seba a svoje záujmy sa síce často zdôvodňuje tým, aby ste nekompromisne sledovali len svoj úspech a šťastie, avšak takýto spôsob presadzovania seba samého často prináša pravý opak – (seba)izoláciu, nepochopenie a konflikty, a teda často – a logicky – opak je pravdou.
Takým veselým príkladom zameranosti na seba sú často vrcholoví športovci. Ich cestu napríkladna olympijské hry sledujú desiatky tisícok ľudí, ktorí im fandia ako zástupcom Slovenska, prežívajú s nimi ich radosti a pády. A keď sa títo športovci – často aj nie s veľmi úspešným výsledkom – ocitnú pred kamerou, tak na odpoveď na otázku, ako to prežívali oni, s nadhľadom odpovedia: Užil(a) som si to! – Vyzerá to tak, že to, čo pre fanúšikov bola reprezentácia vlasti (vyšší zmysel) na špičkovom podujatí, to pre samotného adepta bol (iba) príjemný adrenalínový zážitok!
O čo príjemnejšie je však vidieť iný príklad – hoci aj mladú osobu, ktorá po víťaznom podujatí spontánne, autenticky a s pokorou vyzná, že je šťastná, že dosiahla tento úspech a že tento úspech nepatrí len jej, a ktorá sa jedným dychom s úctou a rešpektom vyjadruje aj o svojej konkurencii! Vidno, že samotné hodnotenie je vyvážené, myslí aj na tých, ktorí jej k úspechu pomohli, a korektne hodnotí aj svojich konkurentov…
Každý by sa mal zamyslieť nad tým, čo chce vlastne dosiahnuť. Či je to túžba po sebapresadení za každú cenu, alebo snaha žiť vyvážený a šťastný život. Kde človek na jednej strane systematicky a vytrvalo pracuje na svojom osobnom a odbornom raste, pričom sa nedá zlákať rôznymi skratkami, dopingom, resp. až psycho-drogami. Veľmi dôležité je to, aby si uvedomil, že jeho osobné šťastie závisí aj od toho, ako sa správa k iným. A tiež to, že veľké projekty a ciele sa zvyčajne dosahujú spoločne, v dobre motivovanom a riadenom kolektíve.
Vysoké sebavedomie ako prekážka odborného rastu?
Vzťah primeranosti reálnych schopností a sebavedomia však nie je dôležitý len pri dosahovaní cieľov. Je dôležitý aj pri odbornom raste, pretože človek zvyčajne pred tým, ako je schopný presvedčiť iných, musí presvedčiť sám seba. Lenže ak iných presviedča o tom, že je lepší, ako v skutočnosti je, má on sám ešte vôbec reálnu predstavu o svojich schopnostiach?!
Sokrates, ktorý bol veľmi múdry a vzdelaný muž, raz povedal:„Viem, že nič neviem.“ Dnes by niektorí určite povedali, že mu chýbalo vyššie sebavedomie a že sa podceňuje. Lenže, ako je známe, Sokrates to myslel ináč. Čím viac sa vzdelával, tým viac poznal, koľko vecí ešte nevie, a preto vystupoval takto skromne, s pokorou. Tento postoj je však zároveň postojom človeka hladného po informáciách a vedomostiach. Vidí, koľko vecí ešte nevie, koľko možností je tu pre jeho ďalší odborný rast!
Naopak, človek s vysokým sebavedomím je na tom opačne. Je presvedčený, že (napr. na spomínanom výbere) vie všetko, čo sa od neho vyžaduje, a že je zo všetkých kandidátov najlepší. Je však toto postoj človeka, ktorý si s pokorou uvedomuje svoje nedostatky a ktorý je pripravený každodenne na nich pracovať? Nie je používanie takýchto urýchľovačov a dopingov vo svojej podstate drogou, ktorá navodí stav osobnej exkluzivity a rýchleho úspechu bez toho, aby na to tento človek reálne osobne a odborne dozrel? A nie je takáto „droga“ z dlhodobého hľadiska škodlivá?
Dunningov-Kruegerov efekt
Táto problematika nie je len témou rôznych internetových diskusií, kde sa zvyčajne hodnotia tie negatívne prejavy, ktoré bežne vnímame v spoločnosti. Zaoberá sa ňou aj renomovaná štúdia popisujúca tzv. Dunningov-Kruegerov efekt, ktorej autori za dosiahnuté výsledky dostali Nobelovu cenu. Táto štúdia hovorí o tom, že menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti v porovnaní s ostatnými výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon. Naopak, kvalifikovaní ľudia často podhodnocujú svoje schopnosti a preceňujú silu ostatných. Je zaujímavé, že ak účastníci testu dostali informáciu o výsledkoch a mali možnosť znova ohodnotiť svoj výkon, podpriemerní ľudia svoj výsledok nezmenili. Nadpriemerní svoj odhad upravili tak, aby bol bližšie k skutočnosti. Boli teda objektívnejší pri hodnotení svojich výsledkov, avšak stále preceňovali schopnosti iných.
Dunningov-Kruegerov efekt
V komentári k výsledkom štúdie sa tiež uvádza komentár, ktorý je veľmi podobný tomu, ktorý sme už skôr uviedli v spojitosti s výrokom od Sokrata: „Ak máme málo vedomostí z danej oblasti, nedokážeme reálne vidieť svoje nedostatky a zhodnotiť svoje zručnosti. Odborníci majú dostatok skúseností, a vedia čo ešte nevedia, a preto sa podceňujú.“
Záver
Z uvedeného vyplýva, že iba vtedy dokážeme vhodným spôsobom korigovať svoje správanie a pracovať na sebe, ak si dokážeme uvedomiť reálny stav svojich schopností, svoje silné aj slabé stránky, svoju reálnu úroveň vedomostí v tej-ktorej oblasti. Je to podobné ako pri doktorovi, ktorý musí dobre poznať stav pacienta, aby nasadil správnu liečbu. A je to podobné aj manažérovi, ktorý vie prijať správne opatrenia iba vtedy, ak dobre pozná firmu, za ktorú je zodpovedný. A asi sa tiež zhodneme na tom, že je dôležité, aby daný doktor či manažér mali okrem správnych informácií aj čo najväčšie vedomosti a prax v oblasti, za ktorú sú zodpovední!
Tento aspekt má aj svoje biblické pozadie, pretože iba vtedy, keď si uvedomíme svoje chyby a zlyhania, ich môžeme skrze pokánie napraviť. Poučiť sa, ísť ďalej a rovnaké chyby viac neopakovať.
Preceňovanie vlastných schopností a až príliš sebavedomé – arogantné, drzé či narcistické správanie nás nielenže nevedie k náprave, ale stáva sa prekážkou ďalšieho odborného aj osobného rastu a zároveň aj zhoršuje náš vzťah k ľuďom okolo nás. Z tohto pohľadu je možné konštatovať, že vysoké sebavedomie, a najmä jeho plošné presadzovanie v spoločnosti, môže narobiť danej osobe (ale aj jej okoliu) viac škody ako úžitku.
Viacerí autori, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, hovoria o tom, že je potrebné hľadať zlatú strednú cestu. Je dôležité vedieť sa prezentovať, ale ešte dôležitejšie je mať čo prezentovať. Odborný a najmä osobný rast si vyžaduje veľa času, štúdia, ako aj praxe ako aj cieľavedomého úsilia, pokory a vytrvalosti. Akákoľvek snaha o zrýchľovanie tohto procesu je často skôr na škodu ako na úžitok. Nedajme sa preto zmámiť rýchlou a širokou cestou zameranou na dosahovanie krátkodobých a povrchných cieľov vo svete komerčných, resp. osobných záujmov, kde tí druhí sú len prostriedkom (zdrojom, resp. nástrojom) na naplnenie týchto cieľov!
Poctivá príprava a poctivá práca, spojená s pevným hodnotovým zameraním, sa z dlhodobého hľadiska vždy oplatí!
P.S.: V nasledujúcom článku si povieme niečo o tom, ako rýchlo (a tiež prečo) sa myšlienka o vysokom sebavedomí dostala medzi kresťanov – a koľko škody tam napáchala…
Jaroslav Mervart
Ilustračné foto: pixabay.com
