Sviatok Svätej Trojice
Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami! Amen.
2Kor 13, 13
Sviatok Svätej Trojice je poslednou nedeľou v slávnostnej polovici cirkevného roka. Jeho umiestenie hneď po svätodušných sviatkoch pripadá akoby uloženie do závetria, akoby nebol takým dôležitým cirkevným sviatkom. Určitou nevýhodou je aj to, že zatiaľ čo všetky ostatné veľké cirkevné sviatky sa spájajú s biblickým príbehom, teda majú svoje historické pozadie, sviatok Svätej Trojice to nemá. Má skôr teologické pozadie, ktoré nám chce poukázať na podstatu našej viery, a to najväčšie tajomstvo Božej existencie vo vzťahu k nám: že Otec je Boh, Ježiš je Boh a Duch Svätý je Boh aj napriek tomu, že slovo Božie nás učí a my vyznávame, že Boh je len jeden. Vysvetlenie je iste potrebné, lebo pre nás vždy platí matematický vzorec, že 1 + 1 + 1 = 3. Dokonca to vyznávame aj v krstnej formule, ktorú vyslovil sám Pán Ježiš pri vysielaní svojich učeníkov: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého.“ ( Mt 28, 19) Nemáme to chápať ako existenciu troch Bohov, ale ako jedného Boha pôsobiaceho v troch osobách.
Je len dobre, že v túto nedeľu máme možnosť zamyslieť sa nad Trojjediným Bohom a Jeho dielom v čo najväčšom rozsahu. Zamyslieť sa nad Božím svetom ako obrovským duchovným priestorom a spoločenstvom, o ktorom nevieme nič a ani nám to nie je možné, lebo je to svet ducha a my so svojím myslením a poznaním sme obmedzení našou telesnosťou. Keď teda nemôžeme pochopiť niektoré veci o vzťahu osôb v Trojici, lebo sú v konečnom dôsledku pre ľudský rozum nepochopiteľné, to neznamená, že neexistujú alebo že Trojica sa nezakladá na biblickom učení, keďže v Biblii sa pojem „Trojica“ nevyskytuje. Je dobre, že môžeme premýšľať a lepšie porozumieť pôsobeniu Trojice Svätej a jej dosahu aj na náš život.
Známemu českému teológovi prof. T. Halíkovi učenie o Trojici pripomína „nádhernú katedrálu kresťanského myslenia a zbožnosti. Prejsť cez túto katedrálu, objavovať jej zákutia je nádherným a nevyčerpateľným zážitkom“. Je to krásna myšlienka, ktorá nás chce upozorniť, že to, čo nemôžeme dokázať o Bohu vedeckým spôsobom skúmania a dôkazmi, vtesnať nekonečného Boha a Jeho zjavenie do ľudských slov, že to je vopred odsúdené na neúspech. Nádherná katedrála Božieho tvorenia a pôsobenia je nielen úžasná, vždy pôsobiaca, ale aj otvorená pre každého, kto do nej vstupuje s vierou, kajúcne a s úprimnou túžbou poznať Boha takého, aký je. V Ježišovi Kristovi je nám predsa Boh blízko, stojí pri nás. Nehľadajme Ho teda vysoko na nebesiach ani v kráse a záhadách prírody, vo svojej múdrosti alebo v hlbinách svojho vnútra. On je tu a aj dnes sa chce s nami stretnúť.
Výsledkom stretnutia, hľadania Boha a zjavenia sa vzkrieseného Krista apoštolovi Pavlovi, ktorý bol výrazným Božím svedkom, bolo, že Boh mu vyjavil svoje vzácne tajomstvá − nielen o svojom pôsobení tu, na zemi, ale aj tajomstvá nebies. Na to poukazuje aj dnešný kázňový text. Pavel ho síce uvádza celkom na záver svojho druhého listu do Korintu. Jeho posledná veta je požehnaním, ktorým korintských kresťanov prežehnáva v mene Trojice Svätej. Je to požehnanie, ktorým im sprítomňuje tajomstvo pôsobenia Trojice Svätej tak, ako mu to Boh zjavil. Každá menovaná božská osoba je v ňom spojená s určitým darom, ktorým Trojica Božia pôsobí na človeka, na ľudí. Ježiš Kristus je spojený s milosťou, Boh Otec s láskou a Duch Svätý s darom spoločenstva. Nad týmito darmi Božej Trojice sa teraz postupne zamyslíme.
Je prekvapujúce, že Pavel na prvom mieste spomína Ježiša Krista, a nie Boha Otca Stvoriteľa. Pre Pavla aj pre nás kresťanov to má opodstatnený zmysel. Učeníkovi Filipovi, ktorý chcel, aby im Ježiš ukázal Otca, Ježiš povedal: „Kto videl mňa, videl aj Otca…“ (J 14, 9), a na inom mieste: „Ja a Otec sme jedno“ (J 10, 30). Pre nás je Ježišov príchod dôležitý v tom, že nám ukazuje, aký je Boh, a to, čo pre nás robí. Naša viera teda nestojí na filozofických úvahách či teóriách o vzniku sveta ani na zbožných legendách. Naša viera stojí a padá na Kristovom kríži a vzkriesení. Začínať pri Ježišovi − to je dobrá pomôcka, ak chceme poznať Boha, lebo v Ježišovi je nám Boh najbližšie. Stretáva sa s nami ako človek s človekom.
Pavel prvý rozmer pôsobenia Svätej Trojice predstavuje ako dar milosti v Kristovi Ježišovi. Veľmi dobre vystihol to, o čo Ježišovi vždy šlo. Milosť bola doslova Ježišovou dominanciou. Milosťou prijímal hriešnikov, ponúkal im Božie odpustenie, záchranu, uzdravenie a potom očakával, že uveria a zmenia sa. Darom milosti aj nám Ježiš ponúka dobrý začiatok toho nového, čo nám prináša: zmierenie s Bohom, odpustenie hriechov, dôveru a priateľstvo v láske Božej, ktoré sme si ničím nezaslúžili. Ale On preto prišiel, aby hľadal a spasil všetko, čo bolo zahynulo: „ Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. (/J 3, 17) Aj dnes chce svojou milosťou posilniť našu vieru, aby sme dokázali prelomiť začarovaný kruh ľudskej slabosti a hriechu, a pozýva nás k novému životu.
Druhým rozmerom pôsobenia Svätej Trojice je dar Božej lásky. Je to dar, ktorý sa nedá porovnať so žiadnym darom. Je najdôležitejší, najvzácnejší, najkrajší: dar Boha človeku, nám. Boh je láska, to je Božia podstata, taký On jednoducho je. Láska je definícia Jeho charakteru. Láskou nás stvoril, dal nám všetko, čo potrebujeme k životu. Božia láska je stelesnená v Božej bytosti vo vzťahu medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Tento vzťah je jedinečný a dokonalý a prejavuje sa v nezištnom vzájomnom dávaní. Boh chce pre nás to najlepšie a všetko stvoril tak, aby nás pritiahol k sebe − k svojej láske. Božia láska aj nás robí schopnými milovať, no my milujeme len preto, lebo On nás miloval prv. Najväčšie vyjadrenie Božej lásky je zapísané v Jánovi 3,16: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale mal večný život.“ Tieto verše svedčia o tom, že najväčším Božím prianím je, aby sme sa k Nemu láskou pripojili a žili s Ním v Jeho večnom domove, v nebi. Je to možné len vďaka Nemu, pretože zaplatil za naše hriechy, odpúšťa nám a dáva večný život.
Tretím rozmerom pôsobenia Svätej Trojice je „účastenstvo Ducha Svätého“. Je to dar moci Božieho Ducha, Jeho vedenie a prítomnosť v nás. Túto prítomnosť máme chápať tak, že On je stále s nami a pozná každého z nás osobne, do detailov, a svojím vedením nás posilňuje vo viere a vedie k nasledovaniu Ježiša. Vo veľkolepej letničnej prezentácii zoslania Ducha Svätého na učeníkov v Jeruzaleme, ktorú sme pred týždňom slávili, sa vyplnilo Ježišovo prorocké zasľúbenie ustarosteným učeníkom o Jeho príchode: „Neopustím vás ako siroty… Radca, ten Duch Svätý, ktorého Otec pošle v mojom mene, Ten naučí vás všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ (J 14) Tu Ježiš odkrýva dokonalé tajomstvo pôsobenia jediného Boha pôsobiaceho v trojjedinosti. Ježiš jediný môže hovoriť o Otcovi a Duchu Svätom, pretože On od Otca vyšiel, k Otcovi sa vrátil a prosil Otca, aby nám dal svojho Ducha , ktorý tu s nami bude až do konca sveta. Bude nám pripomínať, ako sa nám Boh z milosti zjavil v Ježišovi, bude nás učiť poznávať lásku Božiu a poznávať to veľké a nové tajomstvo spoločenstva Božích dietok, ktoré sa začína príchodom a pôsobením Ducha, a pozýva nás, aby sme do neho vstúpili. Nebojme sa tohto spoločenstva, ono nás posilňuje a spája Bohom. Amen.
Modlitba
Hospodine, drahý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si nás stvoril na svoj obraz a že sme Tvoje deti, že sa o nás staráš, štedro obdarúvaš, dávaš na nás pozor a si nám pomocou.
Hospodine, Boží Synu, Ty si prišiel, aby si obnovil svetlo Božej slávy tu, na zemi. Svojou milosťou si nám odpustil, oslobodil nás od strachu pred Bohom, zmieril si nás s Ním a otváraš nám cestu do Tvojho kráľovstva.
Hospodine, Duchu Svätý, ďakujeme za Tvoju prítomnosť aj v nás, za ochranu a vedenie. Požehnávaj naše spoločenstvo a daruj nám svoj pokoj, svätú inšpiráciu k novému životu lásky, služby a Tvojej oslavy. Kladieme sa do Tvojich rúk, Bože v Trojici jediný, opatruj nás, chráň pred zlom a potešuj v nádeji vzkriesenia a večného života. Amen.
Mgr. Vladimír Schvarc
evanjelický a. v. farár
