Nový rok
„Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila, a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. A zase sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš. Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“
J 8, 2 – 12
„Zavčas ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich.“ Dúfam, že toto sa aj dnes deje v našich chrámoch alebo domácnostiach. Ten Ježiš, ktorý nás včera, v minulom roku viedol a učil je opäť medzi nami. Naše srdcia by mali byť plné vďačnosti, že naša cesta vedie tam, kde je prítomný Ježiš.
„Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“
Ježiš nehovorí, že chce byť svetlom, že chce vniesť svetlo do tmy sveta, ale že On sám je svetlo. Je to skutočnosť, ktorú treba prijať. Tieto slová v prvý deň nového roku patria nám všetkým. Tak počítajme s Ježišom nielen dnes, ale aj po každý nastávajúci deň roka 2024.
Príbeh, ktorý sa nachádza v Jánovom evanjeliu už určite dôverne poznáme. Ježiš sedí v predsieni chrámu a vyučuje. Vyruší ho hlučná skupinka farizejov a zákonníkov, ktorí k Nemu privádzajú nejakú ženu, ktorú prichytili pri cudzoložstve. Je to ťažký prípad, pretože Mojžišov zákon žiada trest smrti. Ženu postavia pred Ježiša, prednesú jej priestupok a čakajú, ako zareaguje. Ježiš mlčí a nič nevraví. Zohne sa a prstom píše niečo do piesku. Je to jedno čo píše. Svojím postojom vyjadruje svoje stanovisko. Akoby povedal, že na túto udalosť má celkom iný názor. Nakoniec odpovedá na neutíchajúce otázky: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.“ Opäť sa zohýba a dačo píše do piesku. Keď zrazu zdvihne oči, pozrie sa okolo seba, nikoho nevidí. Pred ním stojí iba žena cudzoložnica. Ježiš je svetlo sveta. Kto sa dostane pod jeho vplyv, pod jeho lúč svetla, toho prežiari. Ježiš nezľahčuje hriech cudzoložnice, ale lúč Božieho svetla sa netýka len jej, ale aj jej žalobcov.
Ježiš odhaľuje hriech, ktorý by inak zostal skrytý. Nikto neupodozrieva farizejov a zákonníkov, sú šikovnejší a predsa nikto nič nepovedal a ich hriech bol odhalený. Tá žena ich tak veľmi netrápila. Oni chceli chytiť Ježiša do pasce. Mali príležitosť na zlé.
Požehnané svetlo, ktoré odhalí úmysly, pohnútky, myšlienky. Niet človeka, ktorý by sa niekedy nedostal do rozporu s Božím zákonom, Božími prikázaniami. Práve preto prišlo na tento svet svetlo sveta. Postavme sa bratia a sestry do tohto svetla. Nezatvárajme sa pred ním, nevzďaľujme sa od neho. Zostaňme pri ňom každý jeden deň začínajúceho sa roka. Zostať a chodiť vo svetle, znamená nasledovať Ježiša.
„Kto ma nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ To neznamená, že ten, kto bude nasledovať Ježiša nepadne, nezapochybuje, nezakymáca sa. Aj farizeji sa na chvíľu dostali pod lúč tohto svetla a radšej utiekli. To je človek, ktorý nechce chodiť vo svetle, ale má radšej tmu. Ako zákonníci a farizeji, keď počuli ako Ježiš hovorí, že on je svetlo sveta, nevedeli čo robiť, tak utiekli. Potom sa zmohli na slová, že jeho svedectvo nie je pravdivé. Utiekli. A Ježiš hovorí: „Keď aj sám svedčím o sebe, pravdivé je moje svedectvo, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem; vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem.“ Oni nevedia odkiaľ prišli a kam idú. Chodia v tme. Človek v tme blúdi. Ak si na cestu posvieti, dokáže putovať. A taký pútnik vie odkiaľ a kam ide. Pozná cieľ svojej cesty. Zo smrti do života, do večného života.
Ak chceme hneď od začiatku nového roka správne putovať, kráčajme vo svetle. To svetlo je úžasné. Odkryje, ale nezavrhne, nezahanbí. Ono prebudí k novému životu. Svetlo, ktoré neznamená rozsudok, ale milosť, neodhalí iba hriech, ale odpúšťa vinníkovi. Hreje, posilní a očistí.
Tam, kde v tichu modlitby necháme hovoriť Ježiša, tam začína nový život. To sa môže stať i dnes. V prvý deň roka, v žiari svetla sveta. Život bez radosti a nádeje by bol veľmi smutným životom.
Nech sa nám Ježiš, bratia a sestry, prihovára každý deň v novom roku. Počítajme s ním každý jeden deň, v každej chvíli, v každej situácii. Hľadajme svetlo a otvorme sa pred ním, aby náš život bol požehnaný, šťastný a radostný tak, ako si to prajeme navzájom, keď sa stretávame s našimi blízkymi v prvých hodinách nového roka. Amen.
Nech je Pán pred vami, aby vám ukázal správnu cestu! Nech je Pán pri vás, aby vás objal a ochraňoval! Nech je Pán za vami, aby vás ochránil pred zlými ľuďmi! Nech je Pán pod vami, aby vás zachytil, keď budete padať! Nech je Pán vo vás, aby vás potešil, keď budete smutní! Nech je Pán nad vami, aby vás požehnal! Nech vás žehná dobrotivý Boh! (staroírske požehnannie).
Mgr. Monika Hlavinková Černeková
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: RÜŞTÜ BOZKUŞ z Pixabay
