1. adventná nedeľa
Tvoj príchod, Kriste, pomôž múdro čakať,
nedať sa mýliť, ani sa neľakať.
Znamenie konca vidieť okom viery,
verne Ti slúžiť ako sluha bdelý. Amen.
„Potom vyšiel Ježiš z chrámu a odchádzal. I pristúpili k Nemu Jeho učeníci, aby Mu ukázali budovy chrámu. Riekol im: Či vidíte všetko toto? Veru vám hovorím, že nezostane tu kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. Keď sedel na vrchu Olivovom, osobitne pristúpili k Nemu učeníci a riekli: Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie Tvojho príchodu a skončenia tohto sveta. Ježiš im odpovedal: Hľaďte, aby vás nikto nezviedol!“
Mt2 4, 1-4
Milí bratia a sestry. Dnes svätím prvú adventnú nedeľu. Prečo adventnú? Azda preto, že spadá do obdobia cirkevného roka, ktoré nazývame adventom, ale adventnou je hlavne preto, že nám pripomína príchod. Náš text poukazuje k tomuto príchodu, o ktorom vo Viere všeobecnej kresťanskej vyznávame: „Odtiaľ príde…” K tomu príchodu na ktorý myslí náboženský pevec Kuzmány, keď volá: „Príď Kriste k sveta súdu..” Tento príchod si ako veriaci pripomíname a máme pripomínať nielen v tomto predvianočnom čase. Tento príchod má celý náš život, život veriacich, poznačiť adventným očakávaním a dopomáhať k vytrvalosti až do konca. A to napriek všetkým zvodom, lebo: „Kto vytrvá až do konca, bude spasený.” A kto z nás by chcel byť vylúčený zo spásy, ktorú nám Pán zasľúbil? Nik spomedzi nás, ktorí svätíme advent ako dobu, ktorá nám nástojčivo pripomína Pánove slová z poslednej knihy novej zmluvy: „Áno, prídem skoro! Pri pohľade na tento príchod aj nám zaznieva ako výzva: Zotrvajte až do konca!
- Nedajte sa zviesť.
- Nestrachujte sa.
- Nedajte sa znechutiť.
V čase keď boli slová nášho Pána pisateľmi utriedené do kníh, ktoré poznáme pod menom evanjelia, mala kresťanská cirkev, už za sebou nejednu trpkú skúsenosť, ktorá im bolestne pripomínala pravdivosť slov Pána. Jeho slová o znameniach konca sa plnili takmer do litery. V 70tom roku bol zničený chrám v Jeruzaleme, ktorý bol pýchou národa. Za cisára Claudia vypukol v krajine hlad. O tom svedčia aj skutky apoštolov 11, 28. To bolo okolo roku 47 po Kristu. V roku 61 postihlo zemetrasenie Frýgiu, v roku 63 podľahli mestá Stábie, Herkuláneum a Pompeje. V 40 tich rokoch sa začína prenasledovanie v Jeruzaleme i jeho okolí… Niet divu, že takéto údery vyvolali a vyvolávajú vždy u postihnutých pocit, že prichádza koniec. Aj naša doba je bohatá na podobné udalosti. Zemetrasenia, povodne, vojny. ani tento rok nebol rokom vytúženého pokoja. Nie je sa preto čo čudovať keď sa občas vynárajú varovné hlasy: Koniec sa blíži! Áno koniec sa blíži, ale deň ani hodinu nepoznáme a Pán Ježiš ani svojim najbližším nepovedal, kedy, ale dal im pokyny, ako sa naň pripraviť. Nedajme sa však pomýliť falošným mesiášom, prorokmi, ktorí si počínajú tak, akoby sedeli v rade Božej a čo hovoria, hovoria zo zaručeného prameňa a z prvej ruky. V dejinách kresťanskej cirkvi nechýbali ani falošní proroci či pomýlení rojkovia. Práve preto, platí i dnes : Nedajte sa zviesť!
Nestrachujte sa… Je pravdou, že zvesti o vojnách, chudobe, hlade či prírodných katastrofách vyvolávajú v nás strach a hrôzu… „Hľaďte, aby ste sa nestrachovali.” To platí i napriek otrasom zeme a katastrofám, sužovaniu a nenávisti. Toto všetko sú len zaťažkávacie skúšky našej viery…Týmito slovami Ježiš učí svojich učeníkov a svoju cirkev triezvemu pohľadu na život aj za tých najťažších okolností a podmienok. Je to podobné ako keď v Zjavení Jána na ostrove Patmos vyhnaného povzbudzuje: „ Neboj sa! Ja som prvý aj posledný…Som živý na veky vekov!” Viera v Pánov príchod zmenšuje strach a dodáva silu k životnému zápasu. V tomto zápase nám zaznieva ako výstraha…
Nedajte sa znechutiť… Pán Ježiš nesľubuje svojim učeníkom a vyznávačom idylu uprostred tohto sveta. Popri nepochopení zvonka nezamlčuje ani možnosť sklamania vlastnými, ich šliapanie po najsvätejšom prikázaní lásky k blížnemu. „Mnohí sa pohoršia, budú sa nenávidieť… ochladne láska mnohých…” Niet skľučujúcejšieho pohľadu a pocitu, ako keď sa z blízkych stanú ďalekí, zo svojich cudzí, zo známych neznámi….a celé vnútro trpí rakovinou nenávisti. I napriek takejto smutnej skutočnosti a skúsenosti zostáva pre veriacich záväzné prikázanie lásky, ktoré majú a máme neúnavne niesť ako evanjelium o Božom kráľovstve po celom svete, vždy a všade všetkým národom, kým nepríde koniec…
K tejto zvesti o Božej láske k hriešnemu svetu nás i v tomto cirkevnom roku povzbudzuje Pán, ktorý je, ktorý bol a ktorý má prísť a privoláva nám: „Kto vytrvá až do konca, bude spasený.” Amen.
Mgr. Ján Ďurov
evanjelický a. v. farár
