Rozprávali sme sa o našom spolužití, o tom, ako spolu vychádzame, ako si rozumieme, aké siete vzťahov tvoríme, akí sme pri svojom stretaní sa. Pri tomto rozhovore padlo slovo veľkorysosť. V zmienenej súvislosti príde človeku na myseľ jednoduchá otázka: Sme veľkorysí, dá sa na nás vypozorovať veľkorysosť? Potom môže nasledovať ďalšia, ktorá sa pýta na protiklad tejto vlastnosti: Čo je opakom veľkorysosti? A keď k nej priradíte odpoveď, že opakom je malichernosť, začne človek hľadať príklady, ktoré by ľudskú veľkorysosť či malichernosť znázornili a pomohli mu pochopiť, aká skutočnosť sa týmito slovami naznačuje.
Mne prišli na myseľ dve biblické rozprávania. Jedno zo Starej zmluvy o Jozefovi, Jákobovom synovi, ktorý už ako správca egyptskej krajiny po stretnutí s bratmi sa im dá spoznať. Zrazu bratia pred sebou vidia toho nenávideného otcovho miláčika, ktorého chceli niekedy dávno zabiť. Nakoniec to zmenili a predali ho do otroctva, ale podarilo sa im vylúčiť ho zo svojho života a otca doviesť k predstave, že Jozef je mŕtvy. Čo asi môžu očakávať od brata, ktorého sa chceli zbaviť, aj sa im to podarilo, no nakoniec stoja pred ním, sú v jeho moci a on môže teraz rozhodnúť o nich? Do tejto situácie Jozef vysvetľuje svoje pochopenie a porozumenie celého diania slovami o tom, že oni síce mysleli zle a robili zle, no Boh to obrátil na dobré. Preto jeho úlohou nie je, aby sa im pomstil, ale aby ich aj celú rodinu zachránil. Jozef je veľkorysý.
Druhé rozprávanie je Ježišovo podobenstvo o pánovi, ktorý mal sluhu, a ten mu veľa dlhoval. Mal splatiť dlhy, ale nemal z čoho. Prosil pána o milosť a pán mu dlhy odpustil. Nezodpovedného služobníka obklopila pánova veľkorysosť. No nepreniesla sa do jeho vzťahu k blížnym. Naopak. Keď začal on jednať s tými, ktorí dlhovali jemu, siahol k násiliu a nútil svojich dlžníkov, aby splatili jeho pohľadávky. Kto to nedokázal, nestretol sa milosťou, ale s tvrdým trestom. Sluha bol malicherný. Sám prijal odpustenie, ale nedokázal odpustiť druhým ani v tom najmenšom.
Sme veľkorysí alebo malicherní? My dnes v našom spolunažívaní? Ťažko zovšeobecňovať. Ak je v spoločenstve väčší počet veľkorysých ľudí, má aj celok tieto črty, ak prevažujú malicherní, ťažko sa bude celok hrdiť veľkorysosťou. Rozhodne máme Pána, o ktorého veľkorysosti niet pochýb a ktorého milosť a milosrdenstvo si takmer každodenne pripomíname a snažíme sa uvedomiť si ho. Len nakoľko vzťah k Nemu a porozumenie Jeho konaniu s nami nás zmení ako Jozefa, alebo nechá nás chladnými ako onoho bezohľadného sluhu, je záležitosť nášho srdca. A to, ako vieme z podobenstva o štvorakej pôde, býva rôzne.
Daniel Midriak
ilustračné foto: pexels.com
