Viera dnes a zajtra II

Kresťania majú byť soľou aj svetlom pre tento svet.“

Pripravili sme pre Vás sériu rozhovorov s rôznymi zaujímavými ľuďmi na tému Viera dnes a zajtra, ktorá je podľa nás dnes aktuálnejšia, ako kedy bola.

Svet sa veľmi rýchlo mení, do našich životov prichádzajú nové situácie a okolnosti, ktorým sa musíme prispôsobiť. Rovnako aj kresťanské cirkvi sú dnes ovplyvňované sekulárnou spoločnosťou natoľko, že začínajú do svojich tradičných zakorenených pravidiel, vieroúk vnášať nové prvky, ktoré sa týkajú nielen formy, ale aj obsahu, len aby držali krok s dobou a udržali si napr. novú mladú generáciu. Tieto miestami až extrémne kompromisy zásadným spôsobom vplývajú na perspektívu kresťanských cirkví, kde je otázne, ako sa tento krátkodobý efekt prejaví na dlhodobej perspektíve a vieroučnej čistote cirkví.

Západná kultúra bola formovaná a stojí na základoch kresťanstva a jeho hodnôt, ktoré sú dnes pretvárané a menené. Často sa stretávame so zavrhovaním viery, kresťanstva ako niečoho čo je nemoderné resp. prežité, nepatrí to do života dnešných ľudí. Majú tieto pôvodné hodnoty a viera svoje miesto ešte aj dnes?

Myslím si, že globalizácia priniesla so sebou obrovské množstvo zmien, ktoré sa výrazne prejavili a ich pôsobenie pokračuje aj v súčasnosti vo všetkých oblastiach života ľudí, kresťanov a jednotlivé cirkvi nevynímajúc. Otázka kresťanských hodnôt a ich miesta v dnešnom svete sa nedá zodpovedať jednoducho a stručne.

Okrem ekonomického rastu jednotlivých krajín, možnosti vzdelávania aj zamestnania sa inde vo svete, možnosti slobodne cestovať a spoznávať rôzne kultúry a zvyky, prišlo aj niečo, čo sme doteraz nepoznali. Migrácia, terorizmus, šírenie islamu. V kresťanských krajinách sa prázdne chrámy a katedrály využívajú ako galérie, koncertné siene, iné len jednoducho chátrajú, rozpadajú sa, neschádza sa v nich Boží ľud k Jeho oslave. Namiesto toho sa tam budujú mešity. Verím, že silné kresťanské tradície, ktoré sú aj na Slovensku, nemôžu len tak jednoducho zaniknúť. Kresťanstvo (aj keď je niekedy poznamenané rôznymi svetskými vplyvmi) svojim posolstvom a zvesťou evanjelia musí byť práve v dnešnom modernom svete alternatívou pre hľadajúcich ľudí. Do akej miery sa to podarí je práve na nás, kresťanoch.

Dnes sme svedkami toho, že viera sa stáva tabu. Ľudia ju radšej nepriznajú, pretože sú automaticky diskvalifikovaní, a pomaly môžeme hovoriť o diskriminácii pre vieru. Aký je váš názor na to, že ľudia sa boja verejne priznať k svojej viere (a prechádzajú skôr do súkromnej sféry)?

Viera je podľa mňa niečo hlboko osobné a intímne, čo prežíva veriaci človek vo svojom srdci, a čo sa snaží vo svojom živote dokazovať – zmýšľaním, hovorením aj konaním. Dnes už nie sú veriaci ľudia konfrontovaní pre svoju vieru tak, ako tomu bolo v čase totality. To, že veria v Ježiša Krista sa už nemusia báť priznať. Otázkou je, či sa táto viera „nosí“ v ich okolí, v skupine, v práci, v škole, kde žijú, či pracujú. Byť na posmech, či za čudného, tak to radšej „splynúť s davom.“ Na druhej strane mnohí ústami vyznávajú, no v živote nežijú ako chce Kristus.

Viera a kresťanské hodnoty sa vytrácajú zo spoločnosti resp. sa do takej miery miešajú so svetom, že je ťažké ich v tomto mixe vôbec identifikovať a rozlíšiť. Považujete z tohto dôvodu za potrebné, aby kresťanstvo a kresťania boli aktívni vo verejnej sfére a v politike?

Kresťania majú byť soľou aj svetlom pre tento svet. No stále je ten náš svet taký akýsi nechutný, či neochutený a stále je na ňom ešte veľa tmavých miest bez svetla. Samozrejme, že je potrebné, aby sa kresťania angažovali aj vo verejnom živote a aby ich pôsobenie bolo hodné veriacich ľudí.

Stav cirkví odzrkadľuje politický a spoločenský stav v daných krajinách. Vo vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou je cirkev často na ústupe, v rozvojových krajinách naopak často hovoríme o cirkvi rastúcej vo viere aj početne. Aká je podľa vás budúcnosť cirkvi vo vyspelých krajinách, čo ju čaká? Ako si zachovať vieru aj v tejto dobe?

Život ľudí vo vyspelých krajinách je označovaný ako konzumný, zameraný mať čo najviac majetku, vecí, áut, môcť si užívať. Ľudia sa naháňajú za tým, čo ani nepotrebujú, navzájom sa odcudzujú, duchovné hodnoty absentujú. Boha im nahrádza mamona, miesto do chrámu, chodia do nákupných centier. Syndróm vyhorenia, depresie, samovraždy sú sprievodné javy modernej doby. Naopak v krajinách, kde je chudoba, ľudia túžia po radostnej zvesti, veria jej a ona mení ich životy. Cirkev Kristova nemôže zaniknúť, pretože je nevestou Pána Ježiša tu na zemi. Hoci je niekde zmietaná problémami, Pán si ju ochráni. V tejto viere má kresťanstvo i kresťania nádej. Hľadať Pána Boha, kým trvá čas milosti, žiť podľa Jeho vôle.

Na otázky nám odpovedala:
Božena Fazekašová, presbyterka CZ ECAV Budimír

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: