Keby som nebol mal možnosť byť členom Generálneho hospodárskeho výboru (GHV) a členom synodálnej komisie na posúdenie skutkového stavu hospodárenia v spoločnosti Reformata, spol. s r. o., tak by som sa možno pozeral na situáciu v našej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku ako niektorí naši bratia a sestry, a to tak, že je všetko v poriadku. Často sa ma pýtajú: „Čo chcú dosiahnuť tí, čo sa neustále vracajú k problémom a poukazujú na nedostatky a kauzy?“
Interpretácia a zdôvodnenie vzniknutých problémov zo strany súčasného vedenia cirkvi je argumentačne a štylisticky dobre pripravená, preto im väčšina bratov a sestier verí. Nepoznajú skutočné fakty, resp. nechcú ich poznať a ani o nich vôbec počuť! Dnes je v našej cirkvi snaha tieto témy a kauzy naťahovať, viesť dostratena a do zabudnutia. Vidíme to aj na príklade prechodu správy majetku spoločnosti Reformata, spol. s r. o., pod stredisko ECAV na GBÚ, čo umožní, aby sa zabudlo na problémy a nevyriešené kauzy spojené s Reformatou.
Prečo tomu nedáme pokoj? Prečo sa k tomu stále vraciame? Keď sa snažím vysvetliť, že bývalé vedenie Reformaty dodnes neodovzdalo elektronické účtovníctvo (ten, kto sa rozumie účtovníctvu, vie, čo to znamená), tak odpovedia, že veď aj súd rozhodol, že účtovníctvo bolo odovzdané, ba dokonca trikrát, ako o tom píše Ján Brozman vo svojom článku „Len taký príbeh“, uverejnenom v Evanjelickom posle spod Tatier č. 5 − 6/ 2021, ako aj na oficiálnej stránke Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku www.ecav.sk. Na druhej strane však nespomína, že na základe toho účtovníctva, ktoré bolo odovzdané, dostala spoločnosť Reformata vysokú pokutu. Účtovníctvo však nebolo odovzdané úplné a už vôbec nie jeho elektronická verzia. O tom sa už v danom článku nepíše, nehovoriac o tom, že ani citát, že súd rozhodol, že účtovníctvo bolo odovzdané, nie je presný!
Prečo to tak je? Prečo nebolo odovzdané účtovníctvo v elektronickej forme? Preto, lebo by sa všetci dozvedeli pravdu! Poznajte pravdu a pravda vás vyslobodí! Museli by sa priznať tí, ktorí podľahli ľudskej slabosti a mamone a niekto si ich tým zaviazal, a kajať sa.
Čo to znamená kajať sa? Urobiť gesto zmierenia, prebrať zodpovednosť, odstúpiť z funkcie. Na to by sme však museli mať svedomie! Dnes sa to už v spoločnosti a ani v ECAV nenosí. Stačí, ak niekto vyhlási, že našiel Krista v Evanjelickej cirkvi a. v. No či Ho skutočne našiel?! Ak áno, mal by podľa toho aj žiť, byť príkladom pre ostatných, a nie rozdeľovať, ale slúžiť! Ale skutočne slúžiť! V súčasnosti nemáme sluhov, lebo to slovo znie niekomu ponižujúco, no práve naopak: mali by sme jeden druhému slúžiť, byť jeden druhému bratom!
Viete si to v dnešnej situácii a dnešnej dobe predstaviť? Ako by to bolo, keby nebolo „sluhov“ v službách, v zdravotníctve atď.? V súčasnosti sú práve oni v prvom kontakte, v prvej línii, idú do práce v strachu, aby sa nenakazili, a hlavne aby nenakazili svojich najbližších, keď prídu domov. Ale idú a slúžia!
Myslím si, že dnešná situácia spojená s koronavírusom nám otvára oči v duchovnej a morálnej rovine, aby sme iba nehovorili o tom, ako milujeme Pána Boha, a pritom nevideli svojich blížnych na ulici, v práci, v cirkvi a vo svojich životoch.
„… Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve.“
Dan 9, 18
Áno! Pán Boh nie je s nami len v dobrých časoch, ale aj v čase súženia a skúšok. Je potrebné hľadať harmóniu s Pánom Bohom, hľadať duchovné zdravie tak, ako o tom máme príklady v histórii izraelského národa! Hľadajme za všetkým Pána Boha, Ježiša Krista, vtedy to bude dobré. Ak v „korone“ uvidíme len to, že sme obmedzovaní vo svojich záľubách a záujmoch či v cestovaní, a budeme sa spoliehať iba na vakcínu, tak to bude zle. Musíme sa chcieť zmeniť a spoliehať na Božie milosrdenstvo pri nás!
Za pandémiou koronavírusu hľadajme uzdravenie nášho vzťahu s Pánom Bohom!
Miroslav Klima
ilustračné foto: unsplash.com
