Jedenásteho novembra 2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky s konečnou platnosťou zamietol neoprávnenú žalobu bývalého dozorcu cirkevného zboru Bratislava proti bývalému generálnemu dozorcovi Jánovi Holčíkovi a členom cirkevného zboru – sestrám Križanovej a Szadvariovej o ochranu osobnosti.
O čo v tejto kauze išlo? Menovaní 17. januára 2013 osobne odovzdali v podateľni generálneho biskupského úradu písomný materiál o zlom hospodárení CZ Bratislava s názvom: Cirkevný zbor E.V (celý názov máme zakázané uviesť, pozn. red.) na Slovensku, Bratislava – analýza príčin a dôsledkov hospodárskeho úpadku, pozostávajúci z 13 strán textu, 181 strán príloh a fotografií. Požiadali vedenie E.V, aby nezávislá komisia, Generálny hospodársky výbor E.V prešetril porušovanie cirkevných zákonov o hospodárení, Ústavy E.V a vyvodil zodpovednosť za škody mimoriadneho rozsahu. Bol to exemplárny prípad rozpredaja a rozkrádania majetkov, ktoré E.V nadobudla v reštitučných nárokoch po zaniknutej nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku po roku 1945. Len v Bratislave pozostával z 28 nehnuteľností v hodnote približne 33 – 40 miliónov eur!!! Zostalo z nich len 6. Zborový dozorca CZ Bratislava, ako spoluzodpovedný za správu majetku CZ, sa cítil dotknutý, že v predloženej správe je jeho meno a podal žalobu na okresný súd na ochranu osobnosti. Rokovania na okresnom a krajskom súde trvali takmer 6 rokov – a konečne sme sa dočkali spravodlivého výsledku.
Nepochopenie zo strany duchovných
Predložený materiál zreteľne poukázal na neoprávnené manipulovanie s majetkom, ktorý statoční nemeckí evanjelici rokmi nadobudli a darovali svojej cirkvi. Ako spolupredseda cirkvi (1994 – 2006) som si uvedomil a mal som predstavu, že tento reštituovaný majetok môže byť využívaný v prospech cirkvi, jej rozvoja, na budovanie nových chrámov, sociálnych zariadení diakonie, cirkevného školstva a penzijného fondu pre farárov odchádzajúcich zo služby, na zabezpečenie ich dôstojnej staroby. Narazil som na nepochopenie, ba odpor viacerých duchovných, ktorí si uvedomili možnosť manipulácie s majetkami, hoci na nakladanie s majetkom nemali odbornú spôsobilosť. Darmo som na synodách v rokoch 1999, 2000, 2001 a 2002 (Filo, Holčík: „V službách obnovy a jednoty“) upozorňoval, že reštituovaný majetok má slúžiť celej cirkvi, nie jednotlivým cirkevným zborom. Na synode 2001 „farárska lobby“ napriek predloženým analýzam advokátskych kancelárií, že „majetok po zaniknutej Nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku prináleží nástupníkovi v prvom rade, teda Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v., a až v druhom rade cirkevným zborom a seniorátom – rozhodla, že majetok pripadne cirkevnému zboru Bratislava. A práve vtedy nastal postupný výpredaj a rozkrádanie nadobudnutého majetku. Dokladom sú desiatky kúpno- predajných zmlúv, podpisovaných predsedníctvom cirkevného zboru, teda duchovným a dozorcom, vo viacerých prípadoch bez súhlasu nadriadeného orgánu. Rozsah škôd je obrovský, v státisícoch eur. Ako príklad uvádzam úžernícke zmluvy na správu majetku a odmeny CZ vo výške 20 percent, „dohodnuté“ ceny za predaj majetku a nehnuteľností a iné. Len škoda na majetku CZ Bratislava, na objekte bývalej Evanjelickej nemocnice v dôsledku nestráženia objektu a jeho postupnej devastácie za tri roky bola súdnoznaleckým posudkom (2004) odhadnutá znížením jeho hodnoty o 64 830 mil. Sk, teda približne 2 151 961 eur! Snaha vedenia cirkvi o jeho starostlivosť a prinavrátenie jeho účelu bola zo strany predsedníctva CZ odmietnutá!
Výsledok žiadny, diabol sa len smial
Zo strany vtedajšieho nového vedenia evanjelickej cirkvi, najmä z iniciatívy generálneho dozorcu docenta Imricha Lukáča, bol pokus o riešenie situácie, ale na spoločnom stretnutí zazneli len urážky, osočovanie a obhajoba „svojej“ pravdy. Dokonca hodnotiaca správa komisie generálneho hospodárskeho výboru, ktorú predložil člen komisie, bývalý minister financií SR M. Maxon a ktorá potvrdila výsledky analýzy, bola znevážená. Výsledok žiadny, len diabol sa smial! Tento príspevok len poukazuje na hlbokú krízu v cirkvi, ktorú spôsobili predovšetkým niektorí duchovní, ktorí nie sú „dobrými pastiermi“ a viac sa venujú „iným“, nie im prináležiacim službám. Uvedomme si, že krízu v cirkvi nespôsobili neordinovaní, ale predovšetkým nezodpovedná časť duchovenstva, ktorá sa svojou „mocou“ zmocnila úlohy viesť cirkev podľa seba. Výsledok je veľavravný a môžeme ho charakterizovať slovami úpadok. Veriaci to vedia, lebo strata dôvery v duchovenstvo sa prejavuje v nezáujme o dianie v cirkvi a zníženej návštevnosti našich kostolov. Aj prezentácia cirkvi v slovenskej spoločnosti je nízka. Výsledok na seba nenechá dlho čakať – sčítanie ľudu v roku 2021 to ukáže.
Ján Holčík,
bývalý generálny dozorca (1994 – 2006)
ilustračné foto: pixabay.com
