Druhá slávnosť veľkonočná
Kde reč je o Tebe
a láska v srdciach vzplanie,
tam staneš uprostred,
ó, vzkriesený náš Pane!
Ach, staň i medzi nás
a posilň slabých slovom –
žiť v stálom pokání
a v živote tak novom! Amen.
„Ježiš im riekol: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! Či to Kristus nemusel pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“
L 24, 25 ̶ 26
Ťažko si vieme predstaviť zmätok v mysliach a srdciach Ježišových učeníkov, keď počuli prvé správy o Jeho vzkriesení. V uplynulom týždni prežili toho toľko, že to bolo nad ich ľudské možnosti. Najprv sa museli zmieriť s hroznou, pre nich neznesiteľnou skutočnosťou, že Ten, v ktorého oni dúfali, bol zavrhnutý a opustený, že Ho týrali a ponižovali a nakoniec ukrižovali ako zločinca. Verili o Ňom, že je zasľúbeným Mesiášom, že prišiel vyslobodiť svoj ľud ̶ a teraz je všetkým nádejam koniec. „A my sme úfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.“
Z týchto slov môžeme vycítiť veľké sklamanie učeníkov. A ešte sa ani nestačili vyrovnať so skutočnosťou Ježišovej smrti a už tu bol nový otras. Prišli prvé správy: Ježišov hrob je prázdny. Jeho telo zmizlo. Tí nepriatelia Mu ani v hrobe nedali pokoja! Ženy však tvrdili, že Ježiš žije. Mária Magdaléna Ho vraj videla. Je to lákavá správa. Či tomu možno veriť? Nemali na to dosť odvahy. Ich viera v Ježiša bola dosť otrasená. Dvaja z týchto učeníkov odchádzajú preč z Jeruzalema. Evanjelista hovorí, že mestečko Emauzy bolo vzdialené od Jeruzalema asi na 60 honov, to znamená asi 11 až 12 km.
Nevieme presne, kde toto mestečko ležalo, ale meno Emáuzy nám naznačuje, že tam bol teplý prameň. Možno si išli oddýchnuť a nabrať síl. Cestou do Emáuz sa k nim pridal neznámy pútnik. So súcitom sa ich spýtal, prečo sú takí smutní. Odpoveď učeníka Kleofáša je vzrušená a vášnivá. Počuť z nej ozvenu veľkej viery, ktorú títo mužovia mali v Pána Ježiša, ale počuť v nej aj katastrofálny zlom, ktorí prežili v posledných dňoch. S Ježišom pochovali všetky svoje nádeje. A teraz začína hovoriť neznámy spolupútnik. Jeho slová na začiatku vôbec nie sú milé, príjemné.
To, čo On hovorí, nie je prejav sústrasti. On učeníkov najprv kára, napomína: „Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť…!“ To sú tvrdé slová. Sotva by sme sa my odvážili povedať takéto slová neznámym ľuďom, ktorých náhodou stretneme, alebo aj našim priateľom a známym. Ale učeníci takéto slová práve potrebovali, aby sa spamätali zo svojho citového vzrušenia, ktorým sa dali unášať, a začali jasne, triezvo uvažovať a všetky udalosti, ktoré prežili, si dali do súvisu s Písmom svätým.
Keď neznámy takto otriasol stiesnenú náladu, začal im vykladať v Písmach všetko, čo bolo o Ňom, počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov. Je to jasne cielené štúdium Biblie, v ktorom im cituje prorocké predpovede o tom, že Mesiáš musel podľa Božieho určenia prejsť cez toto utrpenie, a tak vojsť do svojej slávy. Vysvetľoval im tie miesta, ktoré hovorili o Ježišovom utrpení, ale aj o oslávení. Všetko, čo sa stalo, predpovedal Boh skrze prorokov. Či to Kristus nemusel pretrpieť, a tak vojsť vo svoju slávu?
Musel, lebo taký bol Boží plán spasenia ľudstva. Toto vysvetlenie malo na učeníkov putujúcich do Emáuz silný účinok. „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ Tak si na to spomínali neskôr. Hovoril ako ten, ktorý má moc, a nie ako farizeji a zákonníci. To sa v tomto prípade opäť potvrdilo. Rozprávali sa s niekým, kto vykladal Písmo pravdivo, presvedčivo, s plnou autoritou. Učeníci Ho spoznali až neskôr, keď prišli do Emáuz a zasadli k spoločnému stolu. Poznali Ho podľa lámania chleba.
Spomenuli si na to, ako s nimi sedel pri poslednej večeri pred svojou smrťou a ako vtedy podobným spôsobom lámal chlieb, požehnával ho a podával im ho so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva.“ Už viac nepochybovali: bol to ich Majster a Pán, ktorý bol ukrižovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych.
Čo nám Pán Boh chce cez tento príbeh povedať? Predovšetkým to, že Ježiš Kristus je nám stále blízky. Aj vtedy, keď si to nemyslíme, keď to nečakáme. Je spolupútnikom nášho života. Pozná naše starosti, naše trápenia a bolesti a vždy je nám ochotný pomáhať. Samozrejme, že pozná aj naše slabosti, naše neprávosti a naše hriechy. Vie o našej malej viere. Pred Ním nemôžeme nič ukryť a nijakým spôsobom sa vyhovoriť.
Slová Pána Ježiša sú plné lásky a milosti, no niekedy potrebujeme aj slová napomenutia a pokarhania, najmä ak nedokážeme žiť podľa Božej vôle. Musíme prosiť Pána Ježiša, aby nám otvoril myseľ a rozum, aby sme chápali Písmo aj vtedy, keď počujeme zo slova Božieho pokarhanie, aby sme sa nepohoršovali, aby sme sa necítili urazení, aby sme sa možno nehnevali ani na slova Božieho kazateľa, ak nám toto Božie pokarhanie tlmočí, ale aby sme sa pokorili a uznali svoje nedostatky pred Bohom.
Ešte niečo si všimnime na tomto príbehu o učeníkoch, ktorí idú do Emáuz. Hneď na začiatku sme si povedali, že boli takí duševne rozorvaní, že hľadali v Emauzoch najskôr odpočinok. Chceli byť mimo dejiska týchto udalostí, ktoré ich tak veľmi znepokojovali. Bol to akýsi pokus o útek. Nepostupovali cestou riešenia ťažkých problémov, ale chceli sa od nich jednoducho oslobodiť, zabudnúť na ne. To nie je správna a dobrá cesta, ako máme prekonávať svoje ťažkosti. Šťastím pre tých učeníkov bolo, že ich Pán Ježiš nezanechal samotných, ale že sa k nim pripojil a pomohol im.
Aj my máme iste niekedy také chvíle, keď sa nám zdá, že naše životné ťažkosti sú také veľké a neznesiteľné, že by bolo najlepšie pred nimi nejako ujsť a skryť sa. Nájsť v živote také miesto, kde by nám všetci dali pokoj, kde by nám vonkajšie pomery pomohli k tomu, aby sme na všetko zabudli. Takýto útek je len zdanlivou pomocou. Nech ideme kamkoľvek, nech robíme čokoľvek, svoje problémy a starosti ponesieme so sebou. Najlepšia cesta je zveriť sa so všetkým Pánovi Ježišovi Kristovi – On má to najlepšie porozumenie. On nám pomôže. Možnože nás aj pokarhá, ale celkom iste nás neopustí a pomôže nám.
Je dojímavé čítať nakoniec prosbu učeníkov: „Pane, zostaň s nami…“ A toto všetko by sme mali robiť nielen raz do roka, keď sú veľkonočné sviatky, ale každú nedeľu, keďže nedeľa je dňom Pánovho vzkriesenia. „Pane, zostaň s nami…“ Na túto prosbu Pán Ježiš odpovedal kladne. Vošiel teda, aby zostal s nimi! On iste zostane aj s nami a dá nám svoj pokoj. Amen.
Modlitba
Vzkriesený Pane Ježiši Kriste! K Tebe prichádzame aj v túto chvíľu, keď sa chceme poďakovať za to, že môžeme v Teba veriť. Odpusť nám, Pane, keď niekedy pochybujeme. Tak ako si sa prihovoril ustráchaným učeníkom, ktorí utekali z Jeruzalema preč, prihovor sa aj nám vtedy, keď sme tiež ustráchaní a ubolení. Ty si posilnil ich vieru aj tým, že si ich napomenul a poukázal na to, že sa všetko muselo tak stať. Napomeň aj nás, daj nám poznať Tvoju vôľu aj s nami. Pane, Ty si zostal s učeníkmi, keď Ťa o to prosili, a tak Ťa prosíme: Zostávaj aj s nami, lebo to veľmi potrebujeme. Daj nám pevnú vieru, že si spolupútnikom každého z nás a že sme v Tvojej ochrane v každom čase. Amen.
Mgr. Milan Krivda
dištriktuálny biskup v. v.
