8. máj deň víťazstva nad fašizmom
Ôsmy máj je neodlučiteľne spojený, hlavne v mysliach východoeurópanov, ako deň pamiatky víťazstva nad fašizmom.
V záplave novodobých pohľadov na svet sa aj téma fašizmu a jeho bolestného pôsobenia na celosvetovej scéne, a zvlášť v európskom priestore, odsúva do úzadia. My sa však musíme pýtať: Dokedy bude pre Európu tento deň skutočne dôležitý?
Nedá sa totiž nepostrehnúť úsilie o snahu vymazania pamäte národov, ktoré trpeli pod jarmom fašizmu a nacizmu počas druhej svetovej vojny na tieto kruté časy.
No úmyselná strata pamäte, odôvodňovaná novou dobou a iným pohľadom na udalosti dávno minulé, však so sebou prinášajú novú formu nenávisti a odsudzovania tých, ktorí sa bránili voči násiliu produkovanému fašizmom a nacizmom na národoch sveta.
Príchodom nových a nových generácii sa namiesto upomínania na zlo šíriace sa počas druhej svetovej vojny, niekto snaží zjemniť hrôzy, utrpenie a nevyčísliteľné straty. Ako kresťania v prvom rade musíme myslieť na ľudské straty – na hrôzy, ktoré prinieslo vyčleňovanie ľudí do podkategórií ľudskej rasy, ktoré vraj neboli hodné života. Kde ľudský život, niekto kategorizoval na základe rasy, zmýšľania, či pomoci utláčaným, ako život ,ktorý je možné označiť za nepriateľský, spoločensky neprijateľný, a ktorý možno beztrestne zničiť. A to len na základe prijatia vyhlášok, nariadení a zákonov, ktoré by v civilizovanej spoločnosti ani v tom 20. storočí nemali dostať priestor, ktoré ale legalizovali zločin vraždy v spoločnosti.
Fašizmus či nacizmus sa prezlečený v dnešnej dobe do rôznych podôb začína tolerovať. A už nejde o Židovských občanov, tej ktorej krajiny. Fašizmus a nacizmus, ktorý vyčleňuje ľudí zo spoločenstva národov. Akoby šlo o novodobý princíp „ čistej rasy, národov“, ale i „ čistých názorov“ teda novodobý kult, ktorý musí každý uznať za svoje „božstvo“, inak sa stane druhoradým občanom. Na druhej strane sa podrývajú snahy o skutočné presadzovanie tradičných hodnôt, princípov dobrého spolužitia medzi národmi.
Trocha pritvrdím a dovolím si povedať, že diabol je aj dnes oblečený v ľudskej koži, vymýšľa ako by Božie stvorenstvo – človeka, prírodu zničil. Ako by sa ešte viac vysmial Bohu a všetkému zápasu o dobrý a pokojný život človeka v každej krajine tohto sveta.
Všimli ste si ako sa málo hovorí o zločinnosti fašizmu a nacizmu? Je to neaktuálna téma?
Tušíme, že dnes pri relativizácii hodnôt, aj keď sa o nich veľa básni, ako sa plazivo prezlečený fašizmus a nacizmus chce naplno etablovať v krajinách, ktoré ho vyhnali zo svojho územia.
Porazený fašizmus a nacizmus je zlom a ako taký je odsúdenia hodný ľudskou spoločnosťou. Krajiny, ktoré boli nositeľmi, podporovateľmi a vykonávateľmi takýchto myšlienok, devastujúcich život iných, si musia uvedomovať, že pretrhnutie toku ich aktivít v minulosti bolo pre obnovu života a slobodný život nevyhnutné, aj keď oni v tomto boji prehrali.
Niet víťazstva a slobody ani v dnešnom svete tam, kde by sa popreli zverstvá páchané na životoch ľudí v minulosti a ospravedlňovali by sa aj dnes.
Nie nik neslávi smrť, nik neslávi tých mnohých bojujúcich, ktorí museli bojovať za nezmyselné mocenské veci svojich nadriadených. Ani keď to schvaľovala väčšina. Možno aj s tým boli stotožnení, veď manipulácie a propaganda aj vtedy fungovali naplno. A nenávisť sa rýchlo ujíma v srdciach tých, čo zabudli, že sa nemajú čím pred Bohom chváliť. Že sú rovnako ľuďmi ako tí druhí, ktorých sa naučili nenávidieť bez príčiny.
Kto chce zbohatnúť na utrpení iného nie je hodný úcty. Kto sa chváli svojimi schopnosťami obrať iného o pokoj, slobodu, veci hmotného i duchovného sveta človeka, a chce ho zdevastovať, ten nevie, v čom je pravá hodnota života. Ten Pána Boha nenašiel. A sám sebe sa stal bohom, ktorý aj sám seba zničí v tej najhlbšej podstate života, lebo matériu povýšil na cnosť.
Preto aj dnes, ôsmeho mája, v deň víťazstva nad fašizmom, nebuďme slepí len preto, že si to „doba“ tak žiada. Nebuďme ľahostajní domnievajúc sa, že v našej dobe, v tomto storočí a tisícročí niet hrozných diablov, ktorí sa snažia zničiť svet a zotročiť človeka v ňom, pod rôznymi zámienkami.
Hovorí sa, že sme srdcom Európy, tak nám prajem, aby sme nedostali infarkt. Aby naše srdcia sa nepriklonili k zlému, nehanili tých, ktorí boli skutočnými obrancami mieru. Prajem si, aby sme to víťazstvo nad fašizmom a nacizmom v druhej svetovej vojne vždy chápali ako nerovný boj dobra a zla, kde dobro zvíťazilo. To je aj pre nás povzbudenie dnes, aby sme verili tomu, že dobro zvíťazí aj keď zla je oveľa viac a dokáže sa okázalo prezentovať. Dávid porazil Goliáša, Kristus porazil hriech, zlo a smrť. Nám je potrebné len nezabudnúť na minulosť, s vďakou spomínať na tých, ktorí životy položili aj za našu domovinu a našu slobodu.
So žalmistom prosme: Srdce čisté stvor mi, ó, Bože, a obnov vo mne ducha pevného ! Ž 51, 12
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: unsplash.com
