V článku „Rúško ako symbol?„ od brata farára Štefana Jahelku v týždenníku Lutherus č. 16/2020 som našiel zaujímavé slovné spojenie: „všeobecný deň pokánia v evanjelickej cirkvi„. Veľmi ma zaujalo. Ináč s celým článkom úplne súhlasím, toto pokladám za jediné charakterné a rozumné riešenie. Niečo podobné sa však v nedávnej minulosti z iných dôvodov už stalo v zdegenerovanej podobe.
Východný dištrikt Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku zorganizoval „Deň zmierenia„. Malo tu dôjsť k zmiereniu a odpusteniu za útrapy z obdobia 2. svetovej vojny, krivdy komunistickej éry i ospravedlnenie sa židom. Realizovalo sa to však všeobecne, formálne, jednoducho: farársky. Iróniou bolo, že sa ospravedlňovali tí, ktorí v tom čase ani nežili, a tí, ktorí mali čo povedať a spolupracovali napr. s ŠtB, nepovedali ani slovo, zostali v úzadí. Všeobecné, formálne, teatrálne, veľavravné farárske vyhlásenie.
Bratov farárov a hlavne emeritného biskupa VD Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Mgr. Slavomíra Sabola asi bolo treba poučiť, čo je pravé pokánie a zmierenie. Nie nejaké formálne, nič alebo málo hovoriace vyhlásenie, ale jasné priznanie a vyznanie hriechu, prosba o odpustenie a sľub, že svoj život napravíme. Krásnym príkladom je Zacheus (L 19, 8). On dobre vedel, čo urobiť. Vedel, koľko bije, neskrášľoval sa, ale povedal rovno: Polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal, vraciam mu štvornásobne. Hriech priznal a naprával. To je pokánie.
Keď hovoríme o všeobecnom dni pokánia, tak to má byť pokánie ozajstné, pravé. Priznanie podvodov, machinácií, krádeží i ďalších hriechov a špinavých praktík v cirkvi. Veci jasne pomenovať, vyšetriť a prijať opatrenia na nápravu. Ináč je to formálne a zbytočné. Dôrazne upozorňujem, že nejaké, aké-také zmierenie naoko, len aby sa nepovedalo, nemá zmysel. S hriechom sa nejedná! Hriech treba z cirkvi vylúčiť, je vysoko infekčný, horší ako koronavírus. Tento hriech nás môže zničiť.
Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku je dnes pre mnohých, zdôrazňujem, pre mnohých absolútne nevierohodná. Treba jasne povedať, že niektorí ju menia na peleš lotrov. Hriech nás delí. Opakovane bolo opísané, ako generálny dozorca brat Brozman pri voľbách podvádzal. Lajdácky pracovali kandidačné porady a vlastne tiež podviedli. Neuveriteľne posledný klinec do rakvy svojho charakteru pribil brat generálny biskup Eľko. Vo svojom príhovore na internetovej stránke Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku dňa 8. 3. 2020 na tému „bdieť„ hovorí toto:
„Milí moji, štvrtý prst z našej vízie na päť prstov má pomenovanie bdieť. Hovorí o bdelosti a on evokuje otázku, akú cirkev chceme, aké prostredie v cirkvi chceme, či chceme takú cirkev, kde sa dlhodobo píše o ľuďoch, ktorým nebola dokázaná žiadna vina, ako o darebákoch, alebo či chceme cirkev, kde platí prezumpcia neviny, či chceme cirkev, v ktorej ak niekto spáchal nejaký čin, môže byť obvinený a vyviniť sa z neho, alebo môže mu byť dokázaná vina a má byť potrestaný. Chceme takú cirkev, v ktorej jestvujú dva režimy pre vyvolených a nie vyvolených? My chceme jednu cirkev spravodlivú, čestnú a férovú. Poďme takúto cirkev budovať.„
Podľa brata generálneho biskupa Eľka sa v cirkvi vlastne nič nestalo, niekto len vymýšľa kauzy. Nič nie je dokázané. Ako môže generálny biskup takto hrubo klamať a zakrývať špinu? Čo je to za charakter? Nestačí neodovzdané kompletné účtovníctvo Reformaty vrátane elektronickej formy, nestačí znalecký posudok Ekonomickej univerzity, výsledky daňovej kontroly, výsledky synodálnej komisie vyšetrujúcej spoločnosť Reformata, spol. s r. o., ktoré jasne hovoria o hrubých porušeniach zákona a synoda tento dokument prijala?
Nestačí zbavenie funkcie dištriktuálneho dozorcu Daniša generálnym cirkevným súdom? Nestačí konštatovanie Okresného súdu v Bardejove ohľadne Sigordu a hrubého podvodu, ktorý sa tu stal? Ako to ešte treba dokázať? Brat generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Mgr. Ivan Eľko, neklamte, z vašich úst to nie je po prvýkrát! Hrubo klamete, až sa hory zelenajú. Áno, darilo sa kryť nečisté praktiky v cirkvi aj cez prokuratúru. Sme na Slovensku a, žiaľ, máme tu aj skorumpovaných sudcov, prokurátorov vrátane bývalého generálneho prokurátora.
Čo všetko aj v štáte vyšlo najavo! Temné sily si pomáhajú, chcú sa udržať. Lenže nastala zmena, špina vyplávala na povrch. Dnes sa z reality desíme v štáte i v cirkvi.Teraz vyšetrovacie orgány dostali pokyn konať v kauze spoločnosti Reformata, ktoré temné sily kryli. Krajský prokurátor v Bratislave konštatoval porušovanie zákonov, uložil vydať uznesenie o začatí trestného stíhania pre zločin krátenia dane a poistného v spoločnosti Reformata! Konečne! Prípad sa otvára a iste na svetlo sveta vyplávajú nové skutočnosti.
Prípad sa nepodarilo zamiesť pod koberec. A akú cirkev, brat generálny biskup Eľko, chceme? Veľmi zlá otázka nehodná generálneho biskupa. Odpoviem, že nie je dôležité, čo my chceme, ale aká má byť podľa Božieho slova. Toto je dôležité. Nemýľte si pojmy s dojmami. Definovaná je v Liste Efezským 5, 25: bez vrásky a poškvrny, svätá a bez úhony. Cirkev má byť domom modlitby pre všetkých. Cirkev nás má formovať na obraz nášho Stvoriteľa a nie na obraz diabla a jeho spôsobov.
Dnes sa mnohí evanjelici desia z toho, čo sa v cirkvi deje a kam sa uberá. Volajú po obnove. Duchovenstvo je v hroznom stave. Česť výnimkám. Niektorí biskupi a duchovenstvo nestáli verne na stráži hradieb Jeruzalema. Boli lajdáci, žili všelijako, nevideli hriech v cirkvi, nepočuli. Oni len kázali. Nemali a nemajú chrbticu. Proti zlu sa nepostavili, pravdu nehľadali zo strachu či za judášsky groš. Charakter im nič nehovorí. Kade vietor, tade plášť. A takých si aj volili do čela. Tak aj tvoria a upravujú zákony na svoj obraz v snahe udržať sa pri moci. To je dôvod hanby pre mnohých, opakujem, mnohých evanjelikov.
Časy sú vážne. Obraciam sa s výzvou na všetkých čestných a verných. Zobuďte sa, vytrvajte! Vážení duchovní, nebuďte len všeobecnými náboženskými tárajmi bez chrbtovej kosti, bez charakteru. Unavujete okolie, takých pravá cirkev ozaj nepotrebuje. Od nich ani obnova cirkvi či spoločnosti nepríde. Od takých aj rozumní ľudia utekajú, ich zvesť slova zamietajú, neveria im. Takíto majú vychovávať novú generáciu? Čo z toho bude? Ľudia vyznávajúci slovom, hrubo zapierajúci vieru životom? Tých potrebuje len naša súčasná cirkevná vrchnosť. Otvorte oči, zamyslite sa, komu budete slúžiť. Nebuďte len divákmi, ale buďte ľuďmi pravdy. Hľadajte pravdu. Inak prehráte svoj životný zápas, za svoju zbabelosť sa raz budete hanbiť. Za našu cirkev i krajinu sa modlime, za jej nápravu a čistotu treba bojovať.
doc. MUDr. Imrich Lukáč, CSc.
generálny dozorca Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (2012 – 2018)
článok zverejnený so súhlasom autora
ilustračné foto: pixabay.com
