Všetky nedele a sviatky v priebehu jedného roka tvoria cirkevný (liturgický) rok. Obsahom nám predstavujú celú cestu spásy, ktorá vyplýva zo života a diela Pána Ježiša Krista. Cirkevný rok delíme na dve časti: slávnostnú a bezslávnostnú polovicu. V slávnostnej časti cirkevného roka sú tri obdobia sviatkov: vianočné, veľkonočné a svätodušné.

Teraz prežívame veľkonočné obdobie nedieľ a sviatkov. Začína sa pôstom a trvá štyridsať dní (Pán Ježiš sa štyridsať dní postil a v modlitbách sa rozprával so svojím Otcom). V pôste si podľa zvesti Písma svätého sprítomňujeme utrpenie nášho Pána a Spasiteľa. V pokání sa pripravujeme na svätenie veľkonočných sviatkov. Na službách Božích sa stretávame cez nedele, ale aj na večerných službách Božích cez týždeň, hoci teraz, keď zažívame výnimočné obdobie pandémie, sa to presúva do virtuálneho sveta internetu. V pôstnej dobe, keď neplatia protiepidemické opatrenia, sa častejšie prisluhuje sviatosť Večere Pánovej, ktorej vždy predchádza spoveď. Kto sa rozhodne pre telesný pôst, odporúčame, aby ho spojil s modlitbami. Podľa zvesti Biblie však všetkým veriacim odporúčame pôst od hriechov (pozri Iz 58, 6 – 14; Mt 6, 16 – 18).

Pôstne obdobie má šesť nedieľ. Piata nedeľa sa volá Smrtná podľa evanjelia, ktoré nám hovorí o rokovaní vysokej židovskej rady – synédria, keď na návrh veľkňaza Kaifáša odsúdili Pána Ježiša na smrť (J 11, 47 − 57). Pre nás je to predpašiová nedeľa. Na službách Božích sa čítajú texty prevažne zo Starej zmluvy, obsahujúce predpovede o utrpení Mesiáša, ktoré nás privádzajú k novozmluvným textom: k predpovediam o utrpení Pána Ježiša v Novej zmluve a o Jeho význame pre naše spasenie.

Šiesta pôstna nedeľa sa volá Kvetná – Palmarum. Toto pomenovanie dostala na pamiatku príchodu Pána Ježiša Krista do Jeruzalema. Zástupy ľudí, ktorí prichádzali svätiť sviatky Veľkonočného baránka, vítali Pána Ježiša ako Krista, ako Kráľa, s palmovými ratolesťami. Prevolávali: „Hosana!“ (pôvodný význam: Pomôž predsa!). Prorocký výkrik premenený na oslavnú liturgickú formulu. V  Ježišovej dobe si už Židia neuvedomovali pôvodný význam tohto slova, vyjadrovali ním len veľkú radosť (podľa Augustína). Na Kvetnú nedeľu na službách Božích čítame a spievame prvú časť pašií – dejov utrpenia Ježiša Krista podľa evanjelií (najmä podľa Matúša) až po súd s Ježišom u Piláta, rímskeho vladára. Kvetnou nedeľou sa začína Tichý (Veľký) týždeň. Vo štvrtok, ktorý sa podľa tradície nazýva Zelený štvrtok, si pripomíname Ježišovo ustanovenie sviatosti Večere Pánovej a Ježišove modlitby v Getsemane. Tam Pána Ježiša zajali.

Veľký piatok je pre nás, evanjelikov a. v., najväčší sviatok, lebo nám sprítomňuje vrchol Ježišovho utrpenia: súd, utrpenie, ukrižovanie a smrť na kríži. Takou smrťou popravovali Rimania len tých najväčších zločincov. Pán Ježiš trpel za nás, za naše hriechy. Ježišova smrť na kríži žaluje na veľkosť ľudskej hriešnosti, ale na druhej strane nám hovorí o veľkosti zachraňujúcej, spásonosnej Božej milosti. Biela sobota je dňom, keď Ježiš odpočíval v hrobe a vojaci držali nad hrobom stráž, aby nevstal z mŕtvych alebo aby Ho neukradli učeníci a nepochovali na iné miesto. Ale tá stráž bola zbytočná.

Pán Ježiš Kristus, ako to sám predpovedal, na tretí deň vstal z mŕtvych. Premohol smrť i diabla, a tak všetkých veriacich v Neho zachránil, spasil pre večný život v kráľovstve Božom. V Evanjeliu podľa Jána 14, 19 nám znie zasľúbenie Pána Ježiša Krista: „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť.“

Veľkonočné slávnosti sú pre kresťanov najväčšie sviatky v cirkevnom roku. Aj 1., aj 2. sviatok veľkonočný sú dňami radosti z Pánovho vzkriesenia.

Po veľkonočných slávnostiach je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka. Pán Ježiš po svojom vzkriesení sa ešte štyridsať dní zjavoval (Sk 1, 3) svojim verným nasledovníkom a hovoril im o kráľovstve Božom. Na štyridsiaty deň požehnal svojich učeníkov a bol unášaný do neba. A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema (L 24, 51 – 52). Sviatok Pánovho vstúpenia už patrí do svätodušného kruhu sviatkov.

doc. PhDr. Mgr. Miloš Klátik, PhD.
generálny biskup v. v.