Cirkev, ktorá za to stojí
Úvodom tohto článku by som rád pripomenul citát, ktorý som použil už skôr v článku na začiatku roku 2020. Je to veta farára Schlagga, ktorý vo filme “Sedemnásť zastavení jari” nacistickému dôstojníkovi (a v skutočnosti ruskému agentovi) hovorí: “Viete, keby som proti vám začal používať vaše metódy, tak by som sa nechtiac stal rovnakým ako vy.” Táto veta vystihuje to, že ako veriaci kresťania chceme ostať verní nášmu Pánovi a tiež poukazovať na to, čo je zlé, a navrhovať riešenia. Zároveň však jasne naznačuje to, že nechceme konať tak, ako koná druhá strana – nechceme pripustiť, aby sme správne ciele dosahovali nesprávnym (toxickým) konaním. Nechceme byť iba ďalšou záujmovou skupinou, chceme byť skupinou pevne postavenou na hodnotách. Pretože práve na týchto hodnotách je postavená Kristova nevesta, Jeho cirkev.
“Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú.
Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.
Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.”
Mt 6, 19 − 21
Ako členov Asociácie slobodných zborov Evanjelickej cirkvi ausgburského vyznania na Slovensku sa nás často niektorí evanjelici pýtajú, či my sme tá “druhá skupina”. Vždy odpovedáme: Nie! Pretože sme to nikdy nepovažovali za “súboj” dvoch záujmových skupín. My nie sme nejaká “druhá skupina”, kde si, ako bratia Česi hovoria, “každý hledí svého”. Snažíme sa profilovať ako hodnotová skupina, kde nehľadáme to svoje, hľadáme to Božie. A nehľadáme to len pre seba, ale aj pre svojich bratov a sestry v Evanjelickej cirkvi, ktorej chceme znova vrátiť jej pravú tvár.
Slobodní od hriechu
Nechceme mať nič spoločné s krytím podvodov, špekulácií, ale ani s netransparentnosťou a neefektívnosťou. Nechceme mať nič spoločné s nevyznaným hriechom. Tieto vlastnosti ako keby boli do cirkvi importované zo sveta, pričom ich rozšírenie v cirkvi má oveľa horší dopad, a to práve kvôli tomu, čo cirkev hlása a čím by mala byť. Niekedy to dokonca vyzerá tak, že niektorí ľudia sa do cirkvi snažia dostať len preto, aby na nej zarobili, resp. sa dostali k majetkom, ktoré však v danom prípade neslúžia všetkým, celej cirkvi, ale iba niektorým osobám. Rovnako neriešenie týchto hriechov spôsobuje, že si niektorí členovia cirkvi na tento zlý stav začínajú zvykať, resp. nové poklesky ospravedlňovať starým “zvykovým právom”. Preto zvlášť v tejto oblasti praktickej správy majetku a financií o to viac platí, že nemôžeme poukazovať na tieto chyby bez toho, aby sme sa ich vyvarovali my sami. My sami musíme ísť príkladom v transparentnosti, čestnosti a efektívnosti.
Na základe tohto zásadového postoja nás niektorí kritizujú, že si namýšľame, že sme bez hriechu, že sme bez chyby. Ani náhodou. Sme tiež len ľudia, ktorí zlyhávajú a robia chyby. Avšak nie vedome. Pravá viera sa podľa nás prejavuje tým, že aj napriek všetkému stále chceme žiť tak, ako žil náš Pán Ježiš Kristus. A preto aj keď zlyháme, s Jeho pomocou tento hriech vyznáme, zabezpečíme nápravu, vstaneme a ideme s Ním ďalej. Z tohto pohľadu teda nie je rozhodujúce to, či z času na čas zlyháme, ale ako sa v takejto situácii zachováme a či vôbec máme záujem sa s hriechom vysporiadať.
Pán Ježiš Kristus nám dáva presný návod, ako aj silu a odvahu konať tak, aby sme svoje zlyhanie nielen oľutovali a napravili, ale aby sme takýmto spôsobom a cez tieto skúšky dokázali ďalej duchovne rásť. Nechceme teda – vedome – žiť v hriechu, tolerovať ho či relativizovať, ale, naopak, cez pokánie a nápravu chceme každým dňom viac a viac poznávať nášho Pána a Jeho vôľu pre náš život. Chceme rásť v svätosti, kde posvätenie chápeme ako dlhodobý proces, podobne ako rast vo viere.
Záleží nám na cirkvi, ktorá bude spravodlivá, kde dostanú príležitosť všetci, ktorým na nej záleží, nie len tí “samozvaní” a ich rodinní príslušníci. Pretože inak sa tu na úkor evanjelizácie a misie prejavuje protekcionizmus a čo je ešte horšie, komercia a osobný prospech! Práve naopak, potrebujeme cirkev, ktorá ľudí do práce na Božej vinici ľudí zapája, a to nielen preto, aby zabezpečila potrebnú agendu, resp. činnosti, ktoré sú na zabezpečenie chodu cirkvi bezprostredne potrebné. Je to aj preto, lebo cirkev má týmto spôsobom na vlastnom príklade možnosť v praxi ukázať, ako sa ináč teoreticky podaná viera prakticky prejavuje v praxi.
Nepotrebujeme cirkev, ktorá svoju neschopnosť robiť skutočnú misiu zakrýva prostredníctvom zaplatených profesionálnych divadelných a hudobných predstavení, aby na neveriacich urobila “dojem”. Naopak, potrebujeme cirkev hodnotovo konzistentnú a autentickú, ktorá robí skutočnú misiu, ktorá ide v tomto smere osobným príkladom – pretože jej na ľuďoch záleží.
Financovanie cirkvi
Nepotrebujeme cirkev, ktorá sa k sponzorom (ale aj obyčajným veriacim) správa spôsobom daj peniaze a potom vypadni, my sa už o tieto zdroje postaráme – čo iba potvrdzuje pomýlené priority, hodnoty, ale v konečnom dôsledku aj vážne vieroučné zlyhanie takejto cirkvi! Nepotrebujeme cirkev “vlčej svorky”, kde každý hľadá len to svoje, svoj vlastný prospech – a to na úkor iných! Práve naopak, potrebujeme cirkev, ktorá je verná kresťanskej vierouke v každej dobe. Cirkev, v ktorej ľudí kresťanské hodnoty, spoločné projekty a ciele spájajú do možno nie ideálne organizovanej, ale o to viac spontánnej a efektívnej spolupráce. Cirkev, ktorú si takto veriaci kresťania nedajú pokaziť vychytralosťou, falošnosťou a povrchnosťou všadeprítomných prospechárov. Ľudia, ktorí vedia, komu uverili, a ktorí poznajú skutočné poslanie cirkvi, si vedia sami definovať konkrétne evanjelizačné projekty a zámery, a tie nezištnou vzájomnou pomocou a spoluprácou napĺňať v praxi.
Poznámka “z praxe”: Takto sa okrem iného prejavuje cirkev budovaná zdola, a to na viere, spontánnosti a iniciatíve ľudí! Nie podľa plánov vedenia cirkvi, ktoré až príliš pripomínajú plánované päťročné hospodárstvo, kde to “najdôležitejšie”, čo od zborov potrebujú, sú zas len ďalšie peniaze, ktoré sú dokonca vyžadované pod hrozbou rušenia kňazských staníc, resp. ich spájania. A tak tu znova vidíme plastický príklad toho, ako bola aj v tomto prípade komercia a peniaze nadradená nad vierouku, misiu a poslanie cirkvi ako takej! Ako sa demokratická štruktúra mení na direktívnu až totalitnú, ktorá sa vyhráža a zastrašuje (tým, ktorí ju “zvolili”). Tu vidíme, ako ľudia strácajú slobodu a musia sa znova postaviť nezmyselným nariadeniam z centra a útlaku!
Správne priority sú v živote kresťana dôležité
Potrebujeme cirkev, ktorá je kristocentrická, ktorá nedáva ľudské vzťahy, psychológiu či manažérske metódy pred evanjelium. Pretože tieto svetské metódy v obmedzenej miere fungujú iba v uzavretom, časnom svete, a teda logicky nemôžu pomáhať v zámere poukazovať na večnosť. A tak aj tí, ktorí ich používajú často ľudí priviažu viac k tomu čo je pominuteľné a časné, ako by ich viedli k čistej zvesti evanjelia a k večnosti. Potrebujeme cirkev, ktorá aj z tohto dôvodu pasívne nekopíruje často úplne nebiblické, zavádzajúce príručky zo zahraničia, ale ktorá má vlastné kapacity a dostatok ochotných a nadšených spolupracovníkov, ktorí tieto materiály vedia nielen pripraviť, ale aj uviesť do praxe.
Potrebujeme teda cirkev, ktorá nedáva do popredia nič iné, ako Krista. Nie sú to vzťahy, materiálne zabezpečenie, osobný prospech, svetská sláva, resp. uznanie, nie je to osoba človeka, nech ide o kohokoľvek. Je to o prioritách, kde prvou a nespochybniteľnou prioritou pre každého kresťana je Ježiš Kristus, ktorý je cesta, pravda aj život. A to nie iba teoreticky, ale aj v každodennej praxi, vo všetkom, čo robíme. Iba tak môžeme rásť v poznaní nášho Pána Ježiša Krista, iba tak môžeme rásť na Jeho obraz.
“… Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán.
Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.
Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania.”
Mk 6, 28 – 31
Tento citát hovorí o prioritách, hovorí o autentickej viere Kristovou láskou naplneného srdca, ktoré nehľadá svoj (resp. komerčný) prospech, ale ktoré slúži iným, tak ako Kristus slúžil nám! Srdce, ktoré samovoľne či spontánne spolupracuje s inými kresťanmi, ktorí majú rovnaké priority. S tými, ktorí chcú Kristovu lásku a milosť, ktorej sa nám dostalo šíriť aj ďalej, k ľuďom vo svojom okolí, na našom milovanom Slovensku, ale aj do celého sveta!
Jaroslav Mervart
ilustračné foto: pixabay.com
