Viera dnes a zajtra I

„Dejiny z ktorých sa nechceme poučiť si musíme zopakovať“

Pripravili sme pre Vás sériu rozhovorov s rôznymi zaujímavými ľuďmi na tému Viera dnes a zajtra, ktorá je podľa nás dnes aktuálnejšia, ako kedy bola.

Svet sa veľmi rýchlo mení, do našich životov prichádzajú nové situácie a okolnosti, ktorým sa musíme prispôsobiť. Rovnako aj kresťanské cirkvi sú dnes ovplyvňované sekulárnou spoločnosťou natoľko, že začínajú do svojich tradičných zakorenených pravidiel, vieroúk vnášať nové prvky, ktoré sa týkajú nielen formy, ale aj obsahu, len aby držali krok s dobou a udržali si napr. novú mladú generáciu. Tieto miestami až extrémne kompromisy zásadným spôsobom vplývajú na perspektívu kresťanských cirkví, kde je otázne, ako sa tento krátkodobý efekt prejaví na dlhodobej perspektíve a vieroučnej čistote cirkví.

Západná kultúra bola formovaná a stojí na základoch kresťanstva a jeho hodnôt, ktoré sú dnes pretvárané a menené. Často sa stretávame so zavrhovaním viery, kresťanstva ako niečoho čo je nemoderné resp. prežité, nepatrí to do života dnešných ľudí. Majú tieto pôvodné hodnoty a viera svoje miesto ešte aj dnes?

Samozrejme majú. Musíme sa však vrátiť k prameňu, pôvodným hodnotám, Božím zákonom….
Biblia bola takým manuálom a inšpiráciou stále, keď išlo o tvorbu umenia, hudby, právnych a spoločenských noriem, lepšej a spravodlivejšej spoločnosti. Cirkev bola vždy tá, ktorá tento manuál interpretovala a dostávala do povedomia ľudí. Bolo už iba na jednotlivcoch ako boli schopní uplatňovať tieto princípy v praxi, vo vlastných životoch, rodinách, v spoločnosti. Veľa krát sa ale stalo, že ľudia zodpovední za chod štátov, miest a obcí horlivo mávali Bibliou v ruke, takto bojujúc o priazeň veriacich, slúžili zlému. Nevyhlo sa to ani cirkvi. Ľudia strácajú vzory a v duchu tzv. pokroku pomaly opúšťajú morálne zásady, zvyky a spôsob života ktorý im bol vštepovaný od malička v rodinách, v cirkvi.

Dnes sme svedkami toho, že viera sa stáva tabu. Ľudia ju radšej nepriznajú, pretože sú automaticky diskvalifikovaní, a pomaly môžeme hovoriť o diskriminácii pre vieru. Aký je váš názor na to, že ľudia sa boja verejne priznať k svojej viere (a prechádzajú skôr do súkromnej sféry)?

Kresťanstvo je dnes pod veľkým tlakom z rôznych strán. Progresívne ideológie valiace sa na nás zo západu tlačia cez média, mimovládne organizácie a školy zvrátenú morálku na našu mládež, ktorá samozrejme nasáva všetko nové. Viera je zastaralá, nemoderná, niečo z minulosti, tak pre staré babky. Už z minulého režimu sme boli zvyknutí, že trebárs učitelia a ľudia v štátnych službách svoju vieru skrývali, aby sa vyhli problémom v zamestnaní. Teraz je to strach z onálepkovania, že ste homofób, islamofób,transfób, popierač toho či onoho… atď. Máme tu navyše svet sociálnych médii, kde ste za svoj nepohodlný názor zosmiešňovaný a môžete kľudne stratiť prácu. Takto sa vynucuje mať ten správny názor a nekritizovať určité skupiny.

Viera a kresťanské hodnoty sa vytrácajú zo spoločnosti resp. sa do takej miery miešajú so svetom, že je ťažké ich v tomto mixe vôbec identifikovať a rozlíšiť. Považujete z tohto dôvodu za potrebné, aby kresťanstvo a kresťania boli aktívni vo verejnej sfére a v politike?

Keď som rástol, často som počul od starších „Politika to panské huncútstvo“. Bolo to také varovanie, že najlepšie je sa do politiky nepchať. Je v tom ale problém. Rozhoduje sa o nás bez nás. Pozrúc sa späť do dejín vidíme našich buditeľov, z ktorých mnohí boli farári a kňazi, biť sa aj na postoch politických za práva národa Slovenského. Bola to inteligencia z cirkevného prostredia ktorá okrem historických znalostí mala silný morálny základ a cieľ pomáhať.

Z posledných volieb vidíme, že už aj voľakedy tradičná KDH stratila tvár a morálny kredit. Tak v tejto fantastickej demokracii volíme už len menšie zlo, súc kŕmení sloganmi o lepších zajtrajškoch. Hm, ako by som toto už niekde počul. Dejiny z ktorých sa nechceme poučiť si musíme zopakovať. Je tu nádej na nové obrodenie? Myslím, že tu je úloha cirkvi a rodinnej výchovy nenahraditeľná. Učiť mladú generáciu, že je tu aj iná cesta, cesta lásky, porozumenia, spolupatričnosti a spolupráce.

Stav cirkví odzrkadľuje politický a spoločenský stav v daných krajinách. Vo vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou je cirkev často na ústupe, v rozvojových krajinách naopak často hovoríme o cirkvi rastúcej vo viere aj početne. Aká je podľa vás budúcnosť cirkvi vo vyspelých krajinách, čo ju čaká? Ako si zachovať vieru aj v tejto dobe?

Cirkev vo vyspelých krajinách je z pohľadu politickej moci považovaná za voličský blok. To vidíme pred voľbami ako si rýchlo vlci obliekajú ovčie kožuchy a snažia sa votrieť do priazne kresťanského voliča. Pri systéme kde štát má kontrolu nad cirkvou je to zvlášť nebezpečné v čase keď vlastná vláda háji záujmy cudzích mocností a korporácií proti svojim občanom. Vtedy je cirkev postavená pred otázku spolupracovať, alebo postaviť sa za národ a pohnevať si vrchnosť. Hm, ale tam sme už tiež boli. Takže ako ďalej? Prestať sa báť a začať smelo nastavovať zrkadlo tým, ktorí dnes uzurpujú naše osobné slobody a počítajú s našim strachom.

Hore bratia, prápor Krista v nový zve nás boj,
obsaďte už všetky miesta, hotová buď zbroj!
Heslo naše: „Nič nebáť sa, ku predu vždy diaľ!“
Korunu s palmou prináša Kristus, vodca, Kráľ!
(* Spevník slovenských reformovaných kresťanov)

Na otázky nám odpovedal:
Peter Janovčík, Slovák žijúci v USA

ilustračné foto: pixabay.com