Útecha
Keď sa oči zatvoria a ústa utíchnu,
k Tebe Bože utiekam sa pre útechu istú.
Koho si miloval, opustil ma Pane,
aby s Tebou prebýval v krásnej domovine.
Len k Tebe sa utiekam aj ja milý Bože
veď dal si mi lásky dosť, čo aj smrť premôže.
Srdce moje smúti za láskou pozemskou,
ktorou si ma žehnal za tých mnoho rokov.
Čo dal si mi Pane, zobral si si k sebe,
mňa plníš nádejou a istotou v Tebe.
Že smrť údolím je cez ktoré prejdeme
a na druhej strane tam sa my stretneme.
V tej krásnej krajine, kde už smútku niet,
ani slz trápenia, chorôb, žiadnych bied.
Tam sa mi stretneme v tom nebeskom meste,
kde Pán nás povedie po spoločnej ceste.
Čo LÁSKA spojila smrť už nerozdelí,
veď tam už budeme v tom spoločnom cieli.
Kde LÁSKA prebýva v tej božskej plnosti,
človeku k životu a plnej radosti.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
