12. nedeľa po Svätej Trojici
Vzdych slovami básnika:
Pane, Ty si vínnym kmeňom, my ratolesti na ňom,
vlievaj do nás živej sily, by sme dobrom zlo zničili,
v plodoch pravej nábožnosti, čakali na deň milosti. Amen
„Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostávalo…“
J 15, 16a
Bratia a sestry!
Zhromažďujeme sa ako členovia, údy cirkvi. Zisťujeme však, že mnohým zhromaždenie cirkvi zovšednelo, pre iných nie je dosť moderné a príťažlivé, iní ho opúšťajú úplne. Preto je nutné znovu si pripomenúť ako to s cirkvou vlastne je, ukázať na základ z ktorého rastie, a kto si to vlastne praje, aby tu cirkev bola a konala svoju prácu. Preto je treba pripomenúť, aby sme mali istotu, že stojíme na pevnom základe, ale aby sme neboli pyšní, skôr pokorní, nie skleslí či malomyseľní.
Počujeme jasné slovo Pána Ježiša, hlavy cirkvi: Ja som si vyvolil! Nie je to teda naša zásluha, že tu cirkev je a že k nej patríme. Čím by sme si to mohli asi tak zaslúžiť? Tí, ktorí pracujú v cirkvi ako zvestovatelia, tí, ktorí kážu slovo Božie, učitelia, si mnohokrát sami sebe kladú otázku: Ako to, že práve ja som v cirkvi a kážem evanjelium? A samozrejme ľudia, ktorí žijú v blízkosti farára, či dokonca ho poznajú od detstva, sa tiež možno zamýšľajú prečo práve on koná túto prácu, povolanie. Pýtajú sa: Čo vlastne na tých kňazoch je? Je na nich to, že ich Kristus posiela, že ich v rozhodujúcich chvíľach vedie Duch Svätý, a že teda nemajú nič, čo by nevzali od Toho, ktorý ich povolal a poslal.
Ale nemyslime len na kazateľov slova Božieho. Ježišovo slovo sa vzťahuje na každého z nás. Ja som si vás vyvolil…… . My nemáme žiadny vplyv na Božie vyvolenie, lebo sa mu nejeden raz uhýbame. Koľkými okľukami šiel v živote napríklad i vyvolený Abrahám, otec všetkých veriacich? Mojžiš sa vyhováral pri horiacom kre na svoju neschopnosť. Koľko prorokov sa bálo vydať na cestu? Ježiš si svojich učeníkov vybral z pomedzi jednoduchých rybárov, ale aj z pohanských colníkov, a povolal i Pavla, aj keď ten najprv cirkev prenasledoval. Áno, je to pre nás nepochopiteľné, prečo si Boh koho či ako povoláva. Z Božej vôle prišla chvíľa, keď sme počuli slovo evanjelia. Evanjelista Ján nám zdôrazňuje, že je to práve tá chvíľa, kedy sa o nás rozhoduje. Počuli sme evanjelium. Čo s ním urobíme? Nečakajme zázraky, to že sme počuli, rozhoduje. Vyvolil nás, nie my jeho. Nie je to samozrejmá vec, že sme v cirkvi. On si nás našiel, nie my Jeho.
Pán Ježiš ďalej hovorí: „ a ustanovil som vás, aby ste šli…“ Nie aby sme prežívali nejakú emóciu, ale aby sme šli vpred, podľa Jeho pokynov. Nikdy si nesmieme myslieť, že to bolo povedané len Jeho učeníkom. Platí to i nám dnes. Keby sme tieto a iné slová nevztiahli na seba, stalo by sa Písmo sväté len rozprávkou alebo kúskom histórie. Písmo k nám hovorí a my máme z toho, čo nám Pán Ježiš povedal, vyvodiť určité dôsledky. Tým, že si nás Pán Ježiš vyvolil ku počutiu svojho slova, sme volaní do práce. Každý máme nejaké obdarovanie, schopnosti i možnosti, a žatva je stále bližšie a robotníkov stále málo. Ako pracovať? Hovoriť s blížnymi o dare evanjelia, pozvať, priviesť, vysvetľovať, s láskou pomáhať a bez prestania sa modliť. Nikoho neponižovať, nesúdiť. Nikoho neodstrkovať a dopredu nevylučovať. Radovať sa v Pánu. Naša miernosť bude známa všetkým ľuďom, veď Pán je blízko.
Máme dokonca „niesť ovocie.“ To zrejme nie je nič iného než slúžiť blížnemu k poznaniu pravej cesty, k poznaniu a nasledovaniu Krista. On nám to tak zariadil, že sa táto práca deje skrze cirkev a v cirkvi. Cirkev je tým poverená a On ju k tomu zmocňuje svojim Svätým Duchom. Je dosť zarážajúce, ako o sebe zisťujeme už takmer bez červenania sa či takmer bez hanby, že toho ovocia mnoho neprinášame. Nie sme misionári. Nie sme ratolesti nesúce ovocie. Akoby sme boli len nejakými parádnymi ratolesťami, ktoré nemajú všedné úlohy. V praxi to medzi nami vyzerá tak, že sa riadime podľa toho, či sa nám práve chce alebo nechce, či sa nám to práve hodí alebo nehodí, či snáď nemáme niečo dôležitejšie pred sebou. Som kresťanom len formálne?
Spôsob, akým Kristus vyvoľuje a povoláva do svojej služby vzbudzuje i určitú úzkosť. Čo je a bude s tými, ktorí počujú, ale nedajú si povedať a povolanie do práce svojvoľne odmietnu? Nie sme však povolaní k tomu, aby sme o takýchto ľuďoch rozhodli a vynášali nad nimi súd. Môžeme sa o nich báť, máme sa za nich modliť, a zároveň sa pýtať, či sme pre nich urobili všetko, čo sme urobiť mali či mohli. Trápiť sa nad takými otázkami môžeme aj keď presahujú náš dohľad a vlastne aj našu právomoc, avšak buďme si pritom vedomí, že naša úloha záleží len na tom, aby sme Hospodina milovali, jeho slovo mali vo svojom srdci a aby sme ho vštepovali svojim deťom a hovorili o ňom svojim blížnym /Dt6,4n/.
Správa o milostivom Božom vyvolení a o spasení v Božom Synovi nesmie v našich ústach zamĺknuť. Našou najväčšou starosťou nech je, aby zvesť evanjelia u nás sa nezastavila. Nielen preto, že sme tu my, ktorý sme boli pokrstení a konfirmovaní, ale predovšetkým preto, že je tu On, z ktorého všetko vychádza a k Nemu všetko smeruje. Naša 15.kap. Jánovho evanjelia hovorí v podobenstve o vínnom kmeni, ktorým je Kristus a my sme Jeho ratolesti. Cirkev je zvláštna organická jednota- jedno telo v Kristu. S cirkvou je to skutočne tak, ako s naším telom. Jednotlivé časti tela netvoria ešte človeka. Človek nie je ruky plus nohy plus oči plus všetky ostatné orgány tela. Človek je tu až vtedy, keď všetko toto je spojené a prepojené vo zvláštnu živú jednotu, podliehajúcu jednej vôli a vyššej sile, než je sila ktoréhokoľvek z nich. Cirkev nie je súčet jednotlivých údov, je jedným telom len v Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý je jeho Hlavou.
To si chceme pripomenúť, keď myslíme na cirkev. Nie vy ste si ma vyvolili, ale ja som si vyvolil vás, hovorí Kristus. Znižovali by sme cirkev, keby sme nedbali na jej vnútornú, duchovnú stavbu a videli v nej len ľudskú organizáciu, ktorá stojí a padá len našou dobrou vôľou. Kristus Pán ju povoláva a Duchom Svätým zachováva.
V tom je naša radosť i istota pevnej pôdy pod nohami, ale aj naša zodpovednosť, lebo- Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie. Amen.
Modlitba:
Drahý náš Pane Bože, ďakujeme Ti za to, že si na tento svet poslal svojho Syna, ktorý nás vykúpil a zachránil pre večný život. Ty nás aj napriek našej hriešnosti a nehodnosti povolávaš, vyvolil si nás, a sme Tvojím vlastníctvom. Daj, nech Tvoje povolanie ľahkomyseľne neodmietame, ale držiac sa Tvojej vôle, Teba verne nasledujeme , o Tebe hovoríme, aby sa zvesť Tvojho evanjelia niesla ďalej. Prosíme za všetkých, otvor nám uši, aby sme počuli čo nám hovoríš, otvor nám srdcia, aby sme zachovávali čo sme počuli a prijali. Posilni nás, aby sme aj našich potomkov viedli tak, aby sa od Teba neodvracali, ale Teba neustále hľadali a slúžili Ti. Amen.
Mgr. Katarína Tomčíková
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
