Viera za peniaze
Útok na právomoci a svojbytnosť cirkevných zborov a veriacich evanjelikov a ich duchovných nabrala obludné rozmery. To, že niekto zabudol na podstatu evanjelictva, na slobodu v Kristovi, na skutočnú spoluprácu a budovanie cirkvi, za to nik z nefunkcionárov nemôže. Môžu za to tí, ktorým funkcie zatemnili rozum a zabudli, že im nik nedal právo rozhodovať o majetkových a zborových životne dôležitých právach ich dobrého fungovania, nehovoriac o srdci bijúcom pre Krista a pre evanjelickú cirkev.
Právo voľby zborového farára sa stalo veľkou fraškou. Môžete si voliť farára, ale keď nepošlete výpalné, tak vám voľbu zrušíme. V cirkevných predpisoch, keď duchovní nastupovali do služby a zamestnaneckého pomeru, sa nič o výpalnom, resp. platbách do Fondu finančného zabezpečenia nehovorilo. Pretože je veľmi otázne, akým právom zamestnávateľ vymáha financie na plnenie svojich pohľadávok od tretieho subjektu a za neplnenie trestá svojho zamestnanca. Synoda porušuje vzťah zamestnanec – zamestnávateľ tým, že prijíma zákony, ktoré majú negatívny dopad nielen na tretiu stranu, cirkevné zbory, ale aj na zamestnanca GBÚ ECAV na Slovensku. Je to veľmi podivné, aby zamestnanec bol zbavený svojej funkcie zborového farára (právo cirkevného zboru) len preto, lebo niekto účelovo presadil neevanjelický zákon o výpalnom. Porovnávať rôzne zákony, ako sa to predsedníctvo cirkvi usiluje pri obhajobe zákona, ktorý postihuje cirkevné zbory a duchovných, je mimo evanjelického a kresťanského chápania viery.
Viera za peniaze? Zborový farár len za výpalné? Zakrývanie sa zákonmi, ktoré sa priamo dotýkajú konkrétnych zborov a duchovných bez ich súhlasu, je počínaním si totalitných režimov.
Terajšie vedenie cirkvi a nezodpovední synodáli zabudli na Symbolické knihy aj na to, čo je prvoradé, a to milovať Boha a milovať človeka.
Ak nad lásku sa tu presadzuje ľudská vôľa, ktorá popiera práva iného. Ak sa slovne prezentuje, demokracia v cirkvi, sloboda, láska atď., a pritom je tu skutkami popretá ich prítomnosť v živote cirkvi, potom tu nie je možné hovoriť o cirkvi reformovanej. Práve takýmito zákonmi sa z Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku stáva totalitná štruktúra, ktorá predbehla bývalý režim vo vymýšľaní nástrah, ktorá centralizuje moc do inštitúcie v Bratislave a o moc oberá nielen duchovných v ich cirkevných zboroch, ale aj zbory samotné.
Vrchnosť, t. j. predsedníctvo cirkvi, odvoláva zborových farárov len preto, lebo ich zbory neplatia výpalné. Obhajuje to slovami, že ide o právne dôsledky, lebo si neplnia povinnosti.
Rozumej: má strašením, zastrašovaním, vyhrážkami, klamlivými slovami o jednote vo financiách prinútiť cirkevný zbor a vyberať ako colník clo pre ústredie, len aby si zachoval miesto, na ktoré si ho vyvolil cirkevný zbor. Takže úplne novým zákonom sa poprel zákon a právo cirkevných zborov na svojho duchovného.
Jednoducho povedané: keď nezaplatíte, nedovolíme vám mať zborového farára. Možno si to vedenie cirkvi dostatočne neuvedomuje, ako veľmi týmto poprelo vieru v Krista a lásku k bratom a sestrám. Odporúčanie prečítať si Symbolické knihy je tu na mieste. Pretože prijatými zákonmi popreli slová, ktoré nám zanechali reformátori v boji za slobodu vyznania, v boji za čisté slovo Božie bez ľudského a diabolského strašenia ľudských duší.
Je to ponižujúce, ale vedenie cirkvi to tak nevníma, keď sa oháňa právnickými formulkami, napr. že nejde o odvolanie farára, ale o oznámenie právneho následku, ktorý nastáva na základe cirkevných predpisov. Už tieto slová naznačujú veľkú neúctu k evanjelickej cirkvi, ktorá cez „volených zástupcov“ porušuje práva veriacich a cirkevných zborov.
Niekoho, koho Pán Ježiš povolal do svojej služby, odbijú tak, že celý jeho život zdegradujú na formulku o neposlušnosti voči prijatým protievanjelickým zákonom, ktoré v zamestnaneckom pomere nemajú obdobu. Ak zamestnanec nezaplatí, teda nevyzbiera od cirkevníkov peniaze, potom zamestnávateľ zdegraduje jeho vzdelanie, službu a začne v cirkvi používať slová o duchovnom zaradení. Zdehonestovať niekoho na úroveň kaplána, obrať ho o kariérny postup – normálny, ak si ho zbor zvolil, tým aj znemožniť kariérne rásť, sa tu prezentuje ako niečo normálne.
Slová o individuálnom posúdení pri riešení konkrétnych duchovných zaváňajú tak známo eštebáckym pôsobením niektorých a presne týmito praktikami, ktoré používajú voči iným kolegom.
Vymyslieť zákon, aby sa mohlo trestať a dostať k majetkom, je neetické a nekresťanské. Luther by povedal: diabolské.
Je to stále sa opakujúci boj slobody v Kristovi a neslobody utláčania bezbožným človekom.
Zvlášť zarážajúce je, ak tvrdia, že prostredníctvom vzájomného dialógu a spolupráce sa podarí hľadať riešenia smerujúce k obnove riadneho stavu v súlade s cirkevnými predpismi a k stabilizácii života cirkevného zboru aj celej cirkvi.
Tu je nutné pripomenúť, že stabilizáciu si vedenie cirkvi predstavuje asi tak, že vymení farára, dosadí svojho, ktorý bude ochotný zbierať bez výčitiek svedomia a života v duchu Biblie a Symbolických kníh. Popritom uštedrí veriacim v zbore, že sú neposlušní a že poslušnosť Kristovi je aj to, aby platili.
No zabudlo sa tu na jedno. Namiesto dialógu tu bola pestovaná nenávisť, hovorené klamstvo, a keď sa podarilo presadiť protikresťanský a protievanjelický zákon, teraz hovoria o dialógu. Cirkevné zbory nepotrebujú takúto judášsku obnovu, kde je viera kúpená za peniaze.
Cirkevné zbory nie sú stabilizované? Vari si vedenie cirkvi myslí, že nevedia, komu veriaci uverili?
Je zarážajúce, ako v cirkvi pokračujú slová a praktiky eštebákov a prezentujú to ako poslušnosť. Celú službu a život Kristových ľudí týmto dehonestujú.
Tých, ktorí porušovali evanjelický život a kresťanské nažívanie, dosadili do funkcií, a na tých, ktorí Krista verne nasledovali, vymysleli zákon – a ani sa netaja tým, že ho prijali preto, aby z evanjelickej cirkvi odstránili evanjelických farárov, ktorí nezavrhli Bibliu a Symbolické knihy.
Je cynické napísať, že služba duchovného (po tom, ako mu ukončili právoplatnú voľbu zborového farára) sa nekončí. Tým ponížili a urazili aj cirkevné zbory. Manželstvo dvoch milujúcich niekto svojvoľne zákonom zrušil?! Teraz vedenie hovorí, aký dôležitý je pokoj – práve oni, ktorí nepokoj v cirkvi vytvorili. Veď tu zo všetkého len srší: Nás poslúchajte. Čo tam po Pánu Bohu! Zákon je potrebné poslúchať. To nie my, to zákon. Je smutné, že po bývalom režime sa takéto praktiky vniesli do cirkvi v 21. storočí.
A tak sa zdá, že sa vytvárajú zákony nie pre evanjelikov, ale pre neevanjelikov, ktorým je úplne jedno, že sa tu ruší všetko, čo bolo evanjelické. Dáva sa priestor svetáckym praktikám a násiliu. Hrdina bude ten, kto viac zderie cirkevný zbor, viac naklame a stane sa Judášom.
Cisár je nahý, a zákon je zákon. Preto všetci kričia, aké krásne má šaty. No príde Kristus a možno dieťa, čo povie: Veď je nahý. Tak ani cirkev nerobme nahou. Nehovorme o pravde, láske a poslušnosti Kristovi, keď niet poslušnosti a úcty k Bohu, človeku a evanjelickej cirkvi ani u vrchnosti.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Jeff Jacobs from Pixabay