Bojujete s tisíckami evanjelikov, ktorí sa nezmierili s neslobodnými voľbami a bezprecedentným krivením demokracie našej cirkvi a ktorí stoja a podporujú týchto ľudí v prvej línii boja za spravodlivosť
V piatok 26.júna 2020 som mal možnosť zúčastniť sa na výročnom valnom zhromaždení spoločnosti Tranoscius a. s. Dovoľte mi podať môj subjektívny pocit z tohto podujatia. Išiel som tam so zámerom pozorovateľa, nemal som pripravený žiadny diskusný príspevok, ani som sa pôvodne do diskusie či polemiky nechcel zapájať. Po vypočutí výročnej správy, mi moja povaha a cit pre spravodlivosť nedovolili držať sa pôvodného plánu a prihlásil som sa do diskusie. Pán Hyben, podpredseda predstavenstva a pani Bachletová pri prednášaní jednotlivých bodov výročnej správy chrlili oheň a síru. Nešetrilo sa expresívnymi výrazmi a vina za súčasný stav bola zvaľovaná na redakciu časopisu Lutherus, doslova zaznelo: „spoločnosť nemôže riadne fungovať, lebo musí bojovať s redaktormi tohto týždenníka“. Tak mi nedalo nezareagovať na tento príspevok. Diskusný príspevok bol na základe návrhu obmedzený len na tri minúty. Predseda valného zhromaždenia striktne tento limit dodržiaval, dokonca až tak, že keď mala slovo staršia pani a zaznel gong, ktorý jej ukončil pridelený trojminútový limit, tak ju nenechal ani dokončiť načatú vetu. Musel som teda svoju myšlienku vtesnať do tohto časového limitu.
Najprv som sa ctenému publiku predstavil, povedal som im, že som radový evanjelik bez funkcií, nepoznám sa ani s bývalým vedením a ani súčasným spoločnosti Tranoscius a Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Pokladám sa za nezaujatého člena, angažovaného evanjelika, ktorý si robí svoj názor na vec. V prvom rade som predkladateľom správy vytkol, že odhliadnuc od obsahovej stránky mi vadí forma, ktorú na prezentovanie správy zvolili. Pri predkladaní oficiálnej správy sú nemiestne expresívne výrazy typu „besnenie oponentov“ a pod. Rovnako za nemiestne považujem vnášať do oficiálnej správy subjektívne pocity predkladateľov a na môj vkus, bola správa podaná arogantne až agresívne. Potom som ctenému akcionárskemu zboru pripomenul, že nebyť volieb, v ktorých celkovú moc v našej cirkvi nečestne uchopila jedna skupina ľudí, pomer akcionárskych hlasov by bol celkom odlišný tomu, z ktorého sa teraz teší. Totižto najväčším akcionárom akciovej spoločnosti je Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku (ďalej len ECAV) a jej grémia (kto ovláda cirkev na generálnej úrovni, na úrovniach dištriktov a seniorátov má jednoznačnú väčšinu hlasov) a keby neboli z volieb vylúčení nepohodlní kandidáti, voľby by boli s najväčšou pravdepodobnosťou rovnajúcou sa až istote dopadli inak a aj pomer akcionárskych hlasov by bol diametrálne odlišný tomu súčasnému. Tak isto som si dovolil upozorniť tam prítomné auditórium, že súčasné vedenie si veľmi zle interpretuje stav, keď vraj bojuje s redaktormi Lutherusa. „Nie vážení, vy nebojujete s redaktormi Lutherusa, vy bojujete s tisíckami evanjelikov, ktorí sa nezmierili s neslobodnými voľbami a bezprecedentným krivením demokracie našej cirkvi a ktorí stoja a podporujú týchto ľudí v prvej línii boja za spravodlivosť. A že mám pravdu vám veľmi ľahko dokážem, veď nebyť tisícov podporovateľov a sympatizantov, projekt Lutherusa ako alternatívneho periodika k súčasnému týždenníku EPST, by nikdy nemohol byť úspešný a životaschopný ani ekonomicky ani logisticky. Lutherus predá viac výtlačkov ako Posol! A viete aj prečo je Tranoscius v takejto nelichotivej ekonomickej kondícii? Lebo týmto uchopením moci ste si pohnevali práve tých evanjelikov, ktorí najviac Tranoscius, ale aj iné projekty v rámci ECAV nezištne a ochotne podporovali. Keď som išiel okolo predajne Tranoscia, vždy som sa zastavil a niečo kúpil. Nie preto, že som niečo potreboval, ale chcel som podporiť predajňu! A rovnako som pravidelne prispieval na tlačový fond Tranoscia. Dnes to už nerobím. Keď vidím ako nečestne si úzka skupina ľudí vyárendovala moc v ECAV, a ako arogantne sa správa k protistrane, moja podpora mieri inde, do Lutherusa, do Asociácie slobodných zborov a teraz aj do alternatívnej predajne YZOP. Väčšinu takto zapálených evanjelikov ste si popudili proti sebe, a teraz sa žne to čo sa zasialo. Keď nie morálka, tak ekonomika vás bude tlačiť na dno. “ znela doslovne moja reakcia za rečníckym pultom. Po tomto mojom príspevku bolo v sále počuť až škrípanie zubov od nepríjemnej, neočakávanej, ale pravdivej interpretácie súčasného stavu nielen spoločnosti Tranoscius ale aj ECAV.
Do diskusie som sa prihlásil ešte raz, opäť neplánovane a spontánne. Bolo to pri bode v ktorom sa rozoberali vízie do budúcnosti a plány na stabilizovanie spoločnosti a týždenníka EPST.
„Nuž ak chce byť Posol dôveryhodným a predajným periodikom, musí informovať objektívne a plnohodnotne s použitím sebakritiky a sebareflexie, ktorá žiaľ v súčasnom obsahu chýba. Ako si inak vysvetliť absolútne odignorovanie skutočnosti, že pri posledných voľbách na biskupa VD sa v Posle informovalo len o troch kandidátoch a ani zmienka o tak závažnej skutočnosti, že opäť raz boli bez príčiny z volieb vylúčení dvaja terajšiemu vedeniu nepohodlní kandidáti? Alebo že bývalé vedenie Reformaty, ktorej pochybenia sú jasne zdokumentované a nevyvrátiteľné, sa za súčasného vedenia nenápadne opäť infiltruje do štruktúr ECAV a dokonca do štruktúr hospodáriacich s majetkom ECAV? Ak sa bude takto informovať na stránkach Posla, tak je to len obyčajný sebaklam ako je všetko v poriadku, ideálne a nič nás netrápi. Takto sa len prehlbuje nedôvera voči tomuto periodiku pod súčasným vedením. A ešte sa vrátim k na záver predneseným slovám pána podpredsedu Hybena pri bode výročná správa, kde mi nebolo dovolené reagovať. Pán podpredseda zdôraznil, že je odsúdeniahodné, že niekto vydávaním Lutherusa, Yzopom a ASZ podkopáva nohy našej tradičnej spoločnosti Tranoscius. Nuž vážení, akú krátku pamäť máme. Veď to bolo len nedávno, keď niekto založil H.E.L.P. a vydával Reformačné listy, ako alternáciu k vtedajšiemu Poslu z pod Tatier, kde terajšie vedenie verejne a otvorene vyzývalo evanjelikov na bojkot vtedajšieho vedenia a bojkot kupovania Posla z pod Tatier. Už sme zabudli? Apelujem na osobnú integritu každého z vás, ktorí ste sa vtedy na tejto činnosti podieľali a dnes kritizujete presne tie isté metódy, ktoré ste ako prví zaviedli do praxe. Toto je učebnicový príklad pokrytectva.“
Na toto reagoval nemenovaný senior, ktorý mi vo faktickej poznámke odkázal, že nevidí dôvod na to, aby sa informovala verejnosť o vylučovaní kandidátov kandidačnými poradami a že všetko prebehlo podľa zákona, nech mu poviem, ktorý zákon bol porušený. Už som verejne nereagoval, nebol na to priestor. Nuž, ale aká to nevedomky podaná úprimnosť. Pán senior nám vlastne tou vetou odkázal, že nech sa verejnosť nestará, ako sa oni na kandidačnej porade rozhodnú, že to oni sú tí vyvolení, ktorí určia evanjelickej verejnosti koho voliť môže, a tých druhých, ktorých voliť nemôže. A že vlastne ani netreba pomenovať dôvod prečo sa oni rozhodli tých nevyvolených nepustiť do volieb, lebo zákon im to neukladá (mimochodom ten zákon, ktorý si oni sami takto zmenili). A že nebol pri všetkých predchádzajúcich voľbách porušený zákon? Neviem, možno porušený nebol ( aj keď o tom by sa dalo polemizovať, napr. nesplnená podmienka bezúhonnosti pri niektorých kandidátoch). Ale pokrivený a zneužitý bol flagrantne. Viete prečo sme mali tak vágne postavené právne predpisy? Lebo predchádzajúca generácia, ktorá ich tvorila ani v najhoršom scenári nepočítala, že by na pôde evanjelickej cirkvi bola takto sprznená demokracia. Keď už niekomu nevadí, že za generálneho dozorcu sme si volili jedného kandidáta z jedného, lebo ten druhý bol násilne z voľby vyradený a že dokonca jedným z tých ktorí hlasovali za vyradenie protikandidáta, bol neskôr zvolený kandidát ( pán Brozman bol predsa členom kandidačnej porady a sám hlasoval za vyradenie svojho jediného protikandidáta pána Lukáča), tak tu už ostáva rozum úplne stáť. Čo by bolo v svetskom práve absolútne neprijateľné a nikdy by sa nemohlo uskutočniť, v ECAV už bežná prax, so spokojnými a tento do očí bijúci právny, ale aj morálny suterén dokonca obhajujúcimi funkcionármi! Často rozmýšľam, či tí, ktorí sú schopní toto tolerovať, či dokonca hájiť, sú úplne naivní bez elementárneho zmyslu pre pravdu, právo a spravodlivosť, alebo naopak, tak zašpinení, s nečistým svedomím či vydierateľní a preto obhajujú neobhájiteľné? Nejaká odpoveď sa mi natíska, ale nebudem ja špekulovať. Nech sa každý zamyslí a odpovie si sám.
Miloš Murina
uverejnené so súhlasom autora
ilustračné foto:pixabay.com
