Posledná nedeľa v cirkevnom roku

„K Ježišovi priviedli démonom posadnutého slepca, ktorý bol nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl. A všetky zástupy boli ako bez seba a hovorili: Či tento nie je Syn Dávidov? Keď to počuli farizeji, povedali: Tento nevyháňa démonov, iba ak Belzebubom, kniežaťom démonov. Ježiš poznal ich zmýšľanie a riekol im: … Ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie.“
Evanjelium podľa Matúša 12, 22 ─ 25. 27 ─ 28

V prečítanom slove Písma svätého sa sústreďme na slová Pána Ježiša, ktoré povedal farizejom pri uzdravení nemého slepca, posadnutého démonom. Ježiš ich povedal preto, že farizeji po uzdravení nemého slepca začali hovoriť, že Ježiš to urobil „iba ak Belzebubom, kniežaťom démonov“. Hovorili to z toho dôvodu, že zástupy ľudí, ktoré videli uzdravenie nemého slepca, začali si klásť otázku, či Ježiš nie je zasľúbený Mesiáš: „Či tento nie je Syn Dávidov?“

Farizeji boli schopní tento Boží zásah do života človeka vyhlásiť za diablov skutok, len aby nemuseli uznať, že Ježiš je ten syn Dávidov, v ktorom k človeku „prišlo kráľovstvo Božie“. Boli schopní Boží dar uzdravenia ─ spasiteľný div (zázrak), ktorý Ježiš urobil pre záchranu človeka z jeho posadnutosti a slepoty ─ vyhlásiť dokonca za skutok samého diabla, satana, lebo hovorili: „Tento nevyháňa démonov, iba ak Belzebubom, kniežaťom démonov.“

Aj v našej dobe, aj my kresťania (ako vtedy farizeji) často nevidíme a nechceme prijímať s vierou Božie dobré dary, ktoré nám Pán Boh dáva každodenne, ani tie, ktoré nám dáva vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi, aby nás vyslobodil z našej mnohej telesnej i duchovnej slepoty a posadnutosti rôznymi zlými duchmi. Lebo „On sa vydal za nás, aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil vzácny ľud, horliaci za dobré skutky (Tit 2, 14)“ a aby sme, „oslobodení od hriechu a oddaní službe Bohu“, mali „svoje ovocie na posvätenie a napokon večný život“ (R 6, 22).

Posledná nedeľa cirkevného roka je preto zvlášť vhodná na to, aby sme si pripomenuli a uvedomili, že celý náš život je dar od Pána Boha. Lebo všetci „Ním žijeme, hýbeme sa a trváme… Lebo aj my Jeho rod sme“ (Sk 17, 28). Ľudia vo svete však bežne hovoria, že to, čo majú, je alebo vecou náhody, alebo že si to nadobudli, urobili vďaka svojmu rozumu, sile, schopnostiam. Prípadne, že im to dal niekto z ľudí z lásky, vďačnosti, alebo preto, že si to kúpili. No apoštol Pavel píše kresťanom: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. … Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom… “ (1K 2, 12. 14).

Na konci tohto cirkevného roka zastavme sa a snažme sa vidieť, čo dobré nám dal Pán Boh svojím pôsobením v našom živote:

  • Všetky životné potreby, t. j. odev i obuv, pokrm i nápoj, dom i dvor, manželku, manžela i dietky… Toto všetko nám Pán Boh dáva bez našich zásluh a hodností. Za toto všetko Pánu Bohu na konci cirkevného roka úprimne zo srdca ďakujme a i v budúcnosti za to Pána Boha chváľme a velebme Jeho sväté meno, Jeho božskú dobrotu voči nám. Aby sme my neboli slepí, posadnutí sebectvom a samoľúbosťou.
  • Pán Boh odpúšťal nám naše hriechy a poklesky a dával nám nové možnosti a príležitosti k náprave nášho života podľa Božieho slova pre naše časné i večné dobro. Buďme vďační za Božiu trpezlivosť s nami, za Jeho dlhozhovievavosť a milosrdenstvo, zjavené nám v Kristovi Ježišovi na odpustenie hriechov, spasenie a večný život. Neprestajne za to Pána Boha chváľme a velebme. Veď sme sa v mnohom dopustili nejednej nespravodlivosti, bezohľadnosti vo svojich postojoch, zmýšľaní aj konaní. Často naše srdcia boli naplnené a zatvrdené pýchou a namyslenosťou. Neraz sme zahodili šancu, príležitosť na konanie dobra… Zaslúžili sme si Boží súd a trest, ale Pán Boh sa pre Ježiša Krista nad nami zmiloval a netrestal nás podľa našich vín.
  • V mnohých starostiach, ťažkostiach, problémoch v rodine, manželstve, pri výchove detí, v zamestnaní a práci, v cirkvi, v spoločnosti, v rozličných bolestiach i chorobách, aj pri pandémii Covid-19 na celom svete, keď hrozil kolaps v mnohých oblastiach života, ekonomiky a hospodárstva, keď sme boli izolovaní navzájom od seba pre potrebnú karanténu a zatvorené boli aj kostoly, keď prichádzala i smrť našich blízkych a drahých, Pán Boh v tomto všetkom na nás nezabudol. Neopustil nás. Nenechal nás napospas. Boží milovaný Syn, náš Pán a Spasiteľ, neprestal nám ani vtedy hovoriť: Všetky svoje starosti uvaľte na mňa, lebo Boh sa stará o vás. Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené. Nebojte sa a nestrachujte. Lebo ja som s vami po všetky dni vášho života. Či váš život nie je u Boha viac ako poľný kvet a tráva, ktoré vädnú a Boh ich aj tak zaodieva? Alebo vrabce, o ktoré sa Boh stará? Ďakujme Pánu Bohu za to, že nám týmto svojím slovom po celý tento cirkevný rok ukazoval a aj do budúcnosti neprestáva ukazovať cestu. Dával a neprestáva dávať silu i nádej. Že aj cez súženia i smrť nás Pán Boh viedol a neprestáva viesť neprestajne skrze vieru v Pána Ježiša Krista k vykúpeniu zo všetkého zla, k novej radosti aj požehnaniu a k večnému životu. Lebo Duchom Božím Pán Ježiš vyháňa i z nášho života všetko zlo, ktoré nás robí slepými a posadnutými. Tak i k nám v Ňom prichádza kráľovstvo Božie, v ktorom Boh „zotrie každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude“ (Zjav 21, 4). Preto na konci tohto cirkevného roka prosme len o to, aby sme úprimne, zo srdca verili v Pána Ježiša Krista, toho Syna Dávidovho, zasľúbeného Mesiáša, Spasiteľa sveta.

Modlitba:

Nebeský náš Otče! Z Tvojej milosti a lásky prežili sme tento cirkevný rok. Dával si nám v ňom všetko potrebné pre náš život. Nechýbal nám ani chlieb telesný, ani duchovný. Ďakujeme Ti za to všetko, lebo si to nezaslúžime. Veď nemilovali sme Ťa z celého srdca, z celej duše a z celej mysle ani našich blížnych v rodine, cirkvi a okolo nás v tomto svete žijúcich ako seba samých. Odpusť nám to, prosíme. Pane Ježiši Kriste, ďakujeme, že aj nám prinášaš kráľovstvo nebeské a zachraňuješ nás z každej slepoty a posadnutosti. V nastávajúcom cirkevnom roku daj rásť v našom živote láske, radosti, pokoju a spravodlivosti v Duchu Svätom. Lebo kráľovstvo nebeské nie je ani jedenie a pitie, ani moc, ani bohatstvo, ani sláva tohto sveta. Daj, nech tu žijeme k Tvojej cti a chvále a raz s Tebou v Tvojom kráľovstve naveky. Amen.

Mgr. Ľubica Sobanská
evanjelická a. v. farárka

ilustračné foto:pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: