Vianoce u vás doma
Prichádzajú najkrajšie sviatky v roku. Boli sme zvedaví, ako ich prežívajú naši čitatelia, akú úlohu pre nich zohráva cirkev v tomto vianočnom období a čo by zaželali nám všetkým.
O Vianociach u nás…
Ako malým deťom nám mamička pripomínala: „Ešte dve alebo tri nedele, deti, a budú Vianoce!“, keď vravievala nám to vtedy, pri malých balíčkoch sladkostí a jabĺk, ktoré sme si našli v kapcoch a vyčistených topánkach ráno na Mikuláša. Dve alebo tri nedele… – zrejme podľa toho, na ktorý deň v týždni pripadlo Mikuláša. Na Katarínu sme už netrpezlivo čakali a boli sme veľmi zvedaví, aké bude na Vianoce počasie, lebo: „Katarína na blate, Vianoce na ľade!“ – alebo naopak. Teraz sa možno sa niekde stretnúť už v septembri s vianočnou reklamou…
Vnímala som to tak, keď pre mňa ako dieťa boli vtedy tie necelé tri týždne od počutia, že idú Vianoce, najkrajším a najšťastnejším obdobím v roku. Veď sme všetci v rodine čakali narodenie Ježiška. S pokorou, za modlitby starej mamy alebo mamičky, sadali sme celá rodina k prestretému stolu na Štedrý večer, ja i s trochou obavy, či zvládnem predniesť naučenú básničku Ježiškovi a modlitbičku. Radosťou bol vianočný stromček a pod ním darčeky. Pred ich rozdelením a rozbalením sme so starými rodičmi a rodičmi spoločne spievali zo spevníka vianočné piesne. Bývali sme s rodičmi z maminej strany, potom sme zašli po večeri aj k druhým starým rodičom z otcovej strany. Na striedačku prichádzali aj oni k nám, pred dverami ohlášali svoju návštevu spevom: „Čas radosti, veselosti…“ Spomínam si, že Vianoce vtedy boli biele. Keď sme išli na Štedrý večer na nižný koniec k druhým starým rodičom, štípal mráz líca, sneh vržďal pod nohami a snehové vločky sa krásne ligotali v svetle pouličných žiaroviek. Na Božie narodenie alebo na Štefana sme sa navštívili s krstnými rodičmi, nasledovala vychádzka do prírody na sánkach a sánkovačka.
Časom sa niečo určite pomenilo, niečo ako stále živá tradícia zostalo i ostáva. U nás doma je to teraz s prípravami na Vianoce podobne, ako som to prežívala v detstve a dospelosti a „odkukala“ od našich starých rodičov i rodičov. Vtedy však u nás doma nebolo zvykom mať adventný veniec. Dnes ho dávame na stôl a každú adventnú nedeľu zapaľujeme ďalšiu a ďalšiu zo štyroch sviečok. Do začiatku adventu robíme aj väčší poriadok v našom príbytku. V rámci predvianočných príprav je u nás tradíciou i pečenie koláčikov. Všetko v adventnom období ohľadom chodu domácnosti sa snažím regulovať a uskutočňovať pri pokoji a stíšení duše. Rada v tom čase znova čítavam zo starších adventných čísel Lutherusu s tematikou Vianoc, dokonca som zalistovala i v Posloch, vydávaných do roku 2018; najviac ma v jednom z nich zaujala história vzniku piesne „Tichá noc, svätá noc“, donedávna som držala i po mamičke odložené Evanjelické posly spod Tatier. Aj v občasníku Cestou pravdy nachádzam veľa krásneho nielen k adventnému čítaniu.
Už to tak z Božej milosti býva, generácie odchádzajú a prichádzajú. Na vianočné sviatky sa u nás doma stretávame s rodinou mladých a vnúčatkami pri štedrovečernom stole alebo pri večeri na záver starého roka za dodržiavania tých tradícií, aké sme ako deti poznali v našej rodine s milými rodičmi a starými rodičmi. Voňavý čerstvým ihličím stromček už nahradil ten „kúpenský“, vybratý v doobedie Štedrého dňa zo škatule na ozdobenie. Na obed len hrachová alebo šošovicová polievka, alebo kyseľ. Pekne oblečení všetci čakajú na zapálenie sviečok pri stole a modlitbu. Vtedy iba gazdiná môže vstať od stola a podať to či ono na stôl, keď by bolo treba. Sviatočná večera pozostáva z oblátok s medom a strúčikom cesnaku, malým prípitkom hriatym so škvarkami pre dospelých, vianočná polievka alebo kapustnica, zemiakový šalát a ryba alebo rezne, opekance s bryndzou alebo makom. Po večeri sa rozkrajujú jablká a lúskajú orechy, či majú jablká zdravý jadrovník a či sú orechy zdravé vnútri pod škrupinou. Komu sa po sýtej večeri páči, ponúkne sa ešte koláčikmi alebo čajom. Potom sa tešíme pri krbe a žiarivom stromčeku z našich vnúčatiek pri rozbaľovaní darčekov a v mysli ďakujeme, že ich máme a že ich práve aj na Vianoce máme pri sebe a že sme všetci spolu. Za takú milosť úprimne ďakujeme vospolok, tak ako sme poďakovanie slovami v modlitbe vyjadrili už predtým za pokrmy požehnané na stole pri večeri. Aj ostatné dni Vianoc sme spoločne: rodina sestry a naše deti. Ostatným blízkym či vzdialeným v rodinách žijúcich v diaľke, ale aj dobrým priateľom, rozposielame pozdravy.
Ísť do kostola na Vianoce v čase môjho detstva, zvlášť, keď bola bohatá snehová nádielka, sa nedalo. Žijeme vo fílii zboru a cesta v zime do chrámu nebola veru v tej dobe jednoduchá. Do kostola sme vtedy v lete a za dobrého času chodievali pešo cez vrch, cez chrasť, len chodníčkom pomedzi polia. Vtedy ešte nebolo áut, aby šli dospelí s deťmi na služby Božie na Vianoce, obísť tak dookola cez mesto z našej doliny do druhej doliny do kostola. Avšak na adventnej večierni, ktorá sa odohrávala u nás v triede starej školy, pán farár mal pre nás domácich i predvianočnú kázeň. Pamätám si, že ako staršia som so starou mamou išla niekedy na služby Božie na Vianoce do mesta autobusom.
S radosťou stretáme sa v túto „pretechnizovanú“ dobu na službách Božích v kostole. Domáca atmosféra Vianoc tak pokračuje i v chráme Božom. Slávnostné chvíle prežité tam v prostredí veľkého zhromaždenia veriacich pri Božom slove o narodení Ježiška, pri speve tých najdojemnejších piesní k tomu, podanie rúk na znak blízkosti, dotvárajú v mojom srdci neopakovateľnosť krásy, pokoja a radosti Vianoc. V našom cirkevnom zbore v chráme Božom zásluhy na priebehu láskou naplnených vianočných slávností majú dobrý pán farár i s pani manželkou, tak súčasný, rovnako aj ten predchádzajúci s pani manželkou, tiež pani farárkou, nezabúdajúc oslavne spomenúť pani farárku a pánov farárov predtým, a to až od môjho detstva.
K tohtoročným Vianociam Vám v redakcii Cestou pravdy želám pevného zdravia, sily i oduševnenej odvahy ísť za spravodlivosťou, úspechov v boji so zlom, ktoré nemá mať miesta v žiadnej cirkvi, a veľa radosti a spokojnosti z toho Vášho všetkého dobre mieneného úsilia. My ostatní Vám za to veľmi ďakujeme! Ďakujeme za to, že nás informujete o pravde. Nech cesta pravdy je tá požehnaná. Verím, že v závere cesty s pravdou sa raz určite stretneme s víťazstvom pravdy. K tomu vyprosujem Božieho požehnania! Všetkým skutočne veriacim evanjelikom k Vianociam prajem zdravia, pevnej viery v pravú cirkev, veľa pokoja v domovoch a trpezlivosti a veľa radosti.
Viera Peštová
Pokoj porozumenie a láska
Prípravy na Vianoce sa u nás začínajú veľkým upratovaním, aby sme vo svojich domovoch, ako aj v srdci pociťovali tú veľkú radosť z pamiatky narodenia Božieho Dieťaťa. Bez spievania kolied by som si Vianoce nevedela predstaviť. U nás v Králi na Štedrý večer skupina mládeže chodí po rodinách spievať krásne koledy. Keď sa navštevujeme počas vianočných dní, bez spievania koledy do domu ani nevojdeme.
Keďže Vianoce sú najkrajšie sviatky roka, sme povinní ich svojou vierou zasvätiť v kostole aj s celou cirkvou.
K tohoročným vianočným sviatkom členom ECAV na Slovensku želám pevné zdravie, aby v našej ECAV nastal pokoj, porozumenie, láska, aby zvíťazila pravda, ktorej sa naša cirkevná vrchnosť bojí.
Mária Slopovská
Pokora
U nás na Vianoce ako u väčšiny ľudí panuje zhon, pečenie, varenie. Pred pandémiou sme ako zborový spevokol pripravovali vianočný koncert, ktorý sa konal v Evanjelickom kostole v Králi. Boli to pekné stretnutia plné očakávania. Veľmi som sa na koncert vždy tešila, hoci príprava bola náročná a zabrala dosť času. Vianoce si neviem predstaviť bez svojich najbližších – detí a rodiny. Samozrejme, ani bez návštevy kostola. Na Štedrý večer si navzájom zaspievame koledy.
K viere ma viedli odmalička moji rodičia. Takže návšteva kostola v nedeľu a počas sviatkov je pre mňa samozrejmosť. Stretnúť sa s bratmi a so sestrami z našej dcérocirkvi, vypočuť si dobrú kázeň a zaspievať si naše krásne piesne z Evanjelického spevníka. Stretávame sa aj pri iných príležitostiach, ako sú výročia a brigády.
Želala by som členom našej ECAV veľa požehnania, aby Vianoce prežili v pokoji, pokore, láske k blížnemu, aby si pamätali, že Pán Boh nám dal svojho Syna, aby nás spasil. Aby naša cirkev neupadala, ale prekvitala a rástla.
Zlata Vrancová
Pevní a silní vo viere
Príprava na Vianoce sa začína už začiatkom adventu. Radi zájdeme na adventné roráty a koncerty. Pravdupovediac, bez nich to nie je ono. Ja osobne sa nestresujem upratovaním, teda niežeby sme mali doma neporiadok, ale veď všetci upratujeme priebežne, nie? Nezháňam honosné darčeky na poslednú chvíľu, pretože ten najväčší Dar nám bol daný. To mi bolo vštepované už od detstva a snažím sa to stále dodržiavať.
Počas vianočných sviatkov sa spontánne poteším, keď sa ako širšia rodina stretneme na službách Božích a potom poobede u tety na káve. Hlavne preto, že prídu aj tí, ktorí žijú v zahraničí, a tým sú tieto naše stretnutia o to srdečnejšie.
Tradície, ktoré stále dodržiavame pri štedrovečernej večeri, je pobožnosť pred jedlom, prekrajovanie jablka, rozlúsknutie orecha, vianočné oblátky s medom a cesnakom a neodmysliteľná kapustnica.
Bez toho duchovného rozmeru si neviem slávenie kresťanských sviatkov ani predstaviť. Cez „koronové obdobie“ som sa cítila tak, ako keby mi chýbala nejaká súčasť môjho života.
Želám vám najprv to biblické: Zostaňte pevní a silní vo viere. Neverte hneď všetkému, čo počujete, ale najskôr riadne všetko zvážte. Buďte pevne zakorenení v Kristovi. A k tomu veľa lásky, porozumenia, pokoja a Božieho požehnania.
Monika Hlavinková Černeková
Ilustračné foto: pixabay.com
