V evanjelickej cirkvi sa od „zvolenia“ nového vedenia dejú divné veci. Často nemajú nič spoločné s kontinuitou, logikou ani morálkou. Ba vlastne ani s vierou v nášho Pána Ježiša Krista. Ako bolo už napísané skôr, asi najviac to pripomína snahu obhájiť neobhájiteľné, a to za každú cenu…

Áno, aj za cenu rozbitia cirkvi a eliminácie každého, kto má iný názor. A aj za cenu uprednostnenia časných a osobných záujmov na úkor vierouky, Augsburského vyznania, identity Evanjelickej cirkvi či večnosti ako takej.

V posledných rokoch nič tak vážne a kriticky nerezonovalo cirkvou ako kauza Reformata. Tí, ktorí sme sa k tejto problematike dostali neskôr, sa môžeme iba domnievať, prečo chcel na svoju funkciu (nie raz) rezignovať bývalý generálny dozorca Ján Holčík, prečo bola generálnym presbyterstvom zastavená kontrola Pavla Delingu v Reformate. A prečo Imrich Lukáč spolu s Milošom Klátikom iniciovali odvolanie bývalých konateľov Vladimíra Daniša a Jaroslava Mlynára. Prečo dnes všetci bývalí generálni dozorcovia (samozrejme, okrem toho súčasného) stoja v zhode v tom, ako veľmi takéto praktiky cirkvi uškodili a čo je v danom smere ešte stále potrebné napraviť.

Odvolali tých, ktorí sa podieľali na správe komisie
Na synode 2018 bola vytvorená komisia, a na tej nateraz poslednej v júni 2019 bola vychválená a schválená predložená správa, a to spolu a nerozdielne s príslušnými uzneseniami. Iba o dva mesiace neskôr, namiesto vykonania schválených uznesení, bol odvolaný konateľ a členovia dozornej rady, ktorí sa podieľali na vytvorení správy komisie. Za nového konateľa a členov dozornej rady boli ironicky dosadení práve tí ľudia, ktorí sa na júnovej synode snažili neúspešne obhájiť bývalých konateľov. To by sa za normálnych okolností dalo označiť za svojvoľné konanie predsedníctva cirkvi, ktoré je nielen podľa uznesení, ale aj podľa logiky v rozpore so závermi synody. Avšak v cirkvi, kde je zrejme už dávnejšie každému všetko jedno, to veľký rozruch nakoniec predsa len nespôsobilo.

Predsedníctvo cirkvi, vedomé si „blbej“ situácie v cirkvi, všetko stavilo na jednu kartu. Veď bývalé vedenie Reformaty zúrivo obhajovali už predtým, a tiež v Reportéroch súčasný generálny dozorca – ani nie mesiac pred synodou tvrdil, že žiadna kauza Reformata neexistuje, a biskup Eľko sa zas nechal počuť, že on o nič nemal záujem, len aby sa kompetentní stretli a kauza sa riešila. To, že to tak v jeho prípade nebolo, mu viac než dôrazne pripomenul bývalý dozorca Imrich Lukáč, ktorý poukázal na to, ako biskup Eľko vo veci Reformaty za uplynulé roky hlasoval. Vo všeobecnosti všetci spoločne tiež tvrdili, že čakajú na správu komisie. Keď tá uzrela svetlo sveta, a dokonca bola synodou schválená, aj tak sa na jej obsah a závery vykašľali, a šli ďalej svojou cestou…

Je to už všetkým jedno?
Možno sa teraz pýtate, rovnako ako ja, ako je možné spojiť dve nespojiteľné stanoviská. Kauza neexistuje, ale správa o nej je schválená. Za normálnych okolností, v hodnotovo, alebo aspoň logicky nastavených systémoch, to nie je možné. Ale tu to ide, tak prečo teda? Odpoveď nájdeme v Biblii, presnejšie v podobenstve o rozsievačovi. Pán Ježiš konštatuje, že na týchto ľuďoch sa plní proroctvo Izaiášovo: „Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. Lebo otupelo srdce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.“

Samotné podobenstvo o rozsievačovi pokračuje ďalej: „Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate na kraj cesty. A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší. A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku.“ (Mt 13, 14 – 23) V skratke môžeme povedať, že sa u týchto ľudí jedná o nezáujem, povrchnosť či problém toho, že riešime všetko možné a viera a cirkev je pre nás na 50. mieste… Potom aj takýto vyššie spomenutý rozpor nikoho netrápi, všetkým je to totiž jedno. A možno je tu ešte určitá skupina ľudí, ktorým to jedno síce nie je, ale boja sa…

Aj keď náš Pán hovorí: „mne patrí pomsta, ja odplatím“, naše vedenie či už cirkvi alebo Tranoscia má evidentne iný názor. Kto si v minulosti čo len niečo dovolil na „nášho človeka“, bude pykať. A tak prebiehajú intenzívne previerky, resp. hľadanie pikošiek ako v Tranosciu, tak aj v Reformate. Ak sa aj nejaká sebamenšia blbosť nájde, treba ju prifarbiť, nafúknuť a vypustiť. V žiadnom prípade nekonfrontovať s realitou, nepýtať sa osoby, ktorej sa to týka (hovoriť zásadne o nej bez nej), a šíriť výhradne štýlom JPP, najlepšie cez nastrčených, charakterovo vyprázdnených krikľúňov na internete. Všimnite si, aké nastalo ticho v Reformate po spomínanej výmene vedenia v auguste. Boli vysvetlené a dotiahnuté kauzy bývalého vedenia do roku 2014, boli vysvetlené zvláštne dodatky či komerčné zmluvy, boli iniciované rokovania ohľadom starých, nevýhodných zmlúv? Odpoveď je jasné a zreteľné NIE (tu sa ukazuje, ako a komu na cirkvi záleží), ale naopak, začala sa nová fáza špinenia a diskreditácie tých, ktorí sa na odhalení týchto problémov v Reformate podieľali. V štýle „nebojte sa, veď aj na vás sa niečo nájde“. Keď Daniš dostal porušenie pracovnej disciplíny, aj vy dostanete!

Nesedeli ani základné účty
Tento evidentne nie odborný a vecný, ale osobný a nenávistný postoj sa prejavuje v otázkach nových orgánov Tranoscia alebo Reformaty, keď sa neustále pýtajú: „Nehovorte nám, že to, čo ste konali, ste nekonali na príkaz bývalého predsedníctva cirkvi.“ Zrejme podľa hesla: Podľa seba súdim teba. Nie, vážené orgány, členovia predsedníctva, dozorných rád a konatelia, na nás nik netlačil, konali sme podľa svojho vedomia a svedomia, tak, ako sme najlepšie vedeli v prospech našej cirkvi!

Nové vedenie cirkvi či uvedených spoločností akosi zabudli, že nie bývalé predsedníctvo, Miloš Klátik a Imrich Lukáč, bezdôvodne pristúpilo k zmene, ale že to bolo práve bývalé vedenie Reformaty, ktoré pri snahe o kontrolu robilo obštrukcie všetkým bývalým generálnym dozorcom, čo prirodzene vzbudzovalo pohoršenie (šlo o cirkevný majetok) a nedôveru. Že neboli dostupné informácie o stave hospodárenia ani o vyhodnotení veľkých investičných akcií. A vyvrcholilo to tým, že po odvolaní bývalých konateľov viac než rok nebola odovzdaná papierová forma, a doteraz ani elektronická forma. Vtedajšie vedenie cirkvi teda žiadnu zámienku hľadať nemuselo, lebo o konflikt, porušenie spolupráce a dôvery, sa postaralo práve bývalé vedenie Reformaty! Skúste sa vyjadriť k schváleniu účtovnej závierky, keď nemáte žiadne, resp. nemáte konzistentné údaje o hospodárení! Podobne to platilo aj pre podanie daňového priznania. Alebo si pozrite niektoré správy o hospodárení za roky 2012 – 2014 a zistíte, že cirkev bola nepravdivo informovaná (zavádzaná) o skutočnom stave podnikania v spoločnosti Reformata! Nebolo potrebné nič účelovo hľadať v účtovníctve, základný problém bol totiž v tom, že nebolo odovzdané účtovníctvo, resp. v tom, čo bolo neskôr odovzdané, nesedeli ani základné kontrolné účty.

Demagógiu šíria internetoví trollovia
Dnes ako v Tranosciu, tak aj v Reformate bolo protokolárne odovzdané všetko, ako papierová tak aj elektronická verzia účtovníctva, zápisy z predstavenstiev a valných zhromaždení, všetky zmluvy aj interné dokumenty. Odvolané vedenie Tranoscia či Refomaty je k dispozícii a spolupracuje. Ale zámer niečo predsa len nájsť „na tých bývalých“ predsa len trvá. A tak sa počítajú igelitové tašky, či ich Tranoscius minul viac, alebo menej, ako vraj mal, vyradené zariadenia, ktoré si bývalí zamestnanci odkúpili za zostatkovú hodnotu, boli vraj odcudzené, to, že bývalí zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme 12 – 20 rokov, dostali odstupné podľa zákona, je prezentované ako škandalózne. Riešia sa skladové zásoby či pohľadávky ako akútny problém, hoci ide o dlhoročný vývoj, ktorému sa pravidelne venovali nielen pracovníci manažmentu, ale aj orgány spoločnosti, naposledy po externom audite v roku 2018. Verní trollovia na internete šíria správy, že Tranoscius bol vytunelovaný resp. vyrabovaný, a to aj napriek tomu, že ako za uplynulé roky, tak aj ten posledný, bol ukončený so ziskom.

Možno to je aj preto, že nové vedenie nemá žiadnu personálnu politiku, nestará sa riadne o podnikové predajne ani o došlé objednávky, čím prichádza o nemalý zisk. Ako akcionára Tranoscia, ktorý za svoje akcie reálne zaplatil, by ma zaujímala pripravenosť firmy na nové tzv. e-kasy. Nový „sterilný“ obsah Ev…. kého p.la s.d T.ier (celý názov nemôžeme uviesť, pozn. red.) zjavne veľa ľudí nezaujíma, čo v spojení s využívaním externých služieb bratislavskej distribučnej firmy zrejme spôsobuje Tranosciu nemalý finančný problém. Predpokladám, že vydávanie nových knižných titulov je tiež na bode mrazu. Vo verejnosti sa šíria informácie, že tí, čo sa na nasledujúci pracovný deň (po valnom zhromaždení, počas obednej prestávky manažmentu) dostali násilne do budovy s pomocou kľúčovej služby, nedokázali ani dva mesiace po prevzatí firmy zabezpečiť stabilitu infraštruktúry.

Za normálnych okolností sa veci riešia dialógom
Nezáujem a neprofesionálny (neodborný) prístup v starostlivosti o spoločnosť sa tak prejavuje snahou všetko hodiť na bývalé vedenie resp. na konkurenciu. Možno je s tým spojený aj zámer činnosť Tranoscia utlmiť a tých zopár aktivít prevziať do centrály evanjelickej cirkvi a. v., ktorá si už registruje niektoré ochranné známky Tranoscia. To, že nové vedenie cirkvi a Tranoscia nerozumie pojmu sloboda slova a prejavu, a nevie sa čestne a trhovo vyrovnať s novou konkurenciou na trhu evanjelickej tlače, ktorú reprezentuje Spolok Tr.ovský (celý názov máme zakázané použiť), vidno aj na tom, že podali na svoju konkurenciu žalobu na súd, aby ju eliminovali. To, že je to spojené s ďalšími nákladmi pre beztak už stratovú firmu, asi nie je potrebné zdôrazňovať. Ani to, že za normálnych okolností sa aj vo svete veci najskôr riešia dialógom a až potom súdom. To ale v situácii, keď nové vedenie už dlhšiu dobu demonštratívne odmieta akýkoľvek dialóg Asociáciou slobodných zborov, zrejme nikoho neprekvapí.

Vyzerá to tak, že „nové“ vedenie tak namiesto toho, aby šlo pre cirkev príkladom vo veciach vieroučných a praktických, všetko vsadilo na rehabilitáciu bývalých konateľov a diskreditáciu tých, ktorí na tento problém poukázali. Nevieme, či v danej situácii existuje niečo viac kontroverzné a šialené ako práve táto stratégia. Znova pripomíname, že nie je ani logická, ale hlavne nemá nič spoločné s kresťanstvom, a to dokonca ani s jeho elementárnymi princípmi, založenými na pokání a náprave. Sme presvedčení, že toto nemôže byť stratégia vedenia, ktorému záleží na evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Vyzývame preto všetkých verných evanjelikov, aby odmietli tieto nekresťanské a nemorálne spôsoby, a tak dali novému vedeniu jasne najavo, že to, čo predvádzajú, má bližšie k 10-prúdovej diaľnici tohto sveta ako k úzkej ceste nasledovania nášho Pána Ježiša Krista.

A dovtedy, kým sa pomery v evanjelickej cirkvi dostanú do normálu, pozývame všetkých verných a hľadajúcich do Asociácie slobodných zborov, kde chceme žiť verne Augsburskému vyznaniu, na ktorom je naša evanjelická cirkev postavená. Nie sme dokonalí, ako nás niektorí prívrženci nového vedenia posmešne nazývajú, sme kresťania, ktorí tiež zlyhávajú, ale s pomocou nášho Pána znovu vstávajú a idú za ním. Preto, lebo Ho milujú, pretože vedia, v koho uverili. Pridajte sa k nám a pomôžte, aby sa evanjelická cirkev, do ktorej patríme, stala znova vernou cirkvou nášho Pána Ježiša Krista.

Jaroslav Mervart

%d blogerom sa páči toto: