Majster Hanuš je tvorcom Pražského orloja – tak to poznáme z rozprávok o českých dejinách či z povestí od Aloisa Jiráska. Že mal majster Hanuš blízko k Pražskému orloju, o tom niet pochýb: v roku 1490 ho výrazne upravil. A tu vidíme, ako sa po čase – alebo keď si to niekto praje − príbeh o postavení Pražského orloja zmení.
Autorstvo sa legendami rozšíri a pripíše sa niekomu inému.
Pravdou je, že orloj postavil v roku 1410 Mikuláš z Kadaně, kráľovský hodinár, pravdepodobne podľa výpočtov astronóma Jana Ondřejova, nazývaného Šindel.
Odhalenie pravdy
História, ak ju skúmame, niekedy odhalí podivuhodné veci. Napokon tú pravdu, aká v skutočnosti v histórii bola, odhalí Pán Boh. No nie je dobré brať to na ľahkú váhu. Aj my si musíme ako veriaci ľudia uvedomiť, že prežívanie nášho času je tiež sledované Tým, ktorý toto všetko stvoril a ktorý pravdu o všetkom pozná bez dokladania falošných zápisov či menenia svojím podaním históriu dejín. Aj pri žití toho svojho pozemského času sa totiž človek prehrešuje, ak vedome klame. Uvádza do klamstva aj tých, ktorí budú neskôr skúmať históriu.
Ak sa pozrieme na nové vedenie cirkvi, tak sa stretávame často s tvrdením o písaní histórie. Áno, ten náš žitý čas je už zajtra históriou. Ak však ten, kto chce vytvárať nejaký skreslený obraz tohto života a tento odkaz „ odovzdávať“ tým, čo prídu po nás, asi veľkú úctu k sebe ani k Bohu nemá.
Manipulácia s históriou
Odsúdi ich, ho, náš Pán slovíčkom. Prečo chce niekto vytvárať históriu, ktorá nesie prvky silnej manipulácie s faktami? Preto, lebo v skutočnosti žije proti Božej vôli, no naivne sa domnieva, že toto bude prameňom k poznaniu pravdy v budúcnosti. Pán Boh nikdy pravdu nenechá pochovanú pod haldami klamstiev napísaných či už v svetskej sfére, alebo, ako sme toho svedkami, v cirkevnom prostredí, v cirkvi, kde On je hlavou. Všetky tie zápisnice, výročné správy, kde bývalý biskup Sabol, terajší Mihoč, generálny biskup Eľko či generálny dozorca Brozman a ich kamaráti klamú, poslúžia k dobrému účelu, a to k ich obvineniu pred tvárou Božou. Môžu si vymyslieť historky podobné tej o autorstve pražského orloja. Môže niekto používať ich klamstvá vo svojich prácach ďalej, ale to nemení nič na tej skutočnosti, že svojimi skutkami písania klamstiev sa títo páni dopúšťajú hriechu voči Bohu i ľuďom.
Ochotní obetovať všetko
Dosvedčujú tak, že pre nich je tento pozemský život dôležitejší a priam jediný, kvôli ktorému sú ochotní obetovať všetko, aj svoju česť, aj pokoj, len aby si uchránili kamarátstvo s tými, ktorí nechcú kráčať po Božej ceste lásky a spravodlivosti s blížnymi. Na budúcnosť nemyslia. A domnievajú sa, že im Pán Boh odpustí ich sústavné hriechy voči spoločenstvu cirkvi.
Ich slovo sa im zdá byť dôležitejšie pre dejiny ako to Božie slovo. To, čo píšu po zápisniciach, správach, je slovom proti nim samým. Možno si to nechcú uvedomiť, ale Boh nie je bohom neprávosti. Pán Ježiš Kristus napriek svojej láske k človečenstvu dokáže povedať tým, čo stroja zlo v každej podobe: Neznám vás, páchatelia neprávosti. Ježiš Kristus nemá problém povedať: Vyhoďte ho do tmy, tam bude plač a škrípanie zubov.
Úpadok
Správy zo synody len dosvedčujú úplný úpadok duchovenstva aj laikov, ktorí zastupujú členov seniorátov ECAV (česť výnimkám), to, ako im na pravde nezáleží, ako prijímajú lži tých, ktorí by mali mať najväčšiu bázeň pred Pánom života a smrti. No nemajú ju. Ako veľmi sa predsedníctvo cirkvi a ich kamaráti spoliehajú na moc svojich lží! Ako veľmi bojujú o presadenie svojich klamstiev do hláv tých maličkých, o ktorých hovorí biskup Eľko.
No tí,maličkí už často maličkými nie sú, už vyrástli a stali sa mužmi a ženami viery. Oni si zachovali z tých maličkých len priamosť, úprimnosť a veľkú lásku k Pánovi Ježišovi Kristovi.
Oni už sú vyučení a vyučovaní Bohom k poznávaniu pravdy. A týchto vy považujete za nič, ctené vedenie cirkvi? Za takých, ktorí nie sú schopní porozumieť Božím veciam? Sme v 21. storočí. Máme prístup k Biblii, prameňu viery a pravidlám života. Sme ľuďmi reformovanej cirkvi. Neklamte! Neklamte preto takto verejne aj po cirkevných zboroch! Neurážajte ľudí tým, že ich posúvate do roviny nepochopenia Božích veci a zhodnotenia situácií.
Len si spomeňte, evanjelici, na všetky tie vyhrážky, všetko to zlo, ktoré doposiaľ napáchali klamstvami, či svojimi, alebo tými, ktoré prebrali od svojich kamarátov a posunuli ich do roviny pravdy.
Zakrývanie lží
Slovami jedného vzácneho muža vyznávame: Vy máte moc, ale my máme pravdu. Je nedôstojné od vedenia cirkvi a ich priaznivcov, keď lož zakrývajú osočovaním a tvrdením, že niekto si nárokuje patent na rozum či pravdu. Je to nedôstojné kňazského stavu a stavu kresťanského, keď ako duchovní pravdu poznať nechcú, a keď sa ona preukáže, tak ju so všemožnou zúrivosťou zapierajú. No to im nestačí a zo života cirkvi chcú odstrániť tých, čo pravdu nezapreli.
Keď sa im to nepodarilo rozširovaním lží o založení novej cirkvi, prichádzajú s uzneseniami synody na disciplinárne konanie, ako to bolo pri bratovi farárovi Meňkym či Sotákovi a teraz voči bratom Mervartovi, Lukáčovi, Klimovi. Nové vedenie cirkvi má zjavne problém s realitou, faktami a láskou k tomu, čo Kristus očistil, teda s cirkvou tých, ktorí v Krista veria a chcú cirkev pre všetkých veriacich, ktorí Krista milujú a len na Neho sa spoliehajú. Nové vedenie cirkvi so svojimi spoločníkmi sú veľmi „biblickí“: napĺňajú príbeh z Písma, keď Pán odchádza, a ten, ktorý mal bdieť nad svojimi bratmi, ich začne mlátiť.
Vystatovanie sa nad iných tým, že im ukážeme, „kde je ich miesto“, je naplnením tohto príbehu.
Bolo by vhodné, aby bratovi Hybenovi, ktorý tieto slová na synode v Ružomberku proti členom ASLOZ vyslovil, niekto z bratov vysvetlil, že nie sme vo fašistickom štáte ani nie sme v správe ŠtB, ale sme cirkvou Kristovou. Nevieme, či on vie, kde je jeho miesto, a či vie, ako týmito slovami škodí cirkvi, ktorú stavia do pozície totalitných manierov bezcharakterných ľudí. Na pravde záleží a je jedno, či ju niekto popiera, či ju niekto prenasleduje, či ju niekto vraždí v tých ľuďoch, ktorí ju nesú dejinami ďalej. Pravda je pravdou vždy. A lož zostane lžou vždy a nepomôže jej ani urputná snaha nového vedenia cirkvi zdehonestovať ju zdehonestovaním životov ľudí, ktorí cirkev NEKLAMÚ.
Nezaprieť pravdu je totiž nezapretím Krista. Kristus sa totiž nepodieľa na neprávostiach, ktoré nám predvádza nové vedenie cirkvi svojimi vyhláseniami, emocionálnymi prednesmi hraničiacimi s nechutným vydieraním veriacich, aby vzbudili nenávisť voči nejakej skupine v cirkvi, čo sa im aj podarilo. Ako sme to videli na synode v Ružomberku, po takomto emocionálnom daždi hneď nasledovalo prednesenie uznesenia proti trom evanjelikom a jeho schválenie. Mimochodom, pripomína to verejné odsúdenie a popravenie troch mládencov v Prahe za čias majstra Jana Husa.
Synoda založená na emóciách
Takúto citovo naladenú, na emóciách založenú synodu my evanjelici máme, i synodálov, ktorí len vykonali to, čo sa nielen v českých dejinách udialo proti kresťanom mnohokrát. Namiesto toho, aby boli pre evanjelickú verejnosť vzorom, lož vyhlasujú za pravdu a pravdu vynášajú na pranier ako najväčšie zlo v cirkvi, čo je veľkým hriechom a do budúcnosti pre skutočnú históriu hanbou evanjelickej cirkvi.
Božie slovo obsahuje mnoho potrebných rád, ale nikde nehovorí o tom, že je potrebné si pestovať v cirkvi hriech, že namiesto pokánia je nutné odstrániť tých, ktorí chcú očistu cirkvi. Ani to, že biskupi sa majú predbiehať v tom, ako kto najlepšie vymyslí niečo na oklamanie evanjelického spoločenstva. Že dozorcovia sa nestávajú mužmi, podľa slov apoštola Pavla, ale mnohí sú len deťmi, ktoré nevedia hľadať pravdu a realizovať ju v cirkvi.
Prenasledovaný tromi mládencami
Emocionálne výčitky generálneho biskupa a vyžívanie sa v tom, že on je prenasledovaný tými troma mládencami, je skutočne výsmech kresťanstvu. V príbehu o Danielovi nám Písmo sväté približuje aj časť, kde ide o skúšku Danielových priateľov v ohnivej peci. Títo traja mládenci nepadli a neklaňali sa zlatej soche. Synoda niečo prikazuje a to, že rozhodnutie voči ASLOZ je príkazom k nenávisti a likvidácii. A medzi riadkami odkaz: Kto sa nepodriadi, bude v nemilosti a bude zničený. Nebúkadnecar pripravil ohnivú pec, chcel veľmi trestať, jeho ego, že je naj…, bolo veľké. Dokonca si to dal napísať na písme a zaevidovať do budúcnosti pre históriu a vyniesli príkaz. No Zlatej soche s názvom Klamstvo, ktorú vedenie cirkvi postavilo a so synodálmi schválilo, sa nik z úprimne veriacich evanjelikov klaňať nebude.
Odvaha viery
Príbeh o Danielových priateľoch je veľmi poučný a vyzýva k odvahe viery a smelému vyznávaniu všemohúceho Boha aj dnes.
Je to pravda, Šadrach, Méšach a Abéd-Negó, že neuctievate mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som dal postaviť?
Dnes by sme to uviedli: Je to pravda, Mervat, Klima, Lukáč, že nás neuctievate, neuznávate a neklaniate sa našim nápadom?
Ale ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece. Aký boh by vás mohol vyslobodiť z mojich rúk?
Teda: Ak sa nepodriadite nášmu klamstvu, vylúčime vás z cirkvi. Poohovárame vás po cirkevných zboroch, rozvrátime rodiny, prácu, susedov.
Nemusíme odpovedať ani slovo
Vedeniu cirkvi, myslím, že môžem odpovedať, ako by odpovedali tí, ktorých vedenie cirkvi a synodáli chcú trestať. Tu je odpoveď z Písma Nebúkadnecarovi: Na to ti nemusíme odpovedať ani slovo. Keď to musí byť, náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece, a vyslobodí nás aj z tvojej ruky, kráľu. Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať. Vtedy Nebúkadnecar vzkypel zlosťou…………
Zlosť a hanba
Tou zlosťou sme videli a počuli vzkypieť už mnohokrát klamárov v cirkvi a je hanbou, že sú to tí, ktorí majú ľudí viesť k Bohu, tí, ktorí majú byť vzorom stádu Božiemu. Je na smiech, ak ten, kto prenasleduje – podľa slov na synode –, sa stavia do pozície chudáčika, ktorého prenasledujú, a hovorí, že to nie je také zlé, ako keď kresťanov vo svete prenasledujú. Len pripomeniem, že ak niekto zle robí a klame, nemôže tvrdiť, že trpí pre Krista, ak ho za to niekto napomenie. Ale biskupa Eľka pohoršuje, ak sa laici vyjadrujú k duchovným veciam v živote cirkvi a jej predstaviteľov.
Danielovi priatelia vyšli z pece bez ujmy. Tak vyjdú bez ujmy aj Klima, Lukáč aj Mervart. A keď sa tak nestane, ani tak neprestanú veriť v Pána Ježiša Krista. Neprestanú milovať evanjelickú cirkev augsburského vyznania. Neprestanú sa ani modliť o zjavenie Božej pravdy a vôle pre tento náš čas života.
Neprestanú ani pomáhať tým, ktorí to potrebujú
Neprestanú ani pomáhať tým, ktorí to potrebujú – podľa slov Ježiša Krista aj podľa slov Dr. Martina Luthera.
Pravda o pražskom orloji je už známa. Kto hovorí bájky a nepozná príbeh, vyjde na posmech. Tak vyjde na posmech každý z terajšieho vedenia a synodáli, ktorí pravdu zapierajú a kričia na ňu: Mlč, buď ticho! Zabudli, že Bohu sa nie je dobré vysmievať.
Čas odbíja svetu
Nielen čas na pražskom orloji odbíja svetu, ale každému, ten čas určený Bohom k spáse sveta. V Asociácii slobodných zborov ECAV na Slovensku spojení evanjelici a. v. sa na tomto Kristovom diele budú podieľať v cirkvi i mimo nej naďalej. Nič na tom nezmení ani spisovanie a zakladanie lživých tvrdení, uznesení, pohoršovaní sa nového vedenie či synodálov na tom, čo si sami voči evanjelikom vymysleli.
Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia vedie ťa k pokániu? (R 2, 4). Lebo u Boha niet prijímania osôb. (R 2, 11) Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé! (R 12, 21) Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska. (R 13, 10) Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť a pokoj a radosť v Duchu Svätom. (R 14, 17) A všetko, čo nie je z viery, je hriech. (R 14, 23) …. aby platilo, čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánu. (1K 1 ,31)…
Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
V Mengusovciach 20. 10. 2020
ilustračné foto: wikipedia.com
