Nedeľa po Novom roku

Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Amen

„Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem.
Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?“
Mt 2, 13 b a Ž 139, 7

Milí bratia a milé sestry v Kristu, vážení diváci.

 

V dnešnú nedeľu po novom roku sa zvykne spievať evanjeliový text o Ježišovom úteku do Egypta. Čo je v tomto texte vlastne evanjeliom – tou dobrou správou? Veď samotný Ježiš nemohol utiecť. Utekajú Jeho rodičia a berú Ho so sebou. Podstatou je, že takto bol zachránený Jeho život. To je evanjeliom v dnešnom texte. A tak, kým národ Izraelský kedysi v túžbe po slobode, v túžbe po vyjdení z otrockej služby, uteká z Egypta. Syn Boží musí do Egypta utiecť, aby si zachránil holý život. Aká veľká zmena nastala v Izraelskom kráľovstve, keď jeho vlastní synovia, musia utekať pred krutosťou vládcu. Ježiš nebol jediný. Vláda Herodesa Veľkého, ktorý si žiarlivo chránil svoje kráľovské kreslo, a v tejto svojej mánii išiel až tak ďaleko, že neváhal dať zabiť aj mnohých členov svojej rodiny, je príznačná jeho krutosťou. Veď ešte dnes keď počujeme slovo Herodes, asi nás nenapadne nič pozitívne. Pritom tento vládca má za sebou aj značné zásluhy. Veď dal prebudovať Jeruzalemský chrám do veľkolepej podoby, za jeho vlády vzniklo aj mnoho ďalších stavieb – pevnosti Herodion a Masada. Dal opraviť a prestavať jaskyňu patriarchov v Hebrone – kde sú podľa tradície hroby štyroch starozmluvných párov Adama a Evy, Abraháma a Sáry, Izáka a Rebeky, Jákoba a Lei. Tento vládca mál aj po náboženskej stránke nemalé zásluhy. Napriek tomu ho však vtedajšia židovská spoločnosť neprijala. Jeho vláda bola synonymom strachu. Syn Boží uteká do Egypta pred jeho krutosťou. Tak ďaleko jeho moc nesiahala.

Keď hovoríme o úteku, musíme sa opýtať, čo tento útek znamená pre nás, alebo pred čím utekáme my. Slová žalmu, ktorý sme si prečítali ako druhý biblický text, hovoria jasne: 7 Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?

Kým pred ľudskými vladármi možno utiecť, nájsť si skrýšu, prečkať tam nepriaznivú dobu, pred Božou tvárou sa skryť nemožno. Pred Bohom nemožno utiecť, tak ako sa nedá utiecť pred sebou samým. Rozumieme tomu? Veď dnes by sme sa mohli opýtať aj takto: Nielen pred kým utekáš, ale aj pred čím utekáš. Útek je jedna zo základných ľudských obrán. Keď vidíme, že je situácia nepriaznivá, že nevieme ako ďalej, nevieme si pomôcť, snažíme sa vyjsť z týchto ťažkostí útekom. Nie je to len zmena miesta. To fyzické premiestnenie nášho tela do iných priestorov. Mnohí utekajú tak, že ostávajú na tom istom mieste, ale volia si iné spôsoby. Niektorí tomu hovoria útek z reality. Poznáme to z mnohých závislosí. Či už látkových, alebo mentálnych. Akoby niektorí ľudia žili v celkom inom svete. Ušli z toho nášho a vytvárajú si iný. Je to tiež určitá forma obrany, ale kam to všetko vedie. Často sú za tým zničené životy mnohých.

Paradoxne dnes nám znie evanjelium v tom druhom biblickom texte. A je vo forme otázky. Žalmista sa pýta, básnicky. Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha, pred Tvojou tvárou kam utečiem? Žalmistom je Dávid, ktorý je v dialógu s Bohom. Kladie tam ďalšie a ďalšie odpovede, ktoré len dosvedčujú, že Boh je všade s ním. Nemožno pred ním ujsť. Vidí všetko, počuje všetko, pozná všetko. Vie čo sa bude diať, preto prostredníctvom anjela vyzýva Jozefa: Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Svet je zachránený. Božie dieťa je v Egypte a čaká kým sa nepriaznivé okolnosti nepominú. Potom sa s rodičmi vracia do Nazaretu. Jeho útek je útekom do slobody. A také by mali byť aj naše úteky. Nie úteky do rôznych závislostí, z ktorých, keď sa pominú nepriaznivé okolností nevieme, alebo len veľmi ťažko vychádzame. Útek do slobody by mal byť taký, ktorý otvára nové možnosti a slúži na naše budovanie. Útekom do slobody sa zachraňuje nielen naše telo ale aj naša duša. Pre útek do slobody môžeme rozhodnúť aj dnes. Keď sa zbavíme všetkých svojich strachov, svojich závislostí a rozhodneme sa vykročiť na novú cestu. Pred Bohom nemôžme utiecť. Zakúsil to aj prorok Jonáš, keď sa mu nepáčilo ísť do Ninive a oznámiť tam Božie rozhodnutie voči tomu mestu. Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem? Toto poznanie však pre nás nemá byť niečím zdrvujúcim, práve naopak. Je svedectvom o tom, že Boh je stále s nami. On nám nechce zle. Chce nám pomôcť. Chce, aby sme boli slobodní. Chce aby sme utiekli pred nepriaznivými okolnosťami, chce vstúpiť do našich životov. Preto poslal svojho Syna na tento svet. V Ňom nám ukázal pravú slobodu, do ktorej treba utekať. Kresťan je slobodným pánom nad všetkým a nikomu nie je poddaný. Tak to napísal v svojom spise O slobode kresťana aj náš reformátor Martin Luther. Zároveň však dodal: Kresťan je poníženým služobníkom všetkého a každému je poddaný. Sloboda kresťana sa prejavuje v službe iným. Znamená to, že o tej slobode zvestuje svojim blížnym. Hovorí o slobode, ktorú nám priniesol náš Spasiteľ a Pán. Hovorí o tom, že On nás vyslobodil z otroctva hriechu, aby sme boli opäť slobodní.

Amen.

Modlitba:

Ďakujeme Ti Hospodine, že si stále s nami. Nechceme utekať pred Tvojou tvárou, ale chceme byť v Tvojej blízkosti. Daj, prosíme, aby sme si Tvoju blízkosť aj uvedomili. Daj nám tú pravú slobodu Tvojich dietok, ktorá vie, čo máme robiť. Amen

Mgr. et Mgr. Miloslav Gdovin
evanjelický a. v. farár

 

%d blogerom sa páči toto: