2. slávnosť veľkonočná
„Oko mi hynie pre moju úbohosť; vzývam Ťa každý deň, ó, Hospodine, vystieram k Tebe svoje dlane. Či urobíš div na mŕtvych? Či tiene vstanú Teba chváliť?“
Ž 88, 10 – 11„I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli. On im riekol: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci!“
L 24, 24 – 25
Teraz je na mieste opodstatnená otázka o viere – z čoho tá moja viera pramení. Ako vidíme u evanjelistu Lukáša, viera sa tu nemala objaviť z ničoho nič, ale preto, že tu bolo a je Božie konanie. O ňom svedčia svedectvá prorokov, počnúc od Mojžiša. Sám mal osobné stretnutie s Bohom, aj keď Ho nevidel takého, aký je. Počul Boží hlas, mal so sebou dosky Božích prikázaní popísané Božím prstom, znamenia, Božiu starostlivosť a vedenie. Bol tým, ktorý začal písať Božie zjavenie, bol prorokom a svedkom o Božom konaní. Je to pre nás niečo významné?
Vo svete je mnoho ľudí, ktorí vedia písať, ale aký to má dopad na mňa, na moju prítomnosť, budúcnosť? Iste, pero niektorých ľudí je veľmi presné a presvedčivé v opisovaní toho, čo zažili alebo po čom túžia či o čom snívajú. Ľudská myseľ je však, žiaľ, obmedzená a neposkytuje nám dokonalosť v myslení. Dokonca ani vedci, ktorí sa prejavujú ako bystrejší, všímavejší, vnímavejší, pozornejší, logickejší a ešte neviem akí, približujúci sa vo svojom pozorovaní Božieho diela k realite, predsa len nedokážu Božie dielo v celej realite postihnúť a neraz sa aj zmýlia a pozorované zle vyhodnotia.
Pozorovania a pokusy však bežia ďalej, rovnako aj teórie, ktoré potom môžu prechádzať do filozofií, rôznych -izmov a propagánd, kde však už nie je podstatná skutočnosť, realita, pravda, ale snaha presadiť svoje úmysly. My však z milosti Božej môžeme byť napojení na pozorovanie tých, ku ktorým sa zrozumiteľne prihovoril Stvoriteľ sveta. Nejde o správu či svedectvo z druhej ruky, ale o osobné pôsobenie v človeku, ktorý je uspôsobený na slovo viery, a toto hovorí, píše a, samozrejme, podľa toho slova aj žije.
Hovoriť o vzkriesení vo svete, kde sa toto nedeje, je dosť odvážne až hraničiace s nejakým osobným zaslepením či fanatizmom, kde človek stráca svoju racionalitu a slepo čosi prijíma. Toto sa však nedeje pri viere, o ktorej hovoril Pán Ježiš svojim učeníkom. Viera kresťana nie je slepá, nie je fanatická ani nerozumná. Stačí ju len mať na základe slova, svedectva počutého či písaného. Kresťanská viera pramení z konania Boha, z konania v Ježišovi Kristovi. Vzkriesením, zmŕtvychvstaním sa Ježiš, Majster, dokázal Pánom.
Slová, ktorými dovtedy vyučoval, sa po zmŕtvychvstaní ukázali ako pravdivé, platné a záväzné. Prečo? Preto, lebo to, čo Pán Ježiš prv povedal, sa o určitý čas skutočne odohralo. Cez kríž a smrť prišlo ku zmŕtvychvstaniu. A sú tu tí, ktorí to potvrdzujú vlastným svedectvom: anjeli, ženy, učeníci. Oni dokonca Pána Ježiša, teraz už zmŕtvychvstalého, opäť vidia, On je živý, prejavuje sa ako živý, žije ako živý, ktorý má život v sebe.
To, čo Pán Ježiš o sebe učeníkom povedal, sa naplnilo. Teda ten, kto verí v Jeho osobu, Jeho dielo, má to, o čom Pán Ježiš hovoril a čo sa stalo to realitou. Pán Ježiš sa takto už dokázal pravdivým a dôveryhodným. Poznali to prvé ženy, učeníci a toto poznanie beží po celej zemi. Kto dnes povie, že Ježiš je bezvýznamný, v skutočnosti nepozná to, čo by poznať mal. Je osobnou tragédiou človeka, ktorý nevidí nesmiernu skutočnosť v osobe Pána Ježiša Krista.
On, pravý Boží Syn, vošiel do svojho stvorenia a zasahuje do behu dejín. Človek je, žiaľ, kráčajúci do záhuby, aj keď o tom nevie. Je tu však Stvoriteľ, ktorý povolá nielen jedného, Abráma, ale skrze neho aj ďalších. Je tu vyvolený Boží ľud, ktorý podľa proroctiev mal očakávať Mesiáša, a tak pri niektorých aj bol poznaný v osobe Ježiša Krista.
Kto nepozná v Ježišovi Pána, je nerozumný a lenivý srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci do Jeho príchodu pre Boží ľud. Je tu kritika pre spoločenstvo Izraelcov, Židov. Ale je tu aj osobná výzva pre každého človeka, aby počul Toho, ktorého slovo platí na život a na smrť, lebo taký je dôsledok osobnej zodpovednosti každého.
Evanjelista Ján hovorí o svojom svedectve, že je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a veriac, aby ste mali život v Jeho mene. Poznal slová prorokov, poznal slová a dielo Ježiša, a veril. Veril tak, že napísal evanjelium a z jeho evanjelia mnohí prichádzajú ku viere. Či už je človek zo Židov alebo z iných národov, z iných náboženstiev, slovo viery platí pre všetkých.
Apoštol Pavel v Liste Rímskym napísal, že Židom boli zverené slová Božie. A z tohto pokladu čerpáme aj my, aby sme vedeli o svojich koreňoch viery, ktoré priniesli v osobe a diele Pána Ježiša, Zmŕtvychvstalého, požehnanie v podobe Božej milosti pre hriešnika kdekoľvek na zemi. Božie stvorenie je skutočnosťou, človek žijúci vo svojich hriechoch je skutočnosťou, ale aj zmŕtvychvstanie Ježiša, Božieho Syna, je potvrdením toho, že Boh sa priznáva k svojmu stvoreniu a zabezpečil mu vykúpenie z hriechov. Je tu vzkriesenie k životu a odpustenie hriechov.
Verím, ako nás učí apoštol Pavel v Liste Efezským – lebo som počul slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse a uveril som v Neho, bol som spečatený zasľúbeným Duchom Svätým, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, aby sme ako Jeho vlastní boli vykúpení na chválu Jeho slávy. Amen.
Modlitba
Svätý Bože, ďakujeme, že po vzkriesení Pána Ježiša už nemusíme žiť v otroctve hriechu, ale máme milosť na konanie pokánia, keď si ako hriešnik uvedomím svoju hriešnosť a som ochotný podľa Tvojej moci a milosti vyznávať svoje hriechy a prijímať od Teba odpustenie, lebo Tvoja smrť a vzkriesenie sú pre mňa a moju budúcnosť rozhodujúce. Prosíme, vierou v Teba a Tvoje dielo nás zmocňuj svojím Svätým Duchom, použi si svoje slovo, aby sme boli rozumní a ochotní srdcom veriť Tvojim slovám a byť jeho nástrojmi pri šírení záchrany z moci hriechu a smrti. Osláv sa na nás, Pane Ježiši. Amen.
Mgr. Marek Tomčik
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: pixabay.com
