Možno sa niekomu zdá, že už nie je potrebné hovoriť o minulosti a pripomínať krivdy sveta a neprávosti človeka voči človeku. Možno sa niekto domnieva, že stačí obrátiť list a pozerať sa iba do budúcnosti. No budúcnosť a nádej dokáže dať len Pán Boh. To je Božia snaha voči nášmu životu. Čo dokáže dať človek?
Zaiste mnoho dobrého – a to podľa toho, aké hodnoty vyznáva. Buď je prínosom, alebo záťažou. Tí, ktorí znásobujú svojím pôsobením utrpenie v tomto svete, nie sú vyznávačmi dobrých hodnôt. Môže to byť jednotlivec, ale i skupiny ľudí, národ, ktorý hľadá len svoj záujem, alebo človek, ktorý chce v každej dobe profitovať napriek meniacemu sa hodnotovému rebríčku ľudskej spoločnosti.
Je potrebné hovoriť aj o zlých veciach v dejinách ľudstva, aby sme nezabudli, že človek stvorený na Boží obraz sa neraz stal horším ako divé zvieratá. Neľudskosť aj dnes putuje svetom a je iba málo odvážnych, ktorí pomenujú a aktívne odsudzujú zlo, šíriace sa naprieč sekulárnym i náboženským svetom. Aby sme neboli horší ako zvery, je potrebné nerobiť hrubé čiary za minulosťou, ale stále si pripomínať, že kto si slobodu neváži, rýchlo o ňu príde.
Kto sa pozerá na rastúce, nenávistné zlo a nič proti tomu nespraví, je rovnako zodpovedný za následky spôsobené zlom ako ten, kto danú neprávosť vymyslel. Keď v minulosti eštebáci chceli prekaziť činnosť cirkvi, vymysleli si rôzne konšpiračné historky na ľudí, a tí ani netušili, kto ich udal, a či to v skutočnosti nebolo iba vykonštruované.
Po posledných troch synodách ECAV a mnohostranových „správach“ generálneho biskupa Eľka by si neznalý človek alebo človek vedome odmietajúci poznať pravdu myslel, že všetko, čo biskup Eľko popísal, je pravda a reálny obraz vecí v cirkvi. Tak ako kedysi eštebáci, aj biskup Eľko si vykonštruoval svoj scenár proti tým, ktorí sú združení v Asociácii slobodných zborov ECAV na Slovensku alebo sú jej sympatizantmi. Jeho predstavy a fabulácie sa mu zapáčili do takej miery, že ich evanjelickej verejnosti už nespočetnekrát predstavoval. Samozrejme, najviac si dáva záležať na tom, aby jeho „správy” na synodách boli plné jeho „múdrostí” a útokov proti členom vlastnej cirkvi. A tu sme pri probléme biskupa Eľka.
On totiž nepokladá všetkých evanjelikov ECAV za rovnocenných členov cirkvi. On sa vo svojej samoľúbosti a v pocite nadradenosti z titulu svojej funkcie rozhodol rozdeľovať ich na „hodných“ a „nehodných”. O cirkvi hovorí ako krásnej panej, no neprekáža mu, že táto pani je zašpinená klamstvami a nútená k tomu, aby nevidela dobré snahy, ale, naopak, odsúdila Kristových učeníkov za ich úsilie byť verní Kristovi. Životy a snahy iných kresťanov sa biskup Eľko podujal hodnotiť na základe svojho vlastného strachu. Pravdu chce umlčať svojimi útokmi na evanjelikov združených v ASloZ. Ten biskup, ktorý vyhlásil, že on sa s členmi ASloZ nebude rozprávať, a doteraz tak neurobil.
Po prečítaní jeho správ na synody vzniká otázka, či je tento človek riadený nejakou pochybnou osobou zo svojho okolia, alebo je sám nastavený tak, že svoje vyfabulované konšpirácie pokladá za svätú pravdu. Lebo jeho myslenie je vzdialené od spôsobov Ježišových nasledovníkov, je vzdialené realite, pravde a snahe o čistú a pravdivú cirkev. Ak si dáte námahu a zosumarizujete si vyjadrenia biskupa Eľka napríklad o evanjelikoch v ASloZ, ktorí sú stále takými istými evanjelikmi vernými ECAV, ako boli vždy, potom sa pred vami vynorí postava tohto biskupa ako postavička z komiksoveho časopisu, kde sa biskup Eľko prezentuje ako akčný hrdina, ktorý, žiaľ, nikoho nezachraňuje, ale práve naopak, snaží sa o jeho zničenie.
Svojimi klamlivými predstavami a následne rozširovanými úplne scestnými vyjadreniami o živote a motívoch iných práve on zvádza k hriechu maličkých v cirkvi, a nie ním obviňovaná ASloZ. Dá sa pochopiť jeho strach z pravdy, jeho obava z toho, že i jeho klamstvá o ASloZ vyjdú na svetlo sveta. V rozbehnutom vlaku nenávisti voči všetkým tým evanjelikom túžiacim po pravdivej a krásnej ECAV si on predsa nemôže priznať, že mu je milšia lož ako zápas o svätú cirkev.
Tento biskup sa pohoršuje aj nad YZOP-om, novým internetovým obchodom, ktorý rozširuje kresťanskú literatúru, a odhovára evanjelikov od kupovania kresťanskej literatúry, pričom iné vydavateľstva a obchody mu neprekážajú. Podľa Eľka to vyznieva tak, že ak ste evanjelik a. v., nesmiete nič urobiť pre šírenie kresťanstva, a ak budete aktívni v práci pre Krista, on ako biskup vás ešte aj poohovára.
Tento biskup, ak by sa riadil Božím slovom a nie výmyslami, by musel uznať, že v mnohom chybil, v mnohom klamal a k hriechu rozdeľovania cirkvi prispieva práve on, a nie ASloZ, ním sústavne obviňovaná. Uznesenia prijaté na synodách za posledné dva-tri roky svedčia o neschopnosti čeliť reálnym problémom v cirkvi a o snahe rôznymi spôsobmi vyštvať aktívnych evanjelikov z cirkvi. Evanjelici, laici a duchovní v ASloZ sú však stále evanjelikmi augsburského vyznania a snahy dehonestovať ich život a prácu terajším vedením cirkvi na čele s biskupom Eľkom sú priamo úmerné jeho neláske k cirkvi. Jednota cirkvi je založená na osobe Pána Ježiša Krista, ktorý je Hlavou cirkvi, a nie na jednote v hriechu.
Snaha Eľka ohováraním a výmyslami zdehonestovať všetkých, ktorí sa nepodriadia novodobému diktátu, tak veľmi podobnému eštebáckym praktikám, je viac ako očividná. Snahou členov a sympatizantov ASLoZ je, aby všetci boli slobodní. Ako vieme z Božieho slova, jedine pravda vyslobodzuje. Vyslobodzuje od hriechu, teda aj od klamstiev, fabulácií a vykonštruovaných tvrdení, ktoré nemajú reálny základ.
Biskup Eľko sústavne odmieta vypočuť si názory evanjelikov, ktorých nepovažuje za „hodných”. Postupuje podľa svojského, osobitého scenára, s ktorým sa stotožnil, no, žiaľ, je to scenár Judáša, ktorý si myslel, že on všetko najlepšie pozná a najlepšie vie zhodnotiť situáciu okolo Krista. Kristus mal pravdu, a predsa skončil na kríži. Biskup Eľko však pravdou pohŕda. Evanjelikov rozdeľuje a k pokániu nevolá. Na minulosť chce zabudnúť a budúcnosť cirkvi podmieňuje stotožnením sa s jeho osočovaním ASloZ-u. Biskup Eľko zastrašuje, bráni v živote a neuvedomuje si, že Hlavou cirkvi je a bude jedine Kristus.
A práve preto: ak on bráni žiť pre Krista, ASloZ to ponúka; ak on dehonestuje veriacich evanjelikov, ASloZ sa snaží hľadať pravdu; ak on na synode chrlí síru v snahe ublížiť, zbaviť cti a Božej milosti, ASloZ dáva priestor na šírenie Božieho slova a budovanie spoločenstva vzájomnej úcty a pomoci.
Je potrebné opustiť minulosť, ak bola zlá, a zanechať staré spôsoby. Je potrebné pamätať na to, že život s Kristom – to nie je starý život, plný klamstiev, zakrytých peknými rečami o Bohu. Zacheus, Peter, Pavel a mnohí ďalší sú dobrým príkladom toho, že život s Kristom – to je nový život. Preto, biskup Eľko, neťahajte veriacich do starého života, ktorý ničí na tele i na duši.
Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: unsplash.com
