Záver občianskeho roka

„ Na sklonku roku Tebe, Bože dobrý ďakujeme,
za lásku, ktorou si nás žehnal každodenne.
My cestou žitia nikdy nechceme ísť sami,
prosíme preto- Bože v Kristu, buď vždy s nami.“  Amen

Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?
Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Rim 8,31-32,38-39

Drahí bratia a milé sestry,

prežívame posledný deň kalendárneho roka. Tento deň dostal meno podľa pápeža Silvestra I, ktorý svoj úrad zastával od  31. januára 314 do 31. decembra 335. Pomenovanie dnešného dňa nesie v sebe aj symbolický význam. Tak ako 31. decembra sa končí jeden rok a s nádejou očakávame príchod nového, tak aj ukončenie pápežskej funkcie Silvestra I. sa spája s ukončením prenasledovania kresťanov a nástupom tzv. zlatého veku cirkvi. Zvyky, ktoré sa viazali k dnešnému dňu boli rôzne a v priebehu časov sa menili. Viac či menej poukazovali na prežitý čas a jeho plynutie. Posledný deň roka býva spojený s oslavami, zábavami, s rozlúčkou s prežitými dňami, čo však v tomto roku nie je možné v nejakej veľkej miere, iba v rodinnom kruhu. Pre veriaceho človeka dnešný deň znamená pripomenutie si toho, že Pán Boh je Pánom času. Adresuje nám aj dnes otázku, ktorá zaznela Hagar na púšti na ceste do Šúru: „Odkiaľ prichádzaš a kam ideš?“ Odkiaľ prichádzame? Dnes sa zastavujeme na životnej ceste, aby sme sa obzreli do minulosti a rozhodli sa, akou cestou, k akému cieľu chceme kráčať, aby sme sa zamysleli nad tým, či sme si vyvolili ten správny cieľ. Odkiaľ prichádzame? Koncom minulého roka sme v správach počuli o ochorení, ktoré vypuklo v Číne. Väčšina z nás v poznaní, že to nie prvé nové ochorenie vo svete za posledné roky, si  myslela, že je to príliš ďaleko na to, aby mohlo ovplyvniť život v našej krajine, alebo dokonca nás samých.  Napriek tomu sa celý svet dostal do neľahkej situácie. Priniesla stratu ľudských životov a svoje ekonomické následky. Mnohí prišli o svojich milovaných blízkych, iní stratili  prácu a prežívajú dodnes neistotu. Pripravovali sme mnoho podujatí, ktoré sme nemohli uskutočniť. Zároveň sa v spoločnosti odkrylo mnoho skrytých vecí, ľudské sebectvo, bezohľadnosť voči iným, zneužitie ťažkej situácie v osobný prospech. Veľká noc bola pre nás ťažkou a bolestnou skúškou, nemohli sme konať služby Božie. Odkiaľ to prichádzame? Nesnažíme sa vziať veci do vlastných rúk a potom nariekame nad rozliatym mliekom a Boha robíme zodpovedným za všetko zlo, ktoré sa nám udeje? Boh nám daroval túto zem, aby sme ju spravovali, ale zo správcov, dobrých šafárov sa v mnohých prípadoch stali despotický vladári nerešpektujúci jej zákonitosti. Zodpovednosť však nie sme ochotní niesť. Odkiaľ prichádzame? Bola to naozaj len cesta púšťou? Určte nie. V ťažkom čase sme zažili mnoho krásnych a vzácnych chvíľ a požehnania. Mnohé vzťahy sa urovnali, mnohí si začali všímať viac svojich blízkych, ale aj  tých, ktorí žijú v ich blízkosti. Snažili sme sa chrániť navzájom. Vnímali sme aká dôležitá je sila viery ,modlitby a dôvery, že sme v Božích rukách. Naučili sme sa slúžiť pomocou online priestoru a otvorili sa nám nové možnosti. Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás

všetkých, ako by nám s Ním nedaroval všetko?  Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.  Apoštol Pavol týmito slovami opisuje Božiu lásku, ktorú sám okúsil. Božia láska premenila jeho život. Z nepriateľa sa stal svedok viery. Napriek tomu, že zažíva aj prenasledovanie so všetkými dôsledkami vníma Božie posilnenie a istotu. Hovorí: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie, úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Odkiaľ prichádzame a Kam ideme? Boh nás neopustil, Božia láska je nám daná skrze Ježiša Krista. Ale ako je to s nami? Kam ideme? Čo je cieľom nášho života? Nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Ale či my naozaj po nej túžime? Či ju sami neodmietame? Či ju počúvame? Sme pri Bohu len vtedy, keď sa dejú zlé veci, ale v čase radosti ho zapierame? Nestaviame svoje hlbokosti ako prekážku Božieho pôsobenia v našom živote? Čo v týchto hĺbkach ukrývame? Je to nevyznaný hriech a naše zlyhania?  Nie je to tiež vysokosť, ktorú sme si postavili pred Božiu tvár? Naša pýcha, presvedčenie, že absolútne všetko máme vo svojich rukách? Aké moci a mocnosti sme urobili pánmi nášho života? Počúvame a spoliehame sa viac na slovo a konanie človeka a na vzájomné sympatie? Nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky. Nie sme však tými, ktorí si ani neuvedomili, že stavajú prekážku Božiemu pôsobeniu? Vieme odkiaľ prichádzame, ale skutočne nielen ústami, ale aj v srdci vieme kam ideme, aký je cieľ nášho života?

Drahí bratia a sestry, my máme dnes za čo ďakovať, prežili sme chvíle šťastia, potešenia, ale aj smútku, bolesti, v ničom sme však neboli sami. Uvedomujeme si, že túto lásku Božiu si vôbec nezaslúžime. Vďaka Bohu za jeho milosť. Vieme odkiaľ prichádzame a ak zostaneme vo viere v Trojjediného Pána Boha, vieme navzdory okolnostiam aj kam ideme. Apoštol Peter pripomína: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej:   k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám,  ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie pripravené zjaviť sa v poslednom čase.  Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania,  aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.  Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy,  dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší.  Amen

Modlitba:

Nebeský náš Otče, v posledný večer odchádzajúceho roka skláňame sa pred Tebou. Uvedomujeme si, že sme v ňom prežili mnoho radosti, šťastia , požehnania. Ďakujeme Ti dnes za to, že si nás ani v bolestiach a skúškach neopustil. Cez bolesti a skúšky si sa k nám prihováral a pomáhal svojou mocou ich zvládať. Ďakujeme za milosť, ktorú si nám preukazoval. Ďakujeme za Tvoju ochranu a pomoc, za Tvoje slovo, ktoré nás sprevádzalo, za Tvoju blízkosť, ktorú aj v tieto dni môžeme prežívať. Pane, prosíme Ťa, odpusti nám naše zlyhania, odpusti nám, ak si Tvoje stvorenie nevážime a miesto toho, aby sme ho zveľaďovali dokážeme ho ničiť. Odpusti nám našu hrdosť a pýchu, stratu pamäti, keď ti sľubujeme ako svoje cesty napravíme, ale neraz ich berieme do svojich vlastných rúk. Pomôž nám, aby nás aj dôsledky pandémie naučili vážiť si dar života nášho ale aj iných. Prosíme, skloň sa aj dnes k všetkým chorým, trpiacim, ranených smútkom , ale aj k tým , ktorí stratili prácu, ktorí prežívajú neistotu a nevedia ako ďalej. Pomôž nám, aby sme si dokázali navzájom pomáhať a byť súdržnejší. Zachovaj nás vo viere v Teba a raz nás preveď do svojej večnej slávy. Amen

Mgr. Lívia Lichancová
evanjelická a. v. farárka

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: