Tolerančný patent

Tolerančný patent

Pred 240 rokmi, vo Viedni bolo vydané jedno z najdôležitejších nariadení cisára Jozefa II., známe ako Tolerančný patent, ktorý síce neznamenal úplné zrovnoprávnenie katolíckeho a nekatolíckeho vierovyznania, ale výrazne prispel k zrovnoprávneniu obyvateľstva v Rakúsko-Uhorsku.

Úplná občianska sloboda

Dňa 13. októbra 1781 v rakúskych a českých krajinách a 25. októbra pre Uhorsko vydal Jozef II. azda najslávnejší zo všetkých svojich patentov, Tolerančný patent. Dal ním úplnú občiansku rovnoprávnosť a slobodu vyznania príslušníkom evanjelického, augsburského (luteránskeho), reformovaného helvétskeho (kalvínskeho) a pravoslávneho (ortodoxného) vyznania s rímskymi katolíkmi. Dôvodom bola najmä snaha podporiť hospodársky rozvoj krajiny využitím potenciálu aj stúpencov nekatolíckych náboženstiev. Týmto patentom sa prakticky skončila protireformácia v Habsburskej monarchii.

Náboženská sloboda

Vo všetkých obciach, kde žilo najmenej 100 rodín veriacich jedného z týchto náboženstiev, smeli si postaviť kostol, faru a školu, a to aj na územiach, kde dovtedy protestanti bývať nesmeli (Chorvátsko a Slavónsko). Na samotné chrámy sa spočiatku vzťahovali niektoré obmedzenia, zakazujúce stavanie veží a vchodov z hlavnej ulice či námestia, používanie zvonov a pod., ktoré však Jozef II. v nasledujúcich rokoch zrušil. Takisto znížil počet rodín potrebných na zriadenie farnosti a povolil im zakladanie fílií.

Tolerančný patent poskytol síce protestantom a ortodoxným plnú občiansku emancipáciu a umožnil im zastávanie akéhokoľvek úradu, nič však nezmenil na dominantnom postavení katolicizmu ako vládnuceho náboženstva. Stanovil určovanie náboženstva detí zo zmiešaných manželstiev a zakázal nútenie protestantov na katolicizmus. Evanjelické a reformované farnosti oslobodil od ponižujúcich vizitácií katolíckych biskupov a umožnil konanie cirkevných synod. Stúpenci týchto vyznaní mohli vlastniť majetok, venovať sa remeslám, stať sa občanmi miest, získať akademické hodnosti a zastávať verejné funkcie.

Zrovnoprávnenie

Skutočný význam Tolerančného patentu v rôznych krajinách monarchie bol rozdielny. Samozrejme, najväčší dosah mal v rakúskych a českých krajinách (v Čechách a na Morave), kde dovtedy nesmeli protestanti pobývať. Naproti tomu v Sedmohradsku, disponujúcom rozsiahlou slobodou vyznania, nezmenil na dovtedajšej praxi takmer nič. Zároveň ukončil obdobie tzv. tichej rekatolizácie a nastolil obdobie tolerancie, keď sa protestanti, stále ešte príslušníci neplnoprávnych cirkví, mohli slobodne uplatniť vo všetkých sférach spoločnosti. Napriek tomu niektorí protestanti považovali patent za nedostačujúci a už čoskoro začali žiadať pokračovanie emancipácie, vrátane zrovnoprávnenia protestantských cirkví s katolíckou.

Patent

Tolerančný patent má 16 bodov, ktoré podrobne stanovujú náboženské slobody nekatolíkov – evanjelikov augsburského a helvétskeho vyznania a pravoslávnych kresťanov. Prvý bod povoľuje verejne vyznávať svoje náboženstvo; v bodoch 2 a 12 – 14 sa hovorí o kostoloch. V druhom bode sa udáva, kde a za akých podmienok si evanjelici môžu zriadiť zbor a postaviť kostol, faru a školu. Podmienkou bolo, aby na takom mieste stálo 100 domov obývaných evanjelikmi.

Kostol mohol byť z dreva i z kameňa, nesmel však mať vchod z ulice a musel byť bez veže a zvonov. Pri jeho stavbe sa malo dohliadať, aby ľud nebol príliš zaťažený a mohol platiť dane, ktoré požadoval štát. Dvanásty bod hovorí o kostoloch, ktoré evanjelici mali v rukách z predchádzajúceho obdobia – nemali sa im zaberať a mohli si ich opravovať, potrebovali však na to súhlas príslušnej vrchnosti. V nasledujúcom bode sa evanjelickým farárom povoľuje navštevovať filiálne kostoly a má sa zastaviť ich odoberanie. Štrnástym bodom sa poddaným povoľuje navštevovať aj magnátske a zemepanské kostoly.

Zdroj: KÓNYA, Peter, a kol. Dejiny Uhorska : (1000 – 1918). [2. vyd.] [Bratislava] : Citadella, 2014. ISBN 978-80-89628-59-9. s. 432.
Tranovský evanjelický kalendár na rok 2011

foto: ecav.sk