13. nedeľa po Svätej Trojici
Mám však niečo málo proti tebe, že tam máš ľudí pridŕžajúcich sa učenia Balámovho, ktorý učil Baláka dávať pohoršenie synom izraelským, aby jedli z mäsa obetovaného modlám a smilnili. Tak aj ty máš ľudí, ktorí sa podobne pridŕžajú učenia mikulášencov, čo nenávidím.Kajaj sa teda! Ak nie, prídem rýchlo na teba a budem bojovať proti nim mečom svojich úst.
Zjav 2, 14 – 16
Milí bratia a milé sestry!
V slovách, ktoré sú v Písme svätom pred naším textom, sú kresťania v Pergamone najprv ocenení za vernosť Pánu Bohu, ktorou odolávajú tlaku a agresivite pohanov. Avšak ďalej počujeme slovo Pána Ježiša: ,,Mám však niečo málo proti tebe“ – to znamená, že to nie je ešte také silné, aby to spôsobilo rozvrat, úpadok zboru, ale ten môže nastať, ak v tejto veci nebudú konať.
Čo majú konať?
,,Kajaj sa teda!“ ̶ Rob pokánie!
A ako sa ,,robí“ pokánie? ̶ My si pod pokáním spravidla predstavujeme modlitbu, v ktorej vyratúvame svoje hriechy a prosíme Pána Boha o ich odpustenie, prípadne skrúšený postoj tela, keď pristupujeme k Večeri Pánovej, čierne šaty, ktoré majú podčiarknuť našu pokoru a smútok nad našimi hriechmi.
Áno ̶ aj to môže byť súčasť nášho pokánia. Avšak to hlavné je inde.
Grécke slovo, ktoré prekladáme ako pokánie, je metanoia. A to doslovne znamená zmena (o 180 stupňov).
Kajaj sa ̶ znamená: Rob zmenu.
Ak si doteraz používal klamstvá, prestaň s tým a začni hovoriť ľuďom okolo seba pravdu.
Ak si hovoril vulgárne slová, nadávky, prestaň s tým a dbaj, aby tvoj slovník bol čistý.
Ak si nesprevádzal svoje pokrstené dieťa hľadaním a poznávaním Pána Boha a Jeho vôle, tak to zmeň a začni študovať Božie slovo spolu so svojím dieťaťom, vyhľadávaj s ním kresťanské spoločenstvo, kde sa slovo Božie číta a vysvetľuje.
Ak si si zvykol požívať alkohol a ním si sa dostával mimo triezvy stav, tak s tým prestaň a snaž sa o absolútnu triezvosť vo svojom živote.
Ak nosíš červenú šnúrku ,,na ochranu“, amulet, máš ,,čarovnú sviecu, ktorá spaľuje negatívnu energiu“, tak to zahoď a konaj všetko pre to, aby tvoja viera a dôvera Pánu Bohu začala konečne rásť tou správnou intenzitou.
Mohli by sme vyratúvať ešte mnohé skutočnosti nášho života, ktoré je nutné opustiť, odstrániť, pretože sú pred Pánom Bohom ohavnosťou, a nahradiť ich tým, čo je čisté a správne pre život kresťana.
Čoho sa mali zbaviť kresťania v Pergamone? Čo má Pán cirkvi proti tomuto spoločenstvu?
,,Máš ľudí, ktorí sa pridŕžajú učenia mikulášencov…“
Nevieme veľa o týchto mikulášencov ̶ nikolaitoch, avšak z určitých poznámok v listoch ranokresťanských biskupov ich priraďujeme k odnoži gnostického učenia. Nikolaiti dbali o to, aby ich poznanie Pána Boha a Pána Ježiša rástlo, svojho ducha, ktorý bude raz stáť pred Božím súdom, chceli mať ,,plného poznania Boha“. Avšak telo človeka ̶ to bolo niečo iné: to podlieha skaze ̶ raz zhnije, a preto nie je dôležité, čo to telo ,,robí“. Takže môžem byť účastný tých fascinujúcich pohanských procesií, ktoré konali pohania na počesť svojho božstva, môžem byť s nimi aj v ich chráme a jesť s nimi na jedlo obetované pohanskému bohu, môžem ísť za kultickou prostitútkou ̶ moje telo môže byť toho účastné, veď ja svojím duchom predsa neverím v ich božstvo ̶ ja som stále zamierený na Krista.
Určite si uvedomujeme, milí bratia a milé sestry, aký nebezpečný bol takýto postoj pre kresťanov. Mnohí by si mohli povedať: Veď títo veria v Krista a veď sme slobodní od skutkov zákona, čo ak majú pravdu, naozaj asi nemusíme byť takí úzkostliví. A pergamonský cirkevný zbor akosi tolerantne ponechával týchto ,,kresťanov“ povedľa seba.
Nepripomína nám to niečo, milí bratia a milé sestry?
Či v našich kresťanských spoločenstvách nemáme laxný postoj voči ,,kresťanom“, ktorí hovoria, že veria v Boha, ale napríklad sa opíjajú? (A dokonca aj duchovní vodcovia!) Možno niekto povie: Ale nebuďme malicherní, veď je to ľudské. Áno, podľa tela je to ľudské, ale podľa zmýšľania Ducha nie (Rímskym 8)! Veď v alkoholovom opojení človek stráca ten obraz Boží, na ktorý bol stvorený ̶ či nie?
Všimli sme si, koľko ,,kresťanov“ používa vulgárne slová, nadávky, nemravné dvojzmyselnosti? A akí sme k nim v našich kresťanských spoločenstvách tolerantní! Veď oni nie sú zlí, len si nedávajú pozor na ústa ̶ povieme. Áno, na tie ústa, o ktorých apoštol Jakub hovorí, že nimi sa modlíme k Pánu Bohu, nimi oslavujeme Pána Boha ̶ a nimi vyslovujeme aj žumpové slová.
Ako ľahko sme sa vyrovnali v našich kresťanských spoločenstvách s faktom, že rodičia svoje pokrstené deti vôbec nevedú k poznaniu Pána Boha a Jeho vôle, maximálne ich prihlásia na náboženstvo, a tým sa ich kresťanská výchova ,,naplnila“. Veď oni veria v Pána Boha, sú členmi nášho zboru, čo máme s tým robiť, nemôžeme ich nútiť ani napomínať, urazia sa, alebo dokonca odhlásia zo zboru ̶ povieme. (A ďalších príkladov toho, akí sme tolerantní voči rôznym hriechom, neprávostiam, nespravodlivosti, nemravnosti… je veľa.)
Čo máme robiť?
Aj pre nás platí slovo Pánovo: ,,Kajaj sa teda!“
Rob potrebné zmeny, aby to, čo je nesprávne pred Pánom Bohom z tvojho kresťanského spoločenstva (rodiny, kamarátov, cirkevného zboru) bolo odstránené.
Je mi jasné, že oveľa lepšie sa robí pokánie tým ,,klasickým“ spôsobom ̶ pomodlením, čiernym odevom, skrúšeným postojom, pristúpením k Večeri Pánovej ̶ a je to vybavené: hriechy sú odpustené ̶ poďme ďalej žiť.
Oveľa ťažšie je robiť pokánie ̶ metanoiu ̶ zmenu. Neradi robíme zmenu, neradi povzbudzujeme k zmene, neradi počúvame o zmene. Veď to je práca na sebe: skúmanie sa, sledovanie sa, sebazapieranie sa, vzdávanie sa vlastnej vôle, vlastného hnevu, vlastnej pýchy, vlastnej samoľúbosti a znamená to aj každý deň stáť pod Božou autoritou Jeho svätej vôle.
Je to také ťažké, že sa to akosi nechce v našich kresťanských zboroch realizovať.
,,Ak nie (teda ak nebudeš robiť zmenu), prídem rýchlo na teba a budem bojovať proti nim mečom svojich úst.“
Ale ,,ak nie“, teda ak vy v zbore neviete, či chcete radikálne zasiahnuť, tak zasiahnem ja ̶ hovorí Pán Ježiš.
,,Zasiahnem mečom svojich úst“ ̶ to je obrazné vyjadrenie pre slovo súdu.
Slovo Božie vylúči tých, čo do zboru vlastne nepatria. Ale to už bude tragické zakončenie laxnosti nášho kresťanstva.
Je dôležité uvedomiť si, milí bratia a milé sestry, že kresťanské spoločenstvo, ak má byť svetlom a soľou pre tento svet, musí ostať čisté.
Aj malé zlo sa musí odstrániť, aby nevzniklo z neho väčšie, ktorého dôsledkom bude rozvrat alebo úpadok kresťanských spoločenstiev.
Kresťanský zbor musí mať silu premôcť zlé vplyvy, bezbožnosť a zvody, ktoré sa tlačia do jeho spoločenstva.
Prečo musí mať silu? ̶ Pretože je vierou napojený na Boží zdroj moci a z neho čerpá silu pre svoj čistý a posvätný život.
Modlitba:
Všemohúci Pane Bože, prosíme, posilni nás, aby sme prestali pestovať kresťanský folklór a nastúpili náročný zápas o čistotu myšlienok, slov, činov a viery v našich vlastných rodinách, v priateľských zväzkoch, pracovných kolektívoch aj cirkevných zboroch. Amen.
Mgr. Daniela Kissová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
