Kto sa v tomto mesiaci pozrel na webovú stránku našej cirkvi (www.ecav.sk), mohol si prečítať Vyhlásenie k inštalácii biskupov… a z neho sa dozvedieť prekvapujúcu skutočnosť, že pred inštaláciou vo Zvolene – takmer týždeň vopred – prišlo anonymné oznámenie o nástražnom systéme, ktorý má vybuchnúť v kostole. Najskôr malo prísť oznámenie v utorok na BÚ ZD vo Zvolene, potom v stredu aj na políciu. Čitateľ si môže domýšľať podľa ľubovôle, čo asi tak v anonymnom oznámení stálo. Najskôr sa mu asi vybavia rôzne správy o bombových náložiach vo vlakoch, na staniciach alebo na štadiónoch, ktoré pozná z príležitostných správ v masmédiách. Potom sa vo vyhláseniach spomínajú nejaké konkrétne výsledky vo vyšetrovaní, následne hrozba autorovi anonymu, ak bude vyšetrený, a nakoniec je z toho konštatovanie, ktoré znie: „Vyhrážanie sa vlastným…“ Takže predsedníctva našich ústredných orgánov, ktoré Vyhlásenie podpísali, autora ešte nepoznajú, ale vedia, že ide o člena našej cirkvi; alebo to „vlastným“ znamená národnosť, prípadne štátnu príslušnosť?

Po prečítaní vyhlásenia sa mi začali v mysli hromadiť otázky, ktoré aspoň v malej časti chcem uviesť. Teda: Ktorý človek by plánoval umiestnenie nástražného systému a niekoľko dní vopred by to oznamoval organizátorom i polícii? Nie je to vždy tak, že ak niekto chce niečo prekaziť, urobí ten anonymný oznam tesne pred začiatkom podujatia, aby ho polícia musela skutočne zastaviť? Aká čudná myseľ stojí za oznamom, že do uzavretého kostola bude v nasledujúcich dňoch umiestnený nástražný systém? To by chcel dotyčný dokazovať svoju genialitu, že na miesto, ktoré od chvíle oznámenia určite začne polícia strážiť, predsa len umiestni svoj nástražný systém? Alebo ho tam donesie vo chvíli konania a sám sa zmení na samovražedného atentátnika? To oznámil preto, aby polícia kontrolovala a preverovala ostatných –, a teda aj jeho samého? Čo je toto všetko za slabomyseľnosť? Nie je to priamy doklad chorej mysle? Nebohý brat Bohdan Hroboň, farár v Martine, nám raz rozprával o naivite ich hostí z USA, ktorí vo svojej nepozornosti a chaose vyhodili s inými nepotrebnými vecami do odpadového koša aj svoje cestovné pasy. Potom, keď potrebovali pasy, začali ich hľadať a hroziť sa, že ich nemajú. Nakoniec ich našli medzi odpadovými papiermi v kotolni. Následne začali rozprávať o veľkej Božej milosti a vďačne sa modliť, že ich Pán zachránil. K tomu brat farár poznamenal niečo v tom zmysle, že nahradiť svoju neporiadnosť a nepozornosť oslavou Hospodina mu pripadá ako prehnané prekrúcanie zbožnosti. Táto spomienka sa mi vynorila z pamäti, keď som čítal Vyhlásenie k inštalácii…

Ak sa teda aj našla taká chorá myseľ, ktorá anonym napísala, ak polícia preverovala vstup do kostola a pracovala na zabezpečení zhromaždenia, hoci pre normálne uvažujúceho človeka je to od základu neuveriteľné, potom by naši noví predstavitelia mohli dokázať aspoň trocha normálnej súdnosti, a nie prechádzať k rečiam o „vlastných“, o odvahe, o milosti a démonizovaní. Všetko mi to znie ako prázdne exaltované reči. Načo rozprávať o hrozbe, ktorá ani hrozbou poriadne nemohla byť po tom, čo sa všetko udialo tak, ako bolo plánované bez najmenšieho náznaku nepokoja?

Niekedy som sa usmieval, že to medzi nami má známky kabaretu. Toto už kabaret nemôže byť. Toto má všetky známky grotesky.

Daniel Midriak

ilustračné foto: pixabay.com