Uvedomujúc si, že kvôli nedostatku času reagujem o čosi neskôr, predsa len považujem za potrebné sa k téme predajní Tranoscia tiež vyjadriť. Je to reakcia na článok nového riaditeľa Tranoscia pána Richarda Cedza, ktorý bol uverejnený v EPST č. 8/2020. Už skôr na tento článok reagoval bývalý riaditeľ spoločnosti Ľubomír Turčan v časopise Lutherus č. 10/2020, ktorý túto tému dlhodobo a do detailov pozná. Aj keď s jeho argumentáciou súhlasím, považujem za potrebné reagovať aj na ďalšie skutočnosti z listu súčasného riaditeľa

Na úvod by som sa chcel krátko zamyslieť nad tým, o čo asi tak ide novému vedeniu cirkvi. Asi dva mesiace pred Valným zhromaždením Tranoscia v roku 2019 som dostal od pána právnika Petka výzvu, aby som sa vzdal funkcie predsedu predstavenstva Tranoscia kvôli údajnému “konfliktu záujmov” keďže som bol (a stále som) predsedom predstavenstva a. s.

Chemosvit. Uvedený právnik môjmu právnemu zástupcovi po dlhšom čase písomne potvrdil skutočnosť, že zastupuje predsedníctvo Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, predsedníctvo Východného a tiež Západného dištriktu. V odpovedi na výzvu sme uviedli, že “z nášho pohľadu medzi predmetom podnikania spoločnosti TRANOSCIUS, a. s., ktorá vydáva náboženskú literatúru, a spoločnosťou CHEMOSVIT, a. s., ktorá  spravuje majetkovú účasť vo výrobných spoločnostiach (fólie,vlákna, stroje) nie je ani náznak podobnosti”. Tým sa celý tento nepodarený pokus najvyššieho vedenia Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku o hľadanie a využitie konfliktu, ktorý nikdy neexistoval, skončil.

Na tento postup som si však spomenul v prípade pána Richarda Cedza v čase jeho menovania do funkcie. Tento pán už dobrých pár rokov prevádzkuje spoločnosť s podobným zameraním ako Tranoscius, avšak žiadnu reakciu som tentokrát od vedenia cirkvi nezaregistroval. A hoci takáto nominácia môže byť za určitých okolností z pohľadu praxe prínosom, z iného pohľadu predstavuje vážne riziko, ktorým je práve potenciálny konflikt záujmov.

Tomu je síce možné predísť, avšak vyžaduje si to prijatie potrebných opatrení, o ktorých by mali byť informovaní akcionári spoločnosti – aby nevznikali zbytočné pochybnosti. Vidíme tu teda znova dvojitý meter, keď sa nerozhoduje podľa pravidiel a princípov, ale skôr podľa toho, o koho ide. O nejakej úcte k akcionárom, ktorí za svoje akcie reálne zaplatili, ani nehovoriac…

“Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom, vediac, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo, veď Pánovi Kristovi slúžite. Kto však pácha neprávosť, prijme odplatu neprávosti, lebo nieto uprednostňovania osôb.” (Kol 8, 23 – 25)

Druhým problémom uvedeného článku od súčasného riaditeľa Transocia pána Richarda Cedza je však, podľa môjho názoru, jeho manipulatívny charakter. Pokúša sa obhájiť zatvorenie stratových predajní poukázaním na stratu vybraných predajní, ktorú zaznamenali. Tvári sa, že postupuje striktne ekonomicky a “profesionálne”, lenže ako keby zabudol na to, že všetky nástroje sa vo firme majú prispôsobiť zmyslu a cieľu, ktorý akcionári od manažmentu požadujú.

Tu je potrebné zdôrazniť, že väčšina akcionárov sa k Tranosciu nespráva ako k bežnej komerčnej spoločnosti, od ktorej očakávajú dividendy, ale, naopak, podporujú túto spoločnosť práve preto, aby čo najlepšie plnila svoje skutočné a primárne misijné poslanie! Ak by totiž akcionári v tomto prípade začali žiadať dividendy, tak je úplne jasné, že tieto prostriedky z firmy odídu a nemôžu byť použité na ďalší rozvoj spoločnosti a misie.

Manipulatívny charakter článku sa prejavuje v tom, že autor článku vybral iba stratové predajne, a aby toto číslo vyzeralo lepšie, napočítal ich stratu za niekoľko rokov. Pre objektívne informovanie čitateľov “zabudol” uviesť údaje pre ziskové predajne, a najmä zabudol uviesť, že firma ako celok bola za všetky spomínané roky v zisku.

To logicky znamená, že straty, ktoré uvádza, boli kompenzované ešte väčším ziskom z iných predajní či aktivít, ktoré umožňovali rozvíjať širšiu sieť predajní po celom Slovensku so zámerom, ktorý je pre Transocius najdôležitejší, a tým je MISIA. Zo strany autora je nečestné, že svoje strašenie stratou, ktorú zaznamenali stratové predajne, spojil s hodnotením činnosti minulého predstavenstva a dozornej rady. Tú mal za normálnych okolností spojiť s celkovými výsledkami, ktoré spoločnosť za uvedené roky dosiahla – lenže tie boli kladné a požadovaný efekt poškodiť predchádzajúce vedenie by sa teda určite nedostavil.

Naše napomenutie nepochádzalo totiž ani z poblúdenia, ani z nečistých pohnútok, ani z podvodu, ale ako nás Boh uznal za hodných a poveril zvestovať evanjelium, tak hovoríme – nie ako tí, ktorí sa chcú páčiť ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia.” 1Tes 3,4

Aby autor článku znásobil dôveryhodnosť svojich tvrdení, spojil to s príbehom investovania firmy General Motors v Tichomorí, kde táto firma zaznamenala straty, a preto sa z ekonomických dôvodov rozhodla tento biznis ukončiť. Že toto prirovnanie je, ľudovo povedané, “pritiahnuté za vlasy” som už spomenul vyššie, keďže pán Cedzo porovnáva komerčnú firmu, ktorej cieľom je vytvárať zisk a vyplácať dividendy, s Tranosciom, ktorého hlavnou úlohou je práve misijné poslanie.

Po druhé, aj keď pán Cedzo uvádza príklad nadnárodnej spoločnosti, silne pochybujem o tom, že s takou veľkou nadnárodnou spoločnosťou niekedy spolupracoval. Ak sa vám totiž v takejto spoločnosti podarí získať zákazky, skoro nikdy to nie sú iba tie veľké a ziskové, tzv. hrozienka z koláča, naopak, skoro vždy je to mix malých a veľkých (viac či menej ziskových) zákaziek. Ak zoberiem takéto portfólio, tak nie je podstatné, že mám na niektorých stratu, keď celý balík, ktorý som dostal, robím so ziskom. To vie aj nadnárodná firma, to vie aj dodávateľ. Tu chcem zdôrazniť, že ide o podobný princíp, ktorý bol použitý aj v Tranosciu.

Po získaní takéhoto kontaktu je štandardom, že dodávateľ sa počas trvania zmluvy snaží optimalizovať proces realizácie zákaziek tak, aby to, čo je v strate internými opatreniami dostal do zisku, a to, čo je v zisku, ešte do väčšieho zisku. Tu je vhodné si však pripomenúť argument bývalého riaditeľa Ľubomíra Turčana, že kvôli štvavej kampani proti Tranosciu zo strany jej najväčšieho akcionára (!) posledný rok pred valným zhromaždením je takým “malým zázrakom”, že firma aj za týchto podmienok dokázala obhájiť kladný výsledok! Pripomínam, že výsledky za tento rok boli potvrdené aj nezávislým, externým auditom.

Nové vedenie a manažment však namiesto toho, aby kontinuálne prevzalo spoločnosť a sústredilo sa od prvých dní na rozvoj spoločnosti, začalo prenasledovať, dokonca aj cez súdne spory, predchádzajúci manažment, pričom je evidentné, že zanedbalo riadenie spoločnosti do tej miery, že muselo siahnuť k takým vážnym a nepopulárnym opatreniam, ako je zatvorenie niektorých predajní. Čo je, ako uvádzam vyššie, v priamom rozpore s hlavným, a to misijným poslaním spoločnosti.

Za normálnych okolností totiž mohli pokračovať v úsilí bývalého manažmentu a snažiť sa dostať tieto predajne do zisku – pokračovať v rozbehnutých aktivitách a zveľaďovať ich. Je smutné, že nový riaditeľ, ktorý nastúpil až cca pol roka neskôr, sa rovnako venuje pochybným a nepodloženým útokom na bývalé vedenie, a tiež personálnym zmenám, ktoré nevie ani poriadne vysvetliť. A hoci sľubuje nové projekty, produkty či eshop, iba zmena starého eshopu za nový, hoci efektívnejší, výraznejšiu zmenu na misijnom poli určite neprinesie. Ako akcionárovi tejto firmy mi ostáva len dúfať, že toto všetko má náš Pán vo svojich rukách a Tranoscius sa raz prinavráti k svojmu vernému a rozvojovému misijnému poslaniu, samozrejme, za takých komerčných podmienok, ktoré túto činnosť umožnia.

Na záver si dovolím spomenúť a následne parafrázovať otázku na záver od pána Richarda Cedza: “Ako by skončili manažéri General Motors, ktorí sú za straty firmy v Ázii a Oceánii zodpovední?” Ako som už uviedol, Tranoscius bol po všetky roky, ktoré pán Cedzo uvádza, v zisku, a plnil si svoje misijné poslanie, a teda vôľu akcionárov. Nič na tom nemení skutočnosť, že autor článkov vytrhol niektoré čísla z kontextu a interpretuje ich zavádzajúcim spôsobom. Odporúčam mu, aby sa viac venoval tomu, aby spoločnosť v záujme jej akcionárov a poslania udržal v zisku pri súčasnom rozvoji, nie utlmení misijných aktivít!

A tá pozmenená hypotetická otázka by napríklad mohla znieť takto: “Ako by mali skončiť manažéri, ktorí zavádzajú akcionárov o skutočnom stave a hospodárení spoločnosti?”

Jaroslav Mervart

ilustračné foto: wikimedia.org